28.1.2023
Akcie sa zúčastnili: I. Naništa, S. a L. Macejkoví, J. a A. Dzurenkoví, V. Naď, V. Galbavý, J. Vrábel, M. a V. Miklošovičoví, J. Budoš, M. Naništa, A. Binková, J. Chudý, J. a B. Golieroví, M. Modrovský, D. Fáziková, M. Líška, Z. Šmachová, D. Soubustová, Ľ. a E. Kraicoví, I. Buc, J. Poláček, A. Kučerová, P. Rapant, B. Polocík a pri Výtoku sa pridal J. Polakovič s manželkou.
V poslednú januárovú sobotu sme sa vybrali podporiť akciu Dolno-Lopašovských turistov – Zimný výstup na Klenovú. Tentoraz sme ako miesto nášho štartu zvolili dedinu Dobrá Voda. Nech je trochu zmena.
Krátko pred ôsmou hodinou sa nás na parkovisku pre miestnym kostolom stretáva opäť pekná kôpka (28) turistických pútnikov. Opäť sme radi, že sme sa stretli a že zase sa budeme potulovať po našej malokarpatskej prírode. Veď sa nám už za ňou zase cnelo. Je vcelku pekný zasnežený deň, ani vietor veľmi nefúka. I keď drobno poletuje sneh, pochvaľujeme si.
Príliš neotáľame a po zabehnutých úkonoch (zvítanie, koštovanie domácich prebytkov v rôznych skupenstvách a fotenie) vyrážame na trasu. Za dedinou na Záhumenických lúkach sa napájame na zelenú značku – na Chodník Jána Hollého – a smerujeme na Výtok. Všetko je biele, zasnežené, takže máme od blata pokoj. Hoci drobno poletuje sneh, nálada je výborná. Rozhovory o všeličom sú v plnom prúde.
Ani sa nenazdáme a čoskoro sme na Výtoku, pri chate Dolina. Tu sa k nám pridáva Jozef Polakovič s manželkou. Od Chtelnice vidíme prichádzať skupinky turistov. No, dnes bude na Klenovej (teda vlastne na lúke pod Klenovou) na mieste stretu, opäť „hlava na hlave“. No, čo sa čudujeme, veď tak to býva každý rok. Má to skrátka tradíciu.
Keďže sa chceme vyhnúť hlavnému prúdu turistov smerujúceho od Malej Klenovej, v Trianovej doline schádzame zo zelenej značky a po starej zvážnici sa dostávame na červenú značku už len kúsok od stretávkovej lúky. Už to počujeme, už to o chvíľu vidíme, už tam onedlho prichádzame. Pripájame sa pozvoľne k davu turistov, ktorí tu už opekajú, bufetujú a klábosia o všeličom. Nájdeme si svoje miestečko a snažíme sa zapadnúť medzi ostatných – čiže ideme si opekať, niečo si dáme pod zub, prehodíme pár viet s našimi známymi, pofotíme sa…
No, všetko má svoj čas, treba sa pobrať ďalej, čiže naspäť ku autám. Tu sa od nás odpája Zuzka, ide smerom na Pustú Ves s inou partiou. My sa teraz ale poberieme naspäť trochu po inej trase. No a keďže sa vieme niekedy aj riadne potúlať, tak to bude ešte zaujímavé.
Asi po pol kilometri prichádzame na malú lúku. Tu schádzame z našej červenej značky a odbočujeme doprava – na Komárovú. Asi po kilometri prichádzame ku žltej značke, odbočujeme, teraz doľava, smer Kamenný vrch. Ten obídeme a schádzame dolu do Kamennej doliny.
Stratenú výšku opäť rýchlo nadobudneme naspäť „výživným“ stúpaním na sedlo pod kopcom Vrátno. Zvážnicou za jemného klesania prichádzame na malú lúku pod Včelími skalkami – kúsok od Občasnej vyvieračky pod Bacharkou. Je tu aj malé táborisko, miesto pre nás ako stvorené. Veď je už pokročilý čas na kávu. Vlado neotáľa a o chvíľu už voda v jeho variči vrie a hrnčeky lačných kávičkárov sú už pripravené na stole. Braňo má dnes aj mlieko Maresi. Nejaké sladkosti ešte zostali, dalo by sa povedať – opäť luxus – aspoň pre nás fajnšmekrov.
Káva dopitá, všetko zbalené, môžeme pokračovať. Vychádzame na malú lúčku. Hore nad nami vidíme skaly (Milkine veže, Hodinková veža…). Bolo by to krásne byť hore nad nimi. Rozmýšľame! Ale čo. Čert ich ber. Snáď inokedy. Poďme my pekne už domov.
Po všelijakých vývrtkách: Za Beňovou nivou, okolo Hlbokého dolu – prichádzame na Hoštácku hôrku. Toto krásne vyhliadkové miesto je dnes nepekne poznačené veľkým výrubom kríkov a stromov. Dúfam, že na to mali miestni vážny dôvod. Snáď vedia, čo robia.
My sa teraz musíme všelijako preštrikovať medzi tú haluzovinu po iných cestách, ale o chvíľu sme už dolu v dedine. Niektorí si ešte nedajú povedať a musia si snáď už po desiaty raz pozrieť skalný priesek starej železnice. Stále ich to baví.
Ale to je už záver cesty. Všetci sme už pri našich autách. Niektorí idú ešte „nachvíľu“ do krčmy, niektorí už nasadajú do svojich áut. Všetci ale sme spokojní.
Príjemne unavení po okúpaní budeme večer premýšľať: kamže to pôjdeme nabudúce?
Ľuboš Kraic
