7.5.2023
Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Surovčík, Ľ. Rosa, H. Gurínová, I. Kubiš, J. Lukačovičová, D. Fáziková, A. Kučerová, J. Poláček, I. Buc, Ľ. a E. Kraicoví, J. a E. Antaloví, P. Herceg, R. Miklošík a V. Gubiová.
Ako Hostia: A. Surovčíková, H. Rosová, J. a V. Ševečkoví, M. Kupčík, H. Miklovičová, S. a L. Macejkoví.
Baťov kanál bol umelo vystavaný v 30-tich rokoch minulého storočia na prevoz hnedého uhlia z bane v Ratíškoviaciach do teplární v Otrokoviciach. Tento zámer si svojho času už splnil. No a dnes sa táto vodná trasa používa na rekreačné účely: či už pre samých vodákov tak aj pre cyklistov. Nás nevynímajúc.
Prvý krát sme Baťov kanál navštívili v doku 2012. A tak dnes, po 11-tich rokoch sa opäť vraciame na tieto miesta s cieľom užiť si krásny cyklovýlet a niektorí môžeme aj porovnávať ako to tu bratia Česi za tých jedenásť rokov rekreačne rozvinuli.
Stretávame sa, opäť ako minule, na parkovisku pri Skalickom prístave tejto vodnej cesty. Počasie je celkom cyklisticky prijateľné. Po včerajších prehánkach je to dnes oblačne ukľudnené, len trochu fúka čerstvý vietor.
Poobliekame sa trochu „lepšie“ a skupinka 24 cyklistov(-tiek) sa vydáva na cestu. Hneď po pár kilometroch sa zastavujeme pri Sudoměřickom výklopníku. Tento slúžil na prekládku uhlia dovezeného po železnici z neďalekej bane do lodí, ktoré potom po vodnej ceste prepravovali tento tovar ku koncovým užívateľom.
Táto technická pamiatka je pomerne zachovaná, ale na jej návštevu dnes nie je čas. Máme toho pred sebou ešte dosť. Pokračujeme popri kanáli po EV4-ke až do Petrova. Je tu pekná plavebná komora, samozrejme aj s lodičkami plaviacimi sa cez ňu. Je tu aj hospoda (Na Baťáku), ale odolávame.
Pokračujeme ďalej. Cesta je príjemná, po jemnej šotoline, opäť popri samotnom toku kanálu. O chvíľu prichádzame do Strážnice. Je tu pekné prístavisko lodí, oproti je skanzen juhomoravskej dediny. Opäť kultúrne odolávame, ale neodoláme občerstveniu U mokrejch banditú, ktoré práve otvára svoju dnešnú prevádzku. Veď dobré orosené a kávička prídu vhod.
Pokračujeme ďalej popri kanáli až po Vnorovy. Tu sa Baťov kanál križuje s riekou Moravou. Rozdiely hladín tu vyrovnávajú plavebné komory a jezy.
Naša cesta ďalej pokračuje až do Veselí nad Moravou. Prechádzame okolo hvezdárne, po pravej ruke míňame miestny zámok. Zastavujeme sa na chvíľu v centre, na Bartolomejskom námestí. Je veľmi fotogenické, tak neodoláme a pri fontáne si urobíme spoločné foto. Hneď vedľa poputujeme po moste nad jezom, ktorý rozdeľuje tok Moravy, takže celé centrum aj s námestím je vlastne na ostrove.
Ďalšiu našu trasu tvoria bočne uličky Milokoštu a Uherského Ostrohu. Za Ostrožskou Novou Vsou odbočujeme ku miestnym rybníkom a krásna lesná cestička nás privádza do Kostelan nad Moravou. Prekračujeme rieku Moravu.
Vidieť tu tabuľky nabádajúce zastaviť sa na občerstvenie. Veď áno. Nastal už najvyšší čas dať niečo pod zub. Výborne sa k tomu hodila miestna reštaurácia U Zlatých. Tunajší kuchár celkom bravúrne dokázal uspokojiť našich 24 hladných krkov.
Ďalšia naša cesta pokračovala striedavo po dedinkách Dolnomoravského Úvalu Nedakonice, Moravský Písek, Bzenec a lužných lesíkoch. Niektoré (hlavne Ostrožský les) nás potrápil technickým terénom spojeným s mlákami po včerajších dažďoch. Niektoré zas (ako napr. Borina za Bzencom) nás príjemne potešila krásnou asfaltovou cestičkou a prevoňanou jarnou borinou.
A to sa už blíži pomaly záver našej túry. Za Rohatcom prekračujeme rieku Moravu zase naspäť a Strážnická Moravská cyklostezka, našťastie nie moc dlhá, nás trochu rozdrganých privádza naspäť ku Skalickému prístavu, miestu nášho raňajšieho štartu.
Sme v cieli. Naše spoznávanie Baťovho kanálu a jeho okolitej krajiny je u konca. Videli sme časť tohto unikátneho diela, ktoré teraz spríjemňuje voľné chvíle nielen vodákom, korčuliarom, turistom, ale aj nám cyklistom. Dúfam, že si každý odniesol niečo pekné do svojej zbierky cyklistických zážitkov.
Dovidenia nabudúce.
Ľuboš Kraic
