7.10.2023
Akcie sa zúčastnili: Ľ. a H. Rosoví, M. a V. Miklošovičoví, V. Gubiová, M. Kupčík, I. Kubiš, D. Surovčík, S. Macejka, D. Fáziková, R. Miklošík, Ľ. Kraic, M. Líška, Š. Krištof a J. Budoš.
Územie okolo Kykuly, Výškovca a Mikulčinho vrchu v Bielych Karpatoch sa vyznačuje veľmi krásnymi prírodnými scenériami, ktoré chytia za srdce každého milovníka prírody, nás nevynímajúc. Preto sa sem každým rokom vraciame. Tento rok nebol výnimkou.
Pozvánka padla na sobotu 7.10.2023. Meteorológovia nám prisľúbili slnečné počasie. Viac nám nebolo treba.
V Novom Meste nad Váhom na parkovisku pri železničnej stanici sa nás stretáva pomerne početná skupinka (15-tich) nedočkavých cyklistov dychtiacich po staronových zážitkoch. Sľúbené slniečko je tu, takže po štartovnom fote nám nič nebráni vydať sa na – pre nás – už klasickú trasu.
V pohode opúšťame mesto a prechádzame dedinami Dolné Srnie a Bošáca. Tu odbočujeme na vedľajšiu okresku smerujúcu na Haluzice. Trochu nás preverí prvé stúpanie, ale kompenzujú to slnečné výhľady na okolité hory a Považie.
V Haluziciach sa nezastavujeme. Tamojšie turistické skvosty (tiesňavu a kostolík) sme už viackrát navštívili, tak pokračujeme cez mini priesmyk do dediny Štvrtok. Odtiaľ putujeme dedinkami po podhorí.
V Melčiciach sa zastavujeme v supermarkete na malé občerstvenie, pretože hostince v tejto oblasti otvárajú až neskoršie a nám by energia pri stúpaní na hraničný hrebeň citeľne chýbala. Ešte v Chocholnej sa zastavujeme pri miestnom prameni na doplnenie posledných tekutín.
V dedine odbočujeme z hlavnej cesty doľava na vedľajšiu asfaltku, ktorá nás pozvoľne popri potoku Chocholnica vedie do hôr. Slniečko nám stále svieti, užívame si pohodovú cyklistiku. Asi po piatich kilometroch odbočujeme tentokrát doprava a teraz už začína hlavné stúpanie na hrebeň. Trochu si musíme načrieť hlbšie do zásobníka síl, lebo sklon má miestami 13%.
Ale už sa začínajú objavovať prvé spomínané výhľady, pre ktoré sem tak radi chodievame. Po pravej ruke sa objavujú prvé chatky no a od Kykuly–školy a prekročení pomyselných hraníc s Moravou človek nevie kam pozrieť skôr. Dnes je slnečno, takže je vidieť pomerne ďaleko.
Necháme sa hýčkať touto prírodnou romantikou, takže ani nevnímame, že terén sa zvlňuje a treba stále zabrať do pedálov. Prichádzame k pomníku amerických letcov. Trochu sa zastavujeme a v pokoji vnímame Výškovecké scenérie. Tie sú snáď najkrajšie.
Čaká nás posledné stúpanie na chatu Vyškovec, naše dnešné hlavné občerstvovacie miesto. No bohužiaľ dnes tu majú súkromnú oslavu. Takže musíme ísť ďalej. Našťastie v tejto časti Karpát o takéto miesta nie je núdza. Naše gastronomické požiadavky bohato splní neďaleký Penzión Patrik.
Sme vo výške 800 m. Odtiaľto nás čaká parádny 8-kilometrový zjazd cez dedinu Lopeník až do Březovej. Tu sa na chvíľu zastavíme. Dobrá kávička poobede iste urobí dobre. Aj urobila. Takto dobre naladení sa vydávame na posledný asi 20-kilometrový úsek do Nového Mesta. Je to opäť v pozvoľnom klesaní, aj vietor nám viac-menej pomáha, takže si užívame opäť pohodovú cyklistiku.
Zastavujeme sa len na chvíľku v Zemianskom Podhradí pri Evanjelickom kostole. V dobrej pohode prichádzame do cieľa ku našim autám. Vlakári smerujú na stanicu, nostopári (Ivan a Stano) sa vydávajú na cestu domov po svojich. My autári nakladáme bicykle na autonosiče.
Jedno máme spoločné, vraciame sa domov s pocitom opäť príjemne stráveného dňa na bicykli. Dnes to bolo okorenené krásnou prírodou Bielych Karpát. Miestom, kde matka príroda nešetrila pri rozdávaní bonusov a uštedrila tu pre oko človeka nezabudnuteľné scenérie.
Sme jej povďační za to, že sa sem môžeme (musíme) stále vracať.
Dĺžka trasy 71 km; prevýšenie 1050 m.
Ľuboš Kraic
