nedeľa 5.2.2023
Akcie sa zúčastnili: M. Babišík, J. Dzurenka, P. Herceg, A. Hollý, Ľ. a E. Kraicoví, D. Fáziková, M. Farkašovská, A. Binková, J. Poláček, F. Martinus a J. Polakovič.
Malé Karpaty, tak ako každé pohorie, majú svoje tzv. top-oblasti. Medzi takéto vychýrené miesta patrí aj dvoj vrchol Geldek-Jelenec a samozrejme aj priľahlá lúka Holint. Táto sa rozprestiera tesne pod Jelencom zo severozápadnej strany.
Navštíviť tieto tri „esá“ sa v nedeľu 5. februára 2023 rozhodlo 12 turistov(tiek) očakávajúc pekný, zimný, turistický zážitok. Štart a cieľ sme stanovili v Častej pri Kostolíku sv. Imricha. Po našich tradičných ranných „pred štartovných“ obradoch sa vydávame na trasu.
Vedľajšia cestička od kostolíka popri obecnej knižnici nás vyvedie za dedinu do Častianskej doliny. V dedine po snehu nie je ani stopy, dokonca je vidieť kde-tu nesmelo rozkvitnutý zlatý dážď. A to máme len začiatok februára.
Zanedlho odbočujeme doprava a stará lesná zvážnica nás privedie na zelenú značku. Po nej, taktiež po zvážnici veselo putujeme a pomaly smerujeme za našim prvým cieľom. Sneh stále nevidíme, ale je primrznuté, takže ani s blatom nemáme problémy. Prvé malé ostrovčeky starého snehu badať až pri studničke zvanej Smradľavka. Na osvieženie volíme radšej obsah našich termosiek.
Snehu pribúda, ale je starý, nie je ho veľa a nerobí nám väčšie problémy. „Mačky“ zostávajú v batohoch. Krajina sa rozprestiera a spoločnosť nám robia neďaleké 500-vky: Egreš a Sklený vrch. Zakrátko prichádzame na sedlo pod Geldekom. Kdesi sa nám stratili Danka a Marianna. Vybrali sa hľadať stratený izolačný „podsedák“. Bohužiaľ bezvýsledne.
Opúšťame zelenú značku a ďalej pokračujeme po zvážnici, ktorá nás tzv. severným obchvatom pozvoľným stúpaním približuje k vrcholu. Sneh nám opäť nerobí problémy, takže si môžeme v pohode užívať veľkolepé výhľady na: Vápennú, Klokoč, Starý plášť, Veterlín, Čelo, Záruby… Paráda. Foťáky sa vyžívajú tentokrát v panoramatických záberoch.
Záverečné ostrejšie, ale krátke stúpanie nás privádza na sedlo medzi Jelencom a Geldekom. Odbočujeme doľava a cca po pol kilometri takmer po rovine prichádzame na vrchol Geldeku. Slniečko svieti, ani tu moc nefúka – príjemný čas na obed. Vyprázdňujeme obsah našich batohov, trochu si aj zamaškrtíme (trochu môžeme). Kávička v termoskách má ešte stále dobrú teplotu. K príjemnej pohode prispievajú aj výhľady na juhovýchod. Je to proti slnku, tak máme trochu opar nad Trnavskou rovinou.
Po vrcholovom fote sa presúvame na druhý cieľ nášho putovania, na Jelenec. Prehupneme sa do sedla a vyšliapaný chodníček v opäť starom snehu nás privádza na náhornú lúku. V jej najvyššej časti je triangulačný bod – vrchol Jelenca. Snehu je trochu viacej, ale na mačky to opäť nie je.
Prichádzame na koniec lúky. Mapujeme výhľady: Krkavý buk, Gajdoš, Veľký Peterklín… Všetkému tu tróni vrchol Vysokej. Niečo je vidieť aj z Rakúska, ale tentokrát bez Schneebergu.
Dnes sa nevraciame späť na sedlo medzi vrcholmi, ale pokračujeme ďalej dolu za vyhliadkou. Schádzame na nižšiu skalnú terasu. Výhľady z nej nám okolitých „krásavcov“ ešte priblížili. Skalná terasa pokračuje ešte ďalej, ale my odbočujeme po starých stopách v snehu doprava. Pútnik pred nami mal tiež náš zámer a smeroval na lúku Holint.
Kontrolujeme ho asi pol hodinu. Šiel správne a teda aj my. Sme na Holinte. Na tejto lúke bola kedysi osada starých drevorubačov – „huncokárov“. Teraz tu zostali po nich len ovocné stromy a naše predstavy môžu pracovať na plné obrátky. Veď každá by mohla byť trochu správna.
Na konci lúky odbočujeme doľava. Jemným stúpaním putujeme po južnej strane nášho dvojvrcholu. Onedlho prichádzame ku ďalšej lúke – Findlovej. Aj tu kedysi bolo živo. Svedčia o tom ruiny starej horárne Karlúbek. Bohužiaľ teraz opäť zostávame len pri našich predstavách.
Na „strávenie“ toho všetkého nám zostáva posledných 5 kilometrov do nášho cieľa. Bude to v pohode, je to stále len dolu kopcom, po dobrej cestičke a v rukáve nám zostal posledný tromf a ním sú samotné Malé Karpaty. Záverečná časť trasy po Častianskej doline je opäť bez snehu, ale našťastie aj bez blata.
Príjemne unavení, ale čistí a nezablatení prichádzame do dediny. Ako ináč, sme spokojní, veď v Malých Karpatoch to inak ani nejde. Prispeli k tomu nielen naše „tromfy“, ale aj samotní účastníci dnešnej výpravy.
Vďaka všetkým!
Ľuboš Kraic
