24.9.2022
Prítomní za MKCK: garant V. Trajlínek, Babišík, M. Šuga, J. Ščibravý, Ľ. Rosa, M. Kupčík a J. Baránek
za hostí: F. Martinus, J. Sala, M. Sala, I. Salová, H. Rosová, M. Miklošovič a V. Miklošovičová
V sobotu 24.9. sa prebúdzame do studeného rána, cesta autom ide plynule, cez Prietržku do Skalice, ktorá oslavuje tento rok ako kráľovské mesto 650. výročie. Stretávame sa na parkovisku pri Tescu, cca o 9-tej hodine po spoločnej fotke sa vydávame do centra mesta, námestím Slobody s kostolom sv. Michala, na výpadovku k štátnej hranici, smer Slovácko , k obci Sudomeřice.
Na hraniciach nás víta služobné auto Polície ČR, nezastavujú nás, lebo uvažujú, že migranti by neutekali na bicykloch cez hranice a to ešte zo Slovenska na Moravu. Vchádzame do obce Sudomeř, odtiaľ po cykloceste do Petrova, k vínnym sklípkom, ktoré domáci volajú Petrov-Plže.
Prichádzame skoro, ale našťastie jednu pivničku už pred 10-tou hodinou otvárajú. Keď nám dávajú súhlasné stanovisko, že burčiak majú, vtrhneme do sklípku a ochutnávka začína s bielymi burčiakmi. Onedlho otvárajú aj ďalšie vínne sklípky a vonku na stole pribudli červený, ružový, biely, svetlý… . Zisťujeme, že burčiak je veľmi dobrý iniciátor, čo sa týka komunikácie. Rozväzujú sa nám jazyky, konverzácia začína byť na stále vyššej úrovni po každom vypitom poháriku burčiaku.
Až Vlado zavelil na cestu, lebo by sme sa dnes asi ďalej nedostali. Zobrali sme si ešte 3l burčiaku, pre prípad, keby sme nenatrafili na žiadnu burčiakovú studničku. Po chvíli prichádzame cez Skalickú bránu do Strážnice, ležiacej na Slovácku, pod svahmi Bielych Karpát. Nachádzajú sa tam kostoly sv. Martina, P. Márie, Biela veža, skanzen, židovský cintorín, synagóga, zámocký park so zámkom, pri ktorom sme si urobili krátku prestávku.
Ďalej pokračujeme okolo Baťovho kanála k prístavu cez Veselskú bránu do Tvarožnej Lhoty. Obec je rázovitá a členitá, po prudkom stúpaní na konci dediny odbočujeme doľava na lúky a prichádzame k pamätnému stromu – oskoruše, ktorá je už vekom aj počasím značne poškodená. Vychádzame naspäť na hlavnú cestu, kde po 100 m odbočujeme k salašu na Travičnej, v ktorom má byť Oskorušobranie, otvárajú až o 13-tej poobede. Máme polhodinku čas, dodržiavame teda pitný režim a konzumujeme Veronikine pagáčiky. Vlado nám volal , že je otvorená aj rozhladňa Travičná, tak nasadáme na tátoše a miernym stúpaním sa dostávame k Travičnej rozhľadni. Vlado vybavuje rodinný balíček, tzv. seniorský za 200 Czk. Aj tak raz všetci budeme seniori.
Vystupujeme do 34 m výšky, výhľad na okolie je dobrý, zo severnej strany vidieť vysielač na Veľkej Javorine, Veľký Lopeník, z južnej strany Pálavu a ďalej Rakúsko. Dole pod nami je slávnosť, akcia Oskorušobranie, na salaši na Travičnej.
Zastavujeme sa tam, skúšame oskorušové bowle, hnedé dozreté oskoruše, Miloš si dáva prípitok oskorušovicu. Navštívili sme skanzen a stánky, kde predávali výrobky z oskoruše: marmelády, džemy, sirupy, mušty, liehovinu, čaje…
Pridávame sa k ostatným a presúvame sa do rekreačnej oblasti Lučiná, pri jazere v miestnej reštaurácii si dávame tradične výpečky, knedlo, zelo… Po občerstvení pokračujeme z Lučinej do obce Radejov, okolo vinohradov, záhrad, mladých, starých oskorušiach, stromov duranzlií, jabĺk, drienok. Bohatý kraj pre výrobu domácich destilátov. Zastavujeme pri Hotařskej boude (hotaři – bývalí strážcovia vinohradov). Nazbierali sme si popadané orechy, dali burčiak, urobili spoločnú fotku. Odtiaľ popod les sa dostávame k chatovej osade a vodnej nádrži Mlýnky.
Prechádzame cez lávku, potlačíme na pešo bicykle, prudkým stúpaním cez les sa dostávame na spevnenú cestu, ktorá nás privedie do Zlatníckej doliny. Tu sa čakáme a rozhodli sme sa, že ďalšia zastávka bude až v Skalici. Po príjemnom zjazde do mesta, na námestí si sadáme do cukrárne, dávame si pivko, kávu a zákusky. Kto, na čo má chuť. S Jankom dopíjame posledný burčiak od Ľuba.
Vybehli sme aj k františkánom, ale už nemali trdelníky, len skalický rubín. Mesto Skalica, opradené výrobou trdelníkov, no navečer boli všetky vypredané aj v miestnych baroch. Boli sme si pozrieť ešte rotundu sv. Juraja a neďalekú kalváriu.
Na parkovisku sme sa všetci rozlúčili, pekné počasie, vydarená akcia bez defektu a už aj bez burčiaku. Dokázali sme ho zdolať, ale nie premôcť.
Milan Babišík
