Berounsko 4.8. – 11.8.2024
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Janka Lukačovičová, Anka Kučerová, Vierka Gubiová, Juraj Poláček, Fero Martinus, Igor Buc, Štefan Krištof, Jozef Baránek, Milan Babišík, Ivan Kubiš, manželia Kraicoví, manželia Rosoví, manželia Macejkoví, manželia Antaloví, manželia Miklošovičoví, Kornel Ninis, Peter Chnapko a Ján Budoš.
Nedeľa 4.8.
Cestou na cyklistiku do Čiech sme sa stretli ako obvykle v Jablonici na parkovisku, aby sme spoločne osem áut vyrazili smer Berounsko, kde naším domovom na týždeň bol Nový Jáchymov penzión Diana. Kornel a Peter na dopravu použili kombináciu vlak-bicykel a Ivan celú cestu z Hlohovca do nášho cieľa použil len bicykel, ale si cestu rozdelil na dva dni.
Prvú zastávku na obed sme mali vo Veľkej Bíteši a na druhej zastávke sme navštívili hrad Český Šternberk. Poslednú krátku prestávku sme mali pri južnom obchvate Prahy, aby sme uvideli sútok riek Berounky do Vltavy. Do penziónu sme prichádzali v poriadnom daždi, kde cesty, po ktorých sme jazdili sa stali potokmi. Dobre sa to pozorovalo z auta, ale pre šoférov to bolo náročné a sem tam nejaký cyklista, ktorý nestihol prísť domov načas pred dažďom. Pri večeri sme sa všetci stretli a zvítali.
Pondelok 5.8. (dĺžka 63 km, prevýšenie 1076 m)
Prvou našou trasou bola hrad Křivoklát, Rakovník a Zbečno. Po kvalitných raňajkách odhodlaní sme vyrazili na bikoch smer Křivoklát. Čakali nás dosť úzke cesty, kde bola dosť veľká premávka. Išlo nás 23 cyklistov, preto postupne sme si zvykali jazdiť po skupinkách, ktoré občas sa zliali dokopy a boli sme problém pre automobilovú premávku. Hrad sme navštívili až pri ceste naspäť. Do Rakovníka nás čakalo malebné údolie pozdĺž potoka po cestičke, ktorá bola následkom včerajšieho dažďa občas rozbahnená. Tento malý offroad sme zvládli úspešne, i keď sme museli občas brodiť potok a prechádzať cez schátrané a zničené lavičky. Boli aj malé následky týchto prechodov cez potok – mokré ponožky.
V Rakovníku sme sa naobedovali a doplnili energiu, aby sme sa vrátili po asfaltke na Křivoklát. Berounsko je typické stúpaniami, ktoré sú občas dosť dlhé, ale mierne a za nimi nasleduje samozrejme vytúžený zjazd dolu do údolia, ktorý má tiež svoju dĺžku. Vychutnávali sme si pohľad na hrad.
Cestou domov sme za dedinkou Zbečno križovali rieku Berounku. Doma v penzióne nás už len čakalo občerstvenie, večera a oddych. Bol to pekný rozbeh.
Utorok 6.8. (dĺžka 72 km, prevýšenie 1039 m)
Druhou našou trasou bola Loděnice, Solvayovy lomy, lomy Amerika a Mexiko, Karštejn, Beroun. Vychádzali sme smerom na Nižbor, kde sme prechádzali opäť cez rieku Berounku, aby sme sa dostali na železničnú stanicu dedinky Lodenice, ktorá sa stala známou z filmu Ostro sledované vlaky od Bohumila Hrabala. Na stanici zostalo len múzeum s fotografiami z tohto filmu. Pokračovali sme do baníckeho skanzenu Solvayovy lomy. Pripomenuli nám históriu baníctva. Ďalšou zastávkou boli lomy, ktoré sme si pozreli zhora. V lome Kozolup sa ešte ťažilo, ale najzaujímavejšie boli lomy, ktoré zostali po ťažbe s tmavomodrými jazerami, a to Veľká Amerika a Mexiko. Názov lomu Veľká Amerika vznikol podľa amerického spôsobu ťažby vápenca a lom Mexiko bol v 50-tich rokoch 20-tieho storočia smutne preslávený ťažkou prácou politických väzňov pri lámaní kameňa. Volali ho aj Český Mauthausen.
