18.3.2023
Zúčastnení: J. a B. Golieroví, P. Rapant , D. Soubustová, J. Polakovič, J. a A. Dzurenkoví, Z. Šmachová, J. a E. Antaloví, V. Trajlínek, M. Babišík, Ľ. a E. Kraicoví, I. Naništa, B. Polocík, J. Vrábel, A. Hollý, Miloš a Denisa zo Smrdákov.
V sobotu ráno, trochu v pochmúrnom počasí, teplota 10°C nad nulou, sa stretávame v obci Kuchyňa, pri obecnom úrade. Toto miesto sme si vybrali aj kvôli dostupnému parkovaniu, pretože pri horárni Vývrat býva cez víkend plno mototuristov z BA a blízkeho okolia.
Skupinka 20 ľudí (niektorí idú prvýkrát, iní tam už boli minulý rok) sa chystá vystúpiť na tajomné miesto opradené legendami, mýtmi, nasať vôňu histórie zrúcaniny Kuchynského hradu.
Začnem históriou obce Kuchyňa, ktorá leží pod Karpatmi na Záhorí. Nachádza sa tu letisko, ale obyčajný dedinčan odtiaľ neodletí. Je to vojenské letisko s 90-ročnou históriou. Cez vojnu slúžilo Nemcom, ako základňa pre bombardovanie Budapešti, po vojne „bratom“ Rusom, neskôr našim česko-slovenským letcom a teraz naším „novým bratom“ z USA…. Ale o letisku som nechcel písať.
Aby som nezabudol, na parkovisku sme ešte Jurajovi dali malý prézent, popriali veľa zdravia, šťastia a mnoho turistických inšpirácií k jeho životnému jubileu (60-tke). Dali sme si niečo na posilnenie, aby sme dobre videli a nestratili sa.
Po spoločnej fotke na autobusovej zastávke, vychádzame na lúky, uličkou cez dedinu. Prechádzame okolo majera, vstupujeme po modrej do lesa.
Počasie opačné ako v Trnave: „u nás je pjekne a na Záhorí jiný svjet.“ Trošku mrholilo, ale to preto, aby sa nám moc neprášilo spod vibrám. Ako začalo, tak aj prestalo. Prichádzame k horárni Vývrat. Nemýlili sme sa, je tu plno áut. Vystupujú turisti, ktorí tiež idú na Kuchynský hrad, ale inou trasou.
My sa držíme modrej, vystúpali sme nad „malé“ Haščákové panstvo. Dostávame sa na starú železničku. Anka a Jozef Dzurenkoví nám opísali, že pod skalou „nezodpovední občania“ zabudli zobrať posledné zvyšky drevených podvalov (švelerov), ale pozn. našťastie , že ich nezobrali, takže podľa toho sa dá identifikovať, že tadiaľ prechádzala lesná železnička zvážajúca drevo z lesa pre panstvo rodu Pálffyovcov.
Pokračujeme, stúpame vrstevnicovo, po pravej strane sa vinie asfaltová lesná cesta na Hubalovú, po ľavej strane míňame bývalú lomovú baňu. Táto slúžila pravdepodobne ako kamenivo pod lesnú železnicu. Prudkým stúpaním sa dostávame na rázcestie so smerovníkom na Vysokú.
Po krátkom občerstvení a doplnení tekutín, sa presúvame po neznačenom chodníku na vrchol kopca Prístodolok (596 m.n.m.) Tu sa nám otvára panoráma okolia ako v Tatrách, pardón Malých Karpát. Hmla ustúpila, vidíme susedné kopce Vývrat, Zámok…
Schádzame dole na rázcestie, púšťame sa vrstevnicou okolo Vysokej zo severozápadu, kde v januári 1945 narazilo nemecké lietadlo HN 111 pod vrchol Vysokej. Zachránil sa vtedy z celej posádky iba pilot. Prichádzame na výhľadové miesto, odkiaľ vidíme Taricové skaly, Roštún, PR Zámok…
Prichádzame k skalnému masívu Tri stodôlky. Tu odbočujeme z cesty a popri skalách prichádzame na bezmenný kopec, ktorý priamo susedí z pralesovitým kopcom Bučková (545m.n.m.). Cez zákrsky, bučiny a dubiny prechádzame vľavo na hrebeň, ktorý nás doviedol na zrúcaninu hradu Kuchyňa. Sú tu pokrútené rozprávkové stromy, niektoré aj zakrpatené vyschnuté, padnuté duby, proste pralesový zvyšok, skalky, natlčené koly , zvyšky obory, ale už bez pletiva.
Na hrade od Mira Sviteka dostávame diplomy. Na Juraja oslávenca vyšlo symbolicky a aj prakticky, stal sa stým účastníkom tejto akcie.
Robíme spoločné foto a predtým náš kunsthistorik Palino Rapant, nám porozprával o histórii hradu, z ktorého sa zachovalo málo písomností o to viac legiend. Predpokladá sa , že to bol strážny, hliadkový hrad.
„Plní“ nielen dojmov sa lúčime a prudko schádzame do doliny. Pri senníku to dávame dolu okolo potoka na Vývrat a odtiaľ pokračujeme na Bartalovú (518m.n.m.), vrcholový kopec nad Vývratom a Kuchyňou. Dá nám to riadne zabrať, lebo stúpanie k nemu „veľmi výživné“. Kopec je pekný, skalnatý – taký mám radi. Na taký si vždy radi vystúpame.
Schádzame prudko dole, ale len krátko. Natrafili sme na lesnú cestičku. Táto má klesanie len pozvoľné, takže nás v pohode privádza na Kuchynské lúky. Prechádzame okolo majera a privátnej ohrady (jelene, lane, daniele a kopu albínov) a nad ňou v ďalšej ohrade mali muflóny. Chvíľu s nimi „porozprávame“ a ponáhľame sa k ostatným, ktorí už čakajú pri našich autách.
Sme v cieli, hodnotíme našu akciu, lúčime sa.
Zapísal: M. Babišík
