7.4.2023
Akcie sa zúčastnili: J. a B. Golieroví, D. Fáziková, Ľ. a E. Kraicoví, J. a A. Dzurenkoví, B. Polocík, Z. Šmachová, J. Poláček, M. Farkašovská, A. Hollý, M. Modrovský, E. Zolvík, P. Rapant a D. Soubustová.
Náš neúnavný manažér víkendového voľného času nepoľavuje vo svojej práci ani v sviatočných dňoch a v tento sviatočný veľkonočný piatok nám naplánoval turistickú prechádzku okolo súkromnej obory Balunky.
Mala to byť odpočinková, predsviatočná prechádzka po prebúdzajúcej sa jarnej prírode. No nie vždy všetko vyjde tak, ako očakávame, ale ani to nepredvídané nie ja na škodu. Hlavne, čo sa týka pohybu v prírode.
Už predpoveď počasia na piatok neveštila nič dobrého. Prepŕchanie a sneženie po celý deň a teplota niečo málo nad nulou. Toto jar nepripomínalo ani náhodou. No ktovie, kto sa odváži prísť.
A div sa svete. Na parkovisku, pri vodnej nádrži Buková sa nás krátko pred ôsmou hodinou rannou stretáva za drobného sneženia a mrholenia až 16 turistov (tiek). Táto partia je už tak zohratá, že ju len tak niečo nezaskočí.
Po krátkom zvítaní sa onedlho poberáme na trasu. Ranné koštovky sú len poskromnejšie, trochu postiť sa ani nám nezaškodí. A chôdza nás zahreje.
Obchádzame vodnú nádrž a cez lúky smerujeme na Brezinky. Tak ako aj my, tak aj prvé jarné kvietky, ktoré už stihli rozkvitnúť, statočne odolávajú dnešnému nečasu. Za Brezinkami sa na chvíľu zastavujeme pri skalnej kaplnke Panny Márie. Trochu piety v dnešný deň tiež nezaškodí.
Ďalej pokračujeme po starej lesnej asfaltke až takmer ku Sedlu pod Veterlínom. Tu už krajina pripomína skôr zimu než jar. Biela farba tu jasne prevyšuje. Schádzame z asfaltky a križovatku Červená hora obídeme po lesnom chodníku. Našťastie ešte nie je veľa blata.
Pri modrej značke sa zastavujeme na malé občerstvenie. Je tu vybudovaný malý prístrešok, ktorý tu postavili nadšenci z Plaveckého Mikuláša.
Na ďalšej ceste nám spoločnosť okrem modrej značky robí aj plot obory s tabuľkami s významom „toto je tu moje, sem nevstupujte“.
A prichádzame k miestu, kde kopec po ľavej ruke na nás vyzývavo hľadí a nabáda „poďte sem hore, nechoďte len podľa plánu, veď tu ste ešte neboli“. Naše hriešne duše opäť podľahnú tomuto vábeniu a nehľadiac na strmosť cesty, vydávajú sa za týmito lákavými hlasmi hore do kopca.
V starých gréckych bájach tieto lákavé hlasy Odyseových námorníkov zahubili, nám však ukázali krásny skalnatý hrebeň kopca Františková (467m). Pribudlo opäť niečo krásne do našej zbierky Malokarpatských pokladov.
Pomaly schádzame dolu opäť na modrú značku, okrajom chráneného územia Bukovina sa dostávame späť na starú asfaltku. Tá nás po chvíli dovedie ku vstupnej bráne do obory Balunky. Vstup je len pre prominentných, nám postačí len pohľad cez bránu a malé foto.
Cestička popri Funešskom potoku nás dovedie na štátnu cestu. S trochou opatrnosti sa po nej presúvame do dediny Plavecký Peter. Tu zabočujeme z hlavnej doprava a cestička po žltej značke, popri potoku Hrudky nás opäť privádza do „vnútrozemia“.
Dolina je posiata nekonečným kobercom medvedieho cesnaku. Tu jasne prevláda zelená. Neodoláme a niečo z neho ubudlo do našich tašiek. Pôsobí to tu pokojne až romanticky. Po ľavej ruke farníci z Plaveckého Petra vybudovali skalnú Kaplnku Pokoja k Panne Márii. Pred ňou je umelé jazierko s ostrovčekom, na ktorom je malá replika kostolíka.
Tu v tejto oáze pokoja sa zastavíme aj my a doprajeme si zaslúžený odpočinok spojený s občerstvením. Ešte zostalo aj niečo z domácich produktov. Aj nejaká kávička by sa našla v termoske. Vyrovnávame všetky chute na rovnakú hladinu.
Putujeme ďalej popri potoku. Ten pekne meandruje, sem tam ho prekračujeme, skrátka pohodička. Z letargie nás preberie starý opustený kameňolom po pravej ruke. Je to krásna výstava geologických štruktúr. Aj laik sa tu môže v pohode vynadívať ako sa tu po milióny rokov usadzovali jednotlivé vrstvy. Okrem geológov si tu prídu na svoje aj zberači kameňov, lebo to tu hýri všetkými farbami. My úplní laici rozbíjame kamene hľadajúc nejaké prastaré fosílie. No bezvýsledne. Máme málo trpezlivosti. No snáď nabudúce.
Pomaly sa už blížime opäť ku priehrade, ku naším autám. Okrem iného nás celou cestou po doline fascinoval hrebeň Motýlieho štítu a Ježovky po ľavej ruke. Miestami pôsobil až pralesným dojmom. Opäť veľmi chytľavé miesto pre nové nápady. Na dnes odolávame. Určite to bude dobrý typ na niektorý z ďalších Malokarpatských výletov.
Sme v cieli. Autá nás tu pekne čakajú. Všetko opäť dopadlo na výbornú. Opäť sa potvrdilo, že neexistuje zlé počasie, ale len zle oblečený turista. Ale určite existuje dobrý nápad, dobrá partia a tým aj pekný zážitok. Tak ako napríklad dnes.
Ľuboš Kraic
