38. ročník Zimného prechodu Čiernou skalou
sobota 11.2.2023
V našej skupine boli: M. Babišík, A. Mikulová, J. a A. Dzurenkoví, D. Fáziková, M. Modrovský, K. Roháčková, I. Zálesáková, P. Rapant, B. Polocík, Ľ. a E. Kraicoví, S. a L. Macejkoví, J. Baránek, J. Polakovič, P. Herceg, B. Golierová, Ľ. Šoltés, P. Valach, D. Soubustová s fenkou Airou.
V úlohe organizátorov nás na štarte vyprevádzali a v cieli čakali: J. Golier a I. Naništa.
Naša skupinka si z ponuky organizátorov vybrala krátku trasu, ktorú sme si v rámci našich potulkových záujmov trochu pozmenili. Zámer bol: dostať sa na hrebeň Čiernej skaly od severovýchodu. Teda z miesta, ktoré má z nás málokto prebádané, takže boli sme plní očakávania nových zážitkov.
Štart pri Reštaurácii Havran v Smoleniciach sme trochu posunuli. Prípitok na Dášine narodeniny sa nemohol vybaviť len tak narýchlo. Ale veď my to doženieme.
Dedinu opúšťame po bočných uličkách, po zelenej značke. Onedlho ju opúšťame a ďalej pokračujeme krajom lesa popri Kaplnke Karmelskej Panny Márie. Lesný chodník nás dovedie na lúky, cez ktoré sa v pohode dostaneme k rekreačnému stredisku Jahodník.
Aj nás to trochu láka nazrieť do miestnej reštaurácie, ale odoláme. Odtiaľto sa nasmerujeme na žltú značku, ktorá oficiálne turistov privádza na vrchol Čiernej skaly. My z nej dnes využijeme len časť, lebo máme v pláne tú svoju spomínanú odbočku.
Cesta v pohode ubieha pokojnou lesnou krajinou. Je čas na obligátne rozhovory takmer o všeličom. Snehu je zatiaľ len veľmi poskromne. Asi po dvoch kilometroch si pri malom prístrešku urobíme krátku prestávku na občerstvenie. Na rad prichádza klasická ponuka domácich pochutín. Občerstvenie dobre padlo a nové sily onedlho aj hneď využijeme.
Tu opúšťame žltú značku a z lúky odbočujeme doprava. Za ňou to začína hneď zostra. Po „dobrom zábere“ sa dostávame na bezmenný hrebeň. Tu je snehu už viacej. Chvíľu ideme odpočinkovo po rovine, ale cesta sa opäť riadne „zodvihne“, stúpanie sa priostrí a nemá konca-kraja.
Asi po 700 metroch sa konečne dostávame hore na severnú časť hlavného hrebeňa Čiernej skaly. Máme pekné výhľady na okolité 700-vky: Veterlín, Čelo a Záruby. Teraz trochu z inej strany.
Trochu si odpočinieme a pokračujeme k vrcholu. Už je to dá sa povedať v pohode. Je to taká klasická krajina, akú poznáme z druhej časti hrebeňa, keď sa ide hore po žltej značke. Len uhol pohľadu na okolitú krajinu je iný. Ten sa dá vidieť len odtiaľto. Máme o pekný zážitok navyše.
Hore na vrchole stretávame ďalších turistov, idúcich z iných smerov. Dnes tu bude teda „veselo“. Slniečko svieti, len je trochu opar, tak výhľady sú obmedzené. Nevadí, veď je tu aj tak krásne. Navyše je aj čas obeda, tak sa tu teraz osviežime všetkými zmyslami.
Na nasledujúci úsek, kto môže, nasadí si mačky, lebo je pomerne strmý a putovanie po ňom bude s mačkami bezpečnejšie. Nie je to našťastie dlhé a o chvíľu odbočujeme na najbližšiu zvážnicu. Terén je už pokojnejší, mačky môžu ísť dolu.