Na záver nasledoval hrad Karlštejn, ktorý sme si obzreli len z nádvoria a mestečko Beroun.
Po večeri v našom penzióne sme oslávili Milkine narodeniny a hlavne si schuti zaspievali.
Streda 7.8. (dĺžka 54 km, prevýšenie 822 m)
Treťou našou trasou bola Strašice – Brdy. Do Strašíc sme sa museli odviezť autami. Brdy okrem toho že sú chránenou krajinnou oblasťou, sú aj aktívnym vojenským pásmom. Tu si zaspomínali Jozef a Igor na svoju základnú vojenskú službu, ktorú trávili v tejto oblasti. Cesta začala pozvoľna stúpať. Prišli sme k pekne upravenému objektu – lovecký zámoček Tři Trubky. Armáda to zveľadila a urobila tu aj múzeum. Ďalej cesta začala už serióznejšie stúpať. Začali dochádzať sily, ale aj tekutiny. Predsa sme sa dostali do najvyššieho bodu CHKO Brdy na vrchol Tok. Z vrcholu neboli žiadne výhľady. I keď bol v nadmorskej výške 865 m. Po dlhom klesaní sme prišli na kraj osady Nepomuk, kde nás jediný hostinec zachránil svojim božským nápojom – pivečkom, ale aj jednoduchým jedlom. Cestou do Strašíc sme si ešte v rýchlosti obzreli zámok v Mirošove. Táto trasa síce bola krátka, ale výživná.
Štvrtok 8.8. (dĺžka 77 km, prevýšenie 1242 m)
Ďalšou trasou bola Zvíkovec – Zbiroh. Večer sme vybrali túto trasu mysliac, že bude ľahšia, ale nám to nevyšlo. Bola opäť náročná. Niektoré cyklistky zaradili poznávací výlet do Berounu. Tú najťažšiu sme stále prekladali. Profil trasy sa veľmi nemenil, buď hore alebo dolu. Jediné čo nám robilo radosť, bola riečka Berounka, ktorá si rokmi vytvorila koryto medzi tmavými skalnými bralami. Po rieke brázdilo dosť veľa vodákov. Zdalo sa, že to majú jednoduchšie ako my, keď ich prúd unášal. Zatiaľ sme ešte nezmokli, ale prehánka nás donútila skryť sa v dedinke Skryje. Boli sme aj dosť smädní, tak sme zastavili v potravinách, kde čapovali aj pivečko. Skryli sme aj svoje bicykle pod strechu, ale majiteľ objektu sa bál, že mu zablokujeme stoly a zašpiníme stenu. Správal sa arogantne i keď nehrnuli sa tu davy ľudí a o steny sa nedotýkal žiadny bike. Nakoniec sme predsa pretrvali prehánku tu v suchu ešte s ďalším pivečkom. Pokračovali sme zámkami Zvíkovec a Zbiroh. Zo Zbirohu sme šliapali po asfaltke, ktorú sme poznali z jazdy autom. Na horizonte smerom Nový Jáchymov sme zahliadli ďalší búrkový front. Podľa radarov by sme mali prísť do nášho penziónu po búrke, tak sme začali svižnejšie šliapať do pedálov. Boli sme asi príliš rýchli, tak sme zastihli chvostík búrky. Zmokli sme, ale nám to nevadilo, lebo tesne pred cieľom nás zohrialo slniečko.
