piatok 1.9.
Akcie sa zúčastnili: J. Lukačovičová, Š. Krištof, I. Kubiš, V. Gubiová, M. Kupčík, D. Surovčík, Ľ. a H. Rosoví a Ľ. Kraic.
V Púchove na našom známom parkovisku (na Streženickej ceste) sa nás stretáva celkovo 9 cyklistov (tiek). Ono by nás bol ešte viac – šiesti, čo išli vlakom, si to cestou rozmysleli. Šli z Ilavy na Homôlku a cez Porubu a Trenčianske Teplice zakončili túru v Trenčíne.
My sme krátko po 10-tej hodine vyrazili popri Kočkovskom kanáli smerom na Belušu. Začiatočný technický terén sa čoskoro zmenil na príjemnú asfaltku. Za Belušou sa v pohode dostávame na výpadovku smerujúcu na Mojtín.
Za Čerencovým a Belušskými Slatinami začína stúpanie hore už na samotný Mojtín. Poznáme ho, išli sme ho už viackrát, takže vieme, čo nás čaká. Hore v dedine je však pusto, občerstvenie žiadne – tak ako pominule – nič sa nezmenilo. Zastavujeme sa aspoň na chvíľu pri soche miestneho rodáka Ladislava Škultétyho – Gábriša, ktorý bol najdlhšie slúžiacim vojakom v službách cisárskeho vojska.
Pokračujeme ďalej pomerne ostrým padákom (-18%) dolu ku Kaplnke Panny Márie Laseletskej. Pokojná cestička Jasenovskou dolinou nás cez dedinu Tŕstie privádza do Podskalia. Tu sme mali v pláne občerstvenie, ale hostinec bol zavretý. Takže použijeme aspoň vlastné zdroje. Trochu si odpočinieme, veď nás čaká stúpanie hore ku krížu na Uhrínovci.
Sprvu bola cesta ešte OK, ale záver nám skomplikovali lesáci, ktorí svojou ťažbou dreva cestu premenili na blatový tankodrom. No mali sme hore čo pucovať.
Dolu sme sa spustili po drncavej ceste, našťastie suchej. V neďalekom Dolnom Moštenci bola otvorená krčma (Bulldog Pub). Aké-také občerstvenie nám to dalo. V tomto peknom, no na gastronómiu pustom kraji, bolo vítané aj toto.
Ako tak uspokojení prichádzame do Považskej Bystrice. Tú našťastie po okrajoch (sídlisko Rozkvet a Kolóniu pri Považských strojárňach) v pohode obchádzame a výpadovkou po meandri Váhu smerujeme na Milochov. Odbočujeme na nový železničný most, ktorého súčasťou je aj cyklocesta. Táto nás krížom cez Nosickú vodnú nádrž privádza na jej druhý breh. Máme krásny turistický, ale aj technický zážitok. Most pôsobí veľkolepo.
Cesta po súši netrvá dlho a cca po 2 kilometroch prichádzame k druhému novému mostu. Po ňom prechádzame na druhý breh Váhu na ostrov, kde je teraz Nosická železničná stanica. Pri nej teraz už tretím mostom sa dostávame do samotných Nosíc. Všetky tri mosty boli postavené kvôli úprave železničnej trate v tomto úseku pre zvýšenie rýchlosti diaľkových rýchlikov.
Pokojná cestička v Nosiciach nás privádza k ďalšiemu mostu (tento tu už stojí dlhšie). Po ňom prichádzame do samotného Púchova. Posledné kilometre putujeme po Vážskej cyklomagistrále, ktorá nás privedie do cieľa, ku naším autám.
Sme v cieli. Prešli sme 60 km s prevýšením cez 700 m.
Trochu nám to pokazili lesáci svojou ťažbou, viazla tu gastronómia, ale to nám, zanieteným cykloturistom nemôže zobrať chuť do plánovania ďalších výletov.
Takže do skorého videnia.
Ľ. Kraic
