Filipov 27.8.2022
Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, V. Trajlínek, V. Gubiová, Ľ. a E. Kraicoví, J. a E. Antaloví, R. Miklošík, D. Fáziková, D. Surovčík, I. Matušek a J. Ščibravý.
Ako hostia: M. a V. Miklošovičoví, F. Martinus a S. Macejka.
Územie okolo Filipovského údolia sme v minulosti viackrát navštívili v spoločnosti nášho zosnulého kamaráta Jožka Michalca. Jemu tento kraj veľmi učaroval a o svoju radosť sa vždy chcel podeliť aj s nami, ostatnými členmi klubu.
Na jeho pamiatku sme sa aj my v sobotu, 27. augusta vybrali spoznávať región Slováckeho Horňácka. Tu v podhorí Bielych Karpát okrem krásnej prírody možno na chvíľu zabudnúť na okolitý uponáhľaný svet a ako hovoril Jožko: Je to kraj, ktorý nežne pohladí dušu vnímavého pútnika.
Predpoveď počasia však na ten deň bola premenlivá a dažďové prehánky, ktoré nás sprevádzali cestou na štart, nám na nálade nepridávali. Zaparkovali sme autá na parkovisku pri Myjavskom Tescu a čakáme, či sa to umúdri. Radar nám hlási, že by to do hodiny malo prestať, tak si chvíľu krátime pri miestnej pumpe pri dobrej kávičke.
Do pol hodiny dážď ustal a my sa konečne vydávame na trasu. Veru čakať sa oplatilo, počasie sa už len vylepšovalo. Z Myjavy smerujeme po miestnej okreske na Poriadie. Pri Sovinci však odbočíme doľava na Starú Myjavu. Pri rovnomennej vodnej nádrži máme plánovanú zastávku na posledné občerstvenie pred odchodom na Moravu. Bohužiaľ predstavitelia Tobb restaurantu mali iný názor. Niečo na dnes pripravovali a my sme „utreli nos“. Snáď bratia Česi budú ústretovejší.
Po krátkej oprave Dušanovej reťaze putujeme okolo Skylandu hore na starú vojenskú cestu. Všetko je to po peknej asfaltke, stúpanie je primerané, takže je to v pohode. Stará vojenská cesta nás popri Čupci a Šibeničnom vrchu privedie na Moravskú stranu.
Čaká nás parádny zjazd smerom na Novú Lehotu. Tesne pred ňou však odbočujeme doľava na poľnú cestu, ktorá po predchádzajúcej prehánke nadobudla oveľa technickejší ráz ako inokedy. Hlavne jej záver pri Hrubom potoku preveril naše schopnosti manévrovania v takomto teréne. Našťastie sme to zvládli, odniesla si to však čistota našich bicyklov.
Zastavujeme a počkáme sa pri chate Megovka. Odtiaľto už opäť po asfaltke putujeme Filipovským údolím. Pri miernom klesaní asi po dvoch kilometroch prichádzame ku hotelu Filipov. Majú otvorené. Sme veľká skupina, tak síce obsluha je trochu chaotická, ale sme občerstvení a môžeme spokojne pokračovať ďalej.
Počasie sa stále vylepšuje, vykukuje už aj slniečko, čo nám zvyšuje pohodu pri putovaní cez dediny Javorník, Velká nad Veličkou, Hrubá Vrbka a Kuželov. Konečne si užívame krásu tohto romantického kraja plnými dúškami. Trochu nás potrápi stúpanie ku Kuželovskému veternému mlynu, ale niečo je za niečo. Sme odmenení okrem krásnych výhľadov po okolí aj pohľadom na zachovalú stavbu tejto technickej pamiatky.
No a ako je to v Čechách zvykom, pri takejto atrakcii je aj bufet a nám je dopriate aj poobedňajšie občerstvenie pri dobrej kávičke a niečom sladkom.
Ďalej pokračujeme po asfaltovej cykloceste smerom ku Slovenskej hranici. Obloha je už celá modrá a po ľavej ruke máme úžasné výhľady na neďalekú Veľkú Javorinu a kraj pod ňou.
Prichádzame na hranicu. Sú tu tri veľké kamene, ktoré v minulosti signalizovali hranicu panstva LIchtensteinovcov, Magnisov a Uhorska. Dnes je to pekné miesto, kde je možné pri neďalekom krbe prežiť príjemný deň.
Pokračujeme už po Slovenskej strane. Tá sa však nijako nedá zahanbiť. Po ľavej ruke pri miernom klesaní míňame lúku posiatu riedkymi, solitérnymi stromami s pasúcim sa stádom srniek, nad nimi krásny les. No pohľady ako z ČEDOKu.
Pri Haluzníkovom potoku schádzame z asfaltky na šotolinovú cestu, ale tá našťastie netrvá dlho a my opäť po peknej ceste smerujeme na osadu Šance u Sabotů.
Od Sabotů nás čaká posledná previerka našich síl: stúpanie na Poľanu. Je prudké, ale našťastie nie dlhé. Rozhľadňa, ktorá bola od roku 2009 postavená na Poľane, musela byť spílená, pretože drevo na nosných stĺpoch bolo zhnité a hrozilo jej zrútenie. Nám no však nevadí, my si odtiaľto užívame parádny zjazd aj s výhľadmi po krásnom kopaničiarskom kraji až do Myjavy.
V Myjave sa zastavíme v centre. Sú tu Slávnosti piva. Pri sladkej zmrzline a dobrom orosenom môžeme v pohode vyhodnotiť dnešnú akciu.
Myslím, že pri putovaní týmto krajom si každý okrem sledovania jeho krás, našiel aj malú chvíľku na spomienku na Jožka Michalca, ktorý tento kraj tak veľmi miloval.
Ľuboš Kraic
