Akcie sa zúčastnili: J. a B. Golieroví, Ľ. a H. Rosoví, M. Modrovský, Ľ. Kraic, E. Zolvík, I. Naništa. Ľ. Šoltés, J. a A. Dzurenkoví, A. Križanová, M. Babišík, V. Naď, D. Soubustová, J. Polakovič, I. Zálešáková, M. a V. Miklošovičoví, A. Binková, V. Trajlínek, A. Hollý a P. Rapant.
Naše turistické spoznávanie Malých Karpát nemá konca kraja, niektoré oblasti prechádzame aj viackrát. Veď ono sa vždy niečo nájde, čo sme minule opomenuli alebo nejako len prehliadli. Tak to bolo aj v nedeľu 3.3.2024.
Tak ako aj minule, tak aj teraz nás v dedinke Plavecké Podhradie, v mieste nášho štartu privítal silný studený vietor. Takže sa moc nezdržujeme a po krátkej chvíli vyrážame na trasu. Putujeme po žltej značke a za dedinou nás cestička po lúke vedie povedľa Pohanskej hore do lesa na modrú značku. Snažíme sa čo najskôr schovať pomedzi stromy pred nepríjemným vetrom. Je pod mrakom, sem-tam sa objaví aj modrá obloha, ale je to všetko „zubaté“.
Na Sedle Báborská opúšťame modrú značku a po žltej si to šírujeme do Veľkej kamennej doliny. Onedlho opúšťame žltú a na križovatke Pod Jeleňou skalou (po zelenej) začína stúpanie hore na Jeleniu horu. Pri obzretí dozadu sa nám za chrbtom objavuje nádherná a sem-tam aj slnkom zaliata panoráma Plaveckého hradu. Musíme ale dávať aj pozor pod nohy, aby sme nepošliapali kvietky Poniklecu, ktorý sa dnes rozhodol, že nás bude sprevádzať hore až na Jeleniu skalu.
Tu v závetrí mohutného skaliska zastavujeme na malé občerstvenie. Tu aj Vladovmu kávovaru dal vietor pokoj, takže o chvíľu vychutnávame príjemnú horkastú chuť tohto moku.
Za Jeleňou skalou sa dostávame na hrebeň Javorinky. Teraz to máme v pohode. Užívame si hrebeňovku s peknými výhľadmi na protiľahlú Kršlenicu.
Pokojná zvážnica nás privádza na Amonovu lúku. Tu sa nezastavujeme a dávame sa do zdolávania vrcholu Klokoča. Nie je to nič ťažké. V pohode sa dostávame na vrchol. Nie sme tu sami, dnes máme spoločnosť aj druhých turistov, ktorí si skrášlili nedeľu pobytom v prírode.
Tak ako aj ostatní, aj my začíname tradičný rituál pribíjania klincov do dreveného kríža. Chudák, má ich tam už ozaj neúrekom. Ale taký je tu zvyk. Popritom si užívame krásne výhľady na juhozápadnú stranu. Dnes to nie je stopercentné, ale ujde to.
Po zídení dolu na Sedlo Uhliská putujeme ďalej popri Kamennom na peknú fotogenickú a výhľadovú Hrubú Križľu. Je to veľmi pekné miesto, máme výhľady do Kráľovej doliny a krásny skalnatý hrebeň za ňou. Sme veľmi spokojní.
Pomaly sa poberáme na záverečný úsek dnešnej trasy. Obchádzame vrchol Červenice a dostávame sa na lúky pred samotným Plaveckým Podhradím. Po krátkej zastávke u vodníka prichádzame do cieľa, k našim autám.
Vzhľadom k tomu, že v Podhradí bol hostinec zatvorený, dnešné vyhodnotenie trasy prebehlo až v neďalekých Prievaloch v reštaurácii Šandorf.
Hodnotenie: Opäť bolo dobre, nabudúce ideme do hôr samozrejme zas.
Ľuboš Kraic