Asi po dvoch kilometroch prichádzame na Sedlo pod Veterlínom. Našou ďalšou spoločníčkou bude tzv. zvážnica pod Veterlínom. Cesta je to príjemná, odpočinková, takmer po rovine. Dojem tu trochu kazí dnešné oteplenie, ktoré roztopilo primrznuté blato. Kľučkujeme a využívame posledné zbytky snehu. Našťastie nie je to až také zlé, ako pri iných túrach. Dnešné zablatenie bude len minimálne.
Potvrdí to aj ďalšia cesta. Po malej prestávke na Vlčiarni, pokračujeme dolinou Hlboča a tá je našťastie celkom suchá. Tu si nemôžeme nechať ujsť návštevu malého vodopádu, dnes prikrášleného aj ľadovou výzdobou. Niekto fotí viac, niekto menej, takže do cieľa prichádzame trochu potrhaní po menších skupinkách. Ale to nevadí, hlavná vec, že sme to zvládli.
V cieli nás čaká od organizátorov diplom a v reštike je možnosť posledného občerstvenia. Tu si každý sám pre seba môže dnešok vyhodnotiť. Ale, veď je to jednoduché: „Zvládli sme to, ešte nám to šľape… !
Ľuboš Kraic
Ešte postrehy od organizátorov:
Po dvoch rokoch, kedy sa akcia kvôli epidemiologickej situácii uskutočnila len individuálnou formou, bolo konečne možné stretnúť sa na štarte aj v cieli bez obmedzení i osobne. Keďže tradičné miesto cieľového posedenia v Lošonci už dlhší čas nie je v prevádzke, museli sme pristúpiť k menšej úprave trasy. Za miesto štartu aj cieľa sme zvolili Smolenice, kde nám svoje priestory umožnila využívať pizzeria Havran. Dĺžka pochodu sa tým o niečo natiahla, uvidíme, aké budú odozvy účastníkov.
Už od 6:30 sa na štarte objavujú prvé skupinky či jednotlivci, ktorí sa rozhodli popasovať s dlhšou z trás, ktorá ich na 40-kilometrovom pochode prevedie až na západnú stranu Malých Karpát, do Plaveckého Mikuláša. Končiť však nebudú, ako bývalo zvykom v Lošonci, pridajú si pár kilometrov na Jahodník, odkiaľ sa do cieľa dostanú ponad Smolenickú Novú Ves, čiže Neštich.
Čoskoro sa objavujú aj tí, ktorí sa rozhodli prejsť kratšiu trasu cez Hlboču, Vlčiareň, popod Čelo a Veterlín na Čiernu skalu až do Jahodníka, odkiaľ využijú spomínanú skratku ponad Neštich, hádam sa budú mať čas zastaviť aj pri kaplnke v lese.
Podmienky dnes turistike prajú, chodníky sú zamrznuté, vo vyšších polohách sneh, pocitová teplota je príjemná, kde-tu vykukne aj slniečko. Ťažko sa v takýchto podmienkach sedí na štarte, tak si cez prestávku s Igorom odbehneme aspoň na Jahodník. Po ceste späť sa pokúsime vyznačiť skratku ponad Neštich, nech nám nikto v lese nezablúdi. Vraciame sa práve včas, prví turisti sú v cieli hneď po 13:00.
Účastníkov sa nakoniec nazbieralo 119, z toho 28 si vybralo dlhšiu trasu. Viacerí boli na akcii prvýkrát, hádam sa ešte niekedy vrátia. Najstarší účastník mal 85 rokov, najmladšia účastníčka bola o 60 rokov mladšia. Odozvy na obe trasy boli väčšinou pozitívne (priamu kritiku zatiaľ nikto nezdieľal), do budúcnosti sa tak budeme snažiť vylepšiť niektoré drobnosti či uviesť do života nové nápady, veríme, že v tejto forme sa bude dariť akciu organizovať aj ďalšie roky.
Organizátori Igor Naništa a Juro Golier
