Akcie sa zúčastnili: Naď, Rosa, Modrovský, Budoš.
Sobota 28.1.
Husárik-Chotársky kopec-Petránky-Jakubovský vrch-Kamenité-Semeteš……30km…nast900m
Ideálne snehové podmienky, ideálna predpoveď počasia, ústup mojej choroby to všetko rozhodlo, aby som na víkend zorganizoval akciu na bežkách mimo plánu na Javorníky. Možno to bolo dosť zle načasované, lebo dosť ľudí sa chystalo na výstup na Klenovú, ďalší nechceli riskovať zranenie pred zimným zrazom, ale som rád, že som sa rozhodol ísť na ten prechod.
V sobotu ráno sme nasadli na vlak do Čadce, zo stanice sme peši šliapali na hotel Husárik, kde sme sa dostatočne občerstvili, aby sme vydržali celú trasu až do cieľa prvého dňa na Semeteš.
Tu som začal spoznávať tvrdú realitu bežkovania, keď skoro dva roky som nestál na bežkách a skoro žiadna fyzická kondícia. Na rozhľadne Petránky som konečne ako tak lapil dych. Výhľady boli úchvatné, z ľavej strany Západné Tatry a Malá Fatra a z pravej Beskydy. Ideálna stopa niekedy dve stopy na klasiku a ešte upravená plocha na korčuľovanie prípadne na pluhovanie, čo sme si ešte mali priať. Marián a Ľubo hnali ako o dušu a vyžívali sa z dlhších a náročnejších stúpaní. Ja podporovaný Vladom som bojoval s každým prevýšením, lebo som mal veľmi rychlé bežky, ktoré v kopci podšmykovali a šupiny nepomáhali. Prešli sme zopár sediel, vrcholov, dolín, čiže čisté pílové ostrie. Z vrcholov ako Jakubovský vrch, Kamenité boli krásne výhľady. Na Semeteš do hostinca U Cipára sme z Vladom dorazili tesne pred zotmením. Tu sme najprv doplnili tekutiny a čakal nás vynikajúci segedínsky guláš. Až tu som sa dozvedel, že Vlado mal brzdiace vosky na lyže.
Nedeľa 29.1.
Semeteš-Vrchrieka-U Melocíka-Čerenka-s.p. Hričovcom-Kasárne-Stratenec-Podjavorník…30km…nast900m
Po výdatnom spánku ( neviem, či niekto aj chrápal ) sme po raňajkách vyrazili smerom k Melocíkovi. Teplota bola -16 stupňov C. Trasa viedla medzi krásne kysucké drevenice. Z Vrchrieky nás čakalo nekonečné stúpanie na nemenovaný kopec okolo 900nm a hlavne adrenalínový zjazd ku kostolíku v sedle. Táto oblasť je známa ako drotárska, kde naši predkovia chodili so svojimi výrobkami z drôtu z Dlhej nad Kysucou do Veľkého Rovného. V reštaurácii U Melocíka sme doplnili tekutiny a začali sme stúpať opäť na hrebeň. Táto oblasť bola viac preplnená bežkármi, lebo stopy boli na odkrytom hrebeni, čiže bez ihličia a konárov, ako stopy v lese. Prešli sme cez Čemerku 1052nm, z ktorej bol náročný zjazd s dosť širokou plochou na brzdenie. Trochu sme sa obávali, či stihneme autobus z Podjavorníka o 16 hodine, preto sme minuli sedlo pod Hričovcom bez prestávky. Na Kasárnach vo výčape nás skúsenejší ubezpečili, že do Podjavorníka sa dostaneme do 2 hodín. V teplej miestnosti výčapu sa nám dobre sedelo pri horúcej polievke a pivku. Nakoniec nás čakalo posledné stúpanie na hrebeň cez Stratenec a Bukovinu. Z hrebeňa sme absolvovali parádny zjazd do sedla Adamkov a kľukatou cyklocestou do Podjavorníka. Tu v kolibe pri polievke, pive a horcovke sme vzdali vďaku pohoriu Javorníky. Autobusom sme sa dostali do Považskej Bystrice, kde hneď sme chytili rýchlik do Piešťan a Trnavy. Ešte v Albatrose sme ukončili akciu, ktorá si vyžadovala od zúčastnených charakter, ktorý bol odmenený krásnym zážitkom s priateľmi v náručí malebnej krajine.
J. Budoš