Piatok 9.8. (dĺžka 98 km, prevýšenie 1467 m)
Na rad prišla obávaná trasa Zdice – Hostomice – Dobříš – Mníšek pod Brdy – Králův Dvůr. Rozdelili sme sa na dve skupiny – A skupina, ktorá odjazdila celú trasu na bicykli a B skupina, ktorá si časť trasy skrátila autom. A skupina vyrazila skôr o pol hodiny z penziónu. Na začiatok nás čakal brutálny, ale krásny stupák lesom do Hudlíc. V dedinke Zdice sme sa mali s druhou skupinou stretnúť, ale sa nám to nepodarilo. V Lochoviciach sme sa stretli, lebo sme mali technický problém. Janke na bicykli odpadla kľuka s pedálom. Druhá skupina išla ďalej a naša skupina riešila problém. Na druhý krát sa podarilo Štefanovi upnúť dostatočne kľuku na osku. V Hostomiciach v reštaurácií sme sa míňali s druhou skupinou. Obedňajšiu prestávku sme dali v Dobříši oproti zámku. Janke opravili v servise bicykel. Počkali sme na nich a dali sme sa stíhať druhú skupinu. Opäť sme sa stretli v meste Mníšek pod Brdy. Odtiaľ sme išli opäť rozdelení. Prechádzali sme zámkami, ktoré najlepšie svoje obdobie mali už za sebou a to Svinaře, Liteň. Vybehli sme aj do vchodu Koněpruskej jaskyne, ale všetko tam bolo zamknuté. Posledná zastávka bola v Královom Dvůre, kde druhá skupina mala autá. Cestou nám z auta mávali a nám padali kvapky potu z hlavy. Pekne. Konečne sme prišli do cieľa upotení, zničení, ale šťastní.
Sobota 10.8. (dĺžka 55 km, prevýšenie 828 m)
Poslednou trasou, už naozaj ľahkou bola Nižbor – Žilina – Lány. Na trasu sme šli všetci, ale už náhodne rozdelení na malé skupinky, aby nás mohli ľahšie predbiehať autá. Do Nižboru sme ľahko zbehli dolu kopcom, aby sme stúpali po úzkych asfaltkách hore. Slniečko pripekalo a nám opäť dochádzali tekutiny. Zachránila nás od umorenia smädom reštaurácia, ktorú akurát otvárali v dedinke Žilina. Po občerstvení sme navštívili zámok Lány, ktorý je sídlom prezidenta ČR. Zámok má krásne udržovaný park aj so skleníkom. Po obedňajšej prestávke sme sa vracali do Nižboru a vychutnávali sme si posledné kilometre celej akcie. Trochu sme to rozbehli. Schytal som kritiku, ale nebol som v tom sám. V Nižbore sme si dali chutné pivečko. Dokončili sme trasu pozdĺž riečky Berounky a miernym stúpaním až do penziónu.
Nedeľa 11.8
V posedný deň nás čakalo už len rozlúčenie a cesta domov. Jedinou našou spoločnou zastávkou bol zámok Konopiště. Niektorí z nás absolvovali aj prehliadku časti zámku, ktorá bola výnimočná aj s perfektným výkladom. Zámok v určitom období vlastnil následník rakúsko-uhorského trónu, František Ferdinand so svojou manželkou Žofiou, na ktorých bol v Sarajeve spáchaný atentát.
Po kvalitnom obede v Starej Myslivne sme sa roztrúsili do svojich domovov.
Na záver už len toľko, myslím, že sme opäť prežili krásny týždeň na bicykli v kruhu priateľov, i keď to občas bolo fyzicky náročné, občas nejaké hádky a nezrovnalosti. To tiež patrí medzi priateľov, ktorí sa radi stretávajú na bicykli. Prebrázdili sme časti Českého Krasu, Křivoklátskej, Rakovníckej pahorkatiny a Brdy. Prechádzali sme cez okresy Beroun, Rakovník, Kladno, Příbram a Plzeň.
Chvalabohu sme nemali žiadne pády na bicykli, len malá jednodňová viróza potrápila pár ľudí. Žiadne veľké poruchy na bicykloch, akurát štyri defekty na kolesách a jedna odpadnutá kľuka, ktorá Janku veľmi vystrašila, lebo to mohlo dopadnúť aj horšie, s pádom z bicykla, ale všetko sa podarilo úspešne vyriešiť.
Štatistika. Celkovo sme našliapali 420 km s prevýšením 6474 m.
Budoš