Akcie sa zúčastnili: J. Lukačovičová, Ľ. Kraic, Š. Krištof, V. a M. Miklošovičoví, I. Buc, F. Martinus I. Kubiš a M. Líška.
Stretávame sa o ôsmej hodine v piatok 5.7.2024 na železničnej stanici v Pezinku. Skupinka 9 cyklistov a cyklistiek sa po štartovacom foto vyberie smer Malé Karpaty. Ráno je celkom svieže, tak nám prvý stupák nad Limbachom ani veľmi nevadí. Za závorami odbáčame z asfaltovej cesty na zvážnicu, ktorá nás cez Krkavec privedie na križovatku cyklociest „Hrubý vývoz“. Na Biely Kríž si to dáme po modrom „C“ cez Horvátku. Postupne prichádzame na Biely Kríž a tešíme sa na zaslúžené prvé pivko. Posedíme chvíľku a poberieme sa ďalej. Náš ďalší cieľ je „Sakrakopec“ , cesta k nemu je miestami trochu kamenistá, ale opatrne to prejdeme všetci. Ide o miesto v katastri Svätého Jura, kde v roku 1966 došlo k najväčšej leteckej tragédii v histórii Slovenska aj Česko-Slovenska. Zrútilo sa tu bulharské lietadlo a zahynulo všetkých 82 ľudí na palube. Miesto sme si uctili chvíľkou ticha.
Poberáme sa však ďalej smerom na „Pozorovateľňu zvierat Vydrica“ , ktorá sa nachádza pri prameni Vydrice. Je tu možné posedieť a nerušene pozorovať okolitú prírodu. Dáme spoločné foto a pokračujeme na „Pánovu lúku“, ktorá predstavuje rozsiahlu trávnatú plochu s prístreškom a ohniskom. Hneď pod lúkou sa nachádza Malý Slavín – miesto kam smerujeme a kde sa nachádza najväčší prístrešok v malých Karpatoch. Nachádza sa tu i menší pomník, venovaný padlým sovietskym vojakom.
Náš ďalší ciel je Kačín, staré známe miesto na oddych, opekanie, posedenie. Tu sa chvíľku zdržíme na pivku v Lesanke u Barteka, ešte spoločné foto a novou asfaltovou cestou sa už len spustíme na Železnú studničku. Tu už finišujú práce na Labuťom pavilóne a záhradnej reštaurácii, ktorá vyrastá na mieste niekdajších Ferdinandových kúpeľov z roku 1828, ktoré neskôr chátrali, až ich napokon v roku 1970 zbúrali. Priamo od staviteľa nehnuteľnosti som sa dozvedela, že stavby chcú ukončiť a dať do prevádzky do konca tohto roka, tak verím, že budúci rok v lete bude čo obdivovať. Teraz sme sa museli uspokojiť s posedením, aké je na Železnej momentálne dostupné. Dali sme si nielen pivko, ale aj niečo pod zub. Posilnený sme sa vybrali na spiatočnú cestu smerom na Biely Kríž. Časť cesty sme prešli lesom po turistickej červenej. Páčia sa mi tieto zákutia bratislavského lesoparku popretkávané množstvom cestičiek, ktoré sú zjazdné aj na bicykli.
Prichádzame na Biely Kríž plný cyklistov a turistov. Pauza musí byť a tak dávame opäť pivko. Pred odchodom sa s nami rozlúči Igor, ktorý ide domov do Petržalky. Do mozaiky dnešnej trasy nám ešte chýbajú dva výhľady na Pezinok, na ktoré sa dostaneme zvážnicami za „Hrubým vývozom“. Pokocháme sa výhľadmi na Pezinok, v diaľke vidíme aj Homolu. Na asfaltovú cestu výjdeme kúsok za Troma Brestami a už si to len valíme do Pezinka. Do príchodu vlaku máme čas takmer hodinu, je preto čas na posedenie na vínku a ukončenie akcie. Lúči sa s nami Ivan, ktorý ako obvykle ide do Hlohovca na bicykli (je to nezmar J). Posedenie v centre mesta padne dobre, vínko (aj pivko) tiež.
Teším sa na stretnutie v Malých Karpatoch niekedy nabudúce.
Jana Lukačovičová
