V sobotu 21.1.2023 okolo 8:00 h sa stretáme na tradičnej spomienkovej túre. Zraz je na platenom parkovisku pri Furmanskej krčme na Zochovej Chate. Je skoro ráno, tak máme dostatok voľných miest na parkovanie. Postupne sa objavujú prví turisti.
Aj fešná slečna v ľahkej bielej blúzke prichádza od 4 **** hotela na Zochovej chate otvoriť prevádzku krčmy. Jej služby (rozumej stravovacie) budeme môcť využiť až po skončení turistiky. Teplá polievka (aj teplé ľudské slovo) vedia urobiť z obyčajnej soboty celkom pekný deň. Teplota vzduchu je mierne nad 0 st. C, obloha zamračená a po rannom snežení je cca 17 cm vrstva sypkého snehu. Pani zima sa rozhodla, že nám ukáže ako vyzerá sneh.
Po zvítaní a tradičnej štartovej fotografie sa spočítame. Dnes sa nás zišlo 25 „tulákov –čiek“ prírodou. Pri listovaní v archíve akcie zisťujem, že t.r. ideme už 9.ročník Ondrovej túry. Jej prvý ročník sme išli 24.1.2015 z Dobrej Vody cez Planinku do Dechtíc. Ostatné ročníky 2 až 7 sme štartovali zo Zochovej chaty. V roku 2021 sa 8.ročník z dôvodu Covid opatrení oficiálne nekonal. Uskutočnili sme len miestne túry v „rámci okresu“.
Po tradičných rituáloch (zvítanie, prezúvanie, koštovanie, fotenie) sa turistický had pomaly vnára do lesa. Čaká nás deň nových zážitkov, rozhovorov, výhľadov do krajiny, spomienok na kamarátov Ondreja, Jozefa, … ktorí už brázdia lesy nebeské.
Prvá občerstvovačka je na Čermákovej lúke pod prístreškom. Okrem iného je to aj jeden z kontrolných bodov na trase Trnavskej stovky, ktorej 50. ročník sa uskutoční t.r. začiatkom júna.
Ďalej pokračujeme smerom na Hubálovú. Po občerstvení a varení kávy u Vlada sa pokračuje cez Panské Uhliská (600 m. n. .m.) – smerom na Vysokú (754,3 m. n. m.) – je to druhý najvyšší vrch v pohorí Malé Karpaty. Sypký sneh a strmšie stúpanie nás nútia vybrať „mačky“ (stúpacie železá).
Po zdolaní nástrah zimného terénu sme čoskoro na hrebeni Vysokej. Tu sa krátko zastavíme pod skalou na symbolickom cintoríne pri tabuľke Ondra Stríža (1953-2014). Symbolicky zapálime kahanček a pripijeme si glgom plechovkového piva. Vo chvíli ticha vzdáme hold pamiatke nášho turistického kamaráta. Pripomenieme si aj jeho pamätné vety ktoré zostali v spomienkach …Paľa, Vlada, a i.
Zvyšok vrcholového družstva nás čaká pri kríži na spoločné fotografovanie. Výhľady dnes zastierajú nízko položené husté oblaky…na zajtra hlási HMÚ opäť sneženie. Pri zostupe opäť oceníme, že sme brali zo sebou aj „mačky“. Výrazne zjednodušujú pohyb v exponovanom teréne. Stretáme aj mladých turistov oproti, ktorí lezú na vrchol Vysokej od Záhoria. Dnes je tu také malé „korzo“. Adrenalínový zostup sa však čoskoro končí a čaká nás pokojná „šľapačka“ v sypkom snehu nad členky.
Mačky postupne zhadzujeme dole a končia na dne batohov. Pociťujem stále bolesť v pravom lýtku ktorá mi bráni v rýchlejšom brodení sa v snehu…Ako sa hovorí „športom k trvalej invalidite“ pripomínam si tieto stále platné SLOVÁ. Sval som si natiahol („presilil“) pravdepodobne už pri pondelkovom tréningu nohejbalu a do soboty nestihol ešte zregenerovať…?! No čo už, nejako sa „doplazím“ do cieľa pochodu so zaťatými zubami.
Po krátkej zastávke na Huncokárskom cintoríne a zapálení zvyšných kahancov ukončíme túru v penzióne HUNCOKÁR Žltý dom. Zimné huncokárske hody, či slávnosti sa tradične konajú na sv. Vincenta. Organizuje ich Penzión Huncokár v Modre – Piesku („Zochova chata“). Majú plno, ale ešte nájdeme 1 voľný stôl. Príjemná obsluha rýchlo uspokojí náš smäd. Čapované pivko, teplý čaj poteší…v každom ročnom období. V ponuke sú aj tradičné zabíjačkové taniere, tlačenka, ak by bol aj čas do neskorého večera aj dobrá zábava s muzikou.
Čo už. Dopijeme, zaplatíme, dorozprávame zážitky z dnešnej túry a „doplazíme“ sa na parkovisko, kde sme ráno začínali.
Akcie sa zúčastnili: J.Budoš, Š.Krištof, P.Herceg, V.Naď, Ľ.Kraic, J.Poláček, J. a E. Antaloví, M.Modrovský, I. a M. Naništoví, J. a A. Dzurekoví, S. a L. Macejkoví, M.Babišík, L.Rosa, J. a B. Golieroví, P. Rapant, B.Polocik, D.Soubustová, známi S.Macejku a K. Roháčková.
Pekný, jedinečný, neopakovateľný, turistický deň sa blíži ku koncu. Opäť sme v Trnave. Ešte sa „rozvezieme“ domov. Kto nebol na Ondrovej túre tohto roku, nevadí, môže TO skúsiť znova o rok…:) Motto: Každý deň je jedinečný… preto J ho užívaj tak ako by bol ten posledný…:)
Igor Naništa
