Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Lukačovičová, Š. Krišrof, Ľ. a E. Kraicoví, D. Surovčík, I. Kubiš, Ľ. Rosa a I. Matušek.
Ako hostia: H. Rosová, M. a V. Miklošovičoví , J. a V. Ševečkoví a M. Kupčík.
Túto akciu som najprv zrušil kvôli obave z výskytu medveďov v tomto regióne, ale cca po mesiaci predsa len zvíťazila zvedavosť na prieskum tohto kraja a hlavne ma posmelila vitálnosť a početnosť na našich cyklopotulkách. Takéto skupiny dávajú na široko-ďaleko najavo svoju prítomnosť, takže nemôžeme nikoho náhle prekvapiť.
Takže je to tu. Akcia sa predsa len koná. Pozvanie prijalo celkovo 14 cyklistov(-tiek). Stretávame sa v nedeľu 1.10.2023 v Prievidzi na parkovisku pred miestnym Kauflandom krátko po pol desiatej. Celkovo posádky 6 áut, jeden nonstopár Ivan a jeden vlakár Maroš.
Sme pokope a po štartovnom fote sa vydávame na trasu. Vcelku po pohodovej a pokojnej ceste smerujeme na dedinu Lazany. Tu odbočujeme doprava na Nedožery-Brezany. Za nimi sa napájame na lesnú cestu, ktorá je už súčasťou Bojnického cyklookruhu.
Putujeme po podhorí nad dedinami Malá Čausa a Ráztočno. Lesná zvážnica kopíruje terén, ktorý je pomerne členitý. Odvahu si dodávame občasným zvonením na cyklozvončekoch. Priebežne sa striedajú stúpania s klesaním a stará asfaltka sa miestami mení na stredný technický terén. Má už zjavne najlepšie roky za sebou. Vyzerá akoby ju staval ešte starý Pálffy.
Našťastie sa sem-tam objavujú miesta s výhľadmi, kde sa môžeme na chvíľu zastaviť a porozhliadnuť sa. Stretávame aj občasných turistov. Nie sme tu teda úplne sami.
Za Ráztočnom sa napájame na asfaltku smerujúcu k hotelu Remata. Po dvoch kilometroch sa zastavujeme v príjemnom odpočinkovom mieste zvanom Okrasné rybníky Remata. Je tu okrem rybníkov aj reštaurácia a detské ihrisko. Nás zaujala hlavne reštaurácia, lebo bol už pokročilý čas obeda. Väčšina neodolala bohatej ponuke čerstvých rýb na ich jedálničku. No a keďže „ryba musí aj plávať“, patrilo k tomu aj jedno „orosené“.
Po dobrom občerstvení pokračujeme ďalej po trase Bojnického cyklookruhu. No asfaltka sa po chvíli mení na lesnú cestu a tá onedlho na technický terén vyššieho rangu zvaného „krkaháje“. Našťastie asi po kilometri za občasného tlačenia sa dostávame na spevnenú cestu, ktorá nás privedie do centra Handlovej.
Mesto je vcelku pokojné. Je nedeľné popoludnie, ľudia odpočívajú. Pre nás to však neplatí, lebo hneď za mestom začíname stúpať a my sa musíme vyštverať na kótu Okrúhle do výšky 690 m. Podľa mapy to má byť cesta spevnená, ale tiež má v tomto statuse určité rezervy. Les je však pekný a príroda sa ešte nechce s letom rozlúčiť. Kto môže, naberá aj túto duševnú potravu.
Dobrý pocit nám nezoberie ani Milkin defekt, ktorý skupina mechanikov hravo opraví. Našťastie odtiaľto nás čaká klesanie popod Opálený vrch a Kamenisté dolu do dediny Cigeľ. Klesanie pokračuje ďalej, teraz už po asfaltke. Už je len pozvoľnejšie, takže nás čaká pohodová cyklistika. Prechádzame dedinami Sebedražie, Koš a Opatovce nad Nitrou.
Zastavujeme sa až v samotných Bojniciach na prezretie okolia tamojšieho zámku a dobrá kávička by tiež bodla. Trochu sa občerstvíme, no ceny sú (vraj) ako v Mníchove. No, atraktívne miesto si pýta svoju daň.
Tma už pomaly sadá na okolitý kraj. Maroš s Ivanom sa s nami už rozlúčili a my sa vydávame na posledný úsek našej trasy do Prievidze. Našťastie máme to len toť „za rohom“, Preštrikujeme sa Prievidzou a sme v cieli pri našich autách.
Ustatí, ale šťastní, že sme to zvládli. Medveďka sme nestretli. No hlavne aj pri tej trochu vynaloženej námahe sme opäť zažili pekné cyklopotulky. Tento raz na Bojnickom cyklookruhu.
Dovidenia nabudúce.
Ľuboš Kraic
