Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Naništa, V. Oravec, J. Poláček, B. Ilavská, J. Nádaský, V. Putera, J. Budoš, D. Ješko, D. Fáziková, Ľ. Kraic, M. Farkašovská, J. Michalcová, I. Pekaríková, I. Matkovčík, J. Lukačovičová, E. Kraicová, M. Nižnanský, Ľ. Rosa, J. Benedikovič, V Trajlínek, V. Gubiová, M. Šuga, P. Vrábel, D. Vrábel, M. Valovičová, M. Golier, M. Babišík, P. Hovorka, K. Lavor, D. Surovčík a J. Golier.
Ako hostia: S. Macejka, L. Macejková, P. Ondovčák, M. Krivosudská, V. Rožič, J. Rusnák, E. Rosová, E. Benedikovičová, Š. Škoda, H. Miklovičová, B. Polocík, P. Majerík, A. Majerík, V. Dusíková, E. Maculová, V. Mikesková, J. Ščibravý, Andrej, Miroslav a Marcel Škulec, J. Šimončič, V. Zápražný, V. Zápražný ml. a ďalší…
nedeľa 8.4.2018
Na tento deň sme všetci netrpezlivo čakali. Prvá cykloturistická akcia nášho klubu. Niektorí z nás využili príležitosti a nejaké kilometre na bicykli už stihli nabehať. My ostatní sme poctivo čakali.
Nedeľa 8. apríl, deň D. Pohľad von oknom ukazuje, že sa chystá pekný, teplý, slnečný deň. Problémy s rozhodovaním čo na seba sú teda vyriešené. Obavy vyvoláva len silný vietor, ktorý má dnes fúkať. A tak sa spolu s Martinom púšťame do boja. On prvýkrát v živote sedí na cestnom bicykli, ja som sa prvýkrát v živote nacvakol do SPD-čiek (staré skúsenosti s košíkmi a kuframi sú už história). Dúfam, že ma nárazový vietor nesfúkne z cesty, asi by som sa nestihol „odopnúť“. Prvých 12 kilometrov cez Krakovany a Ostrov nás slušne preverí. Protivietor fúka buď sprava zboku alebo priamo do čela. Nedá sa prestať šliapať ani na sekundu, zostali by sme stáť. Bojujeme statočne, ale na miesto stretnutia pri Kruhovke prichádzame neskoro. Určoval som miesto a čas stretnutia a meškám. Nie veľmi dobrý začiatok.
Dnes tu nie je až tak veľká skupina účastníkov ako po minulé roky. Čakať už ale ďalej nebudeme, vyrazíme. Martin chce ísť po ceste, ostatní sa kolegiálne pridávajú. A tak náš malý pelotón vyráža cez Krajinský most smerom na Ratnovce. Vietor fúka samozrejme stále proti nám a tak bojujeme ako sa dá. Niekde na konci Banky sa ale trháme na dve skupiny. V tom momente idem na čele ja. Nejdem rýchlo (toho ani nie som schopný), ale stačí to. V tomto počasí stačí urobiť malú medzeru a tá sa veľmi zle zalepuje, vzdialenosť narastá. Vietor fučí, nie je počuť ani vlastného slova, ani okoloidúce autá. Len sa snažím udržať priamy smer. Periférne predpokladám, že asi nejdeme všetci spolu a tak na kľudnejšom mieste v Sokolovciach zostávame stáť na kraji cesty. Samozrejme, sme rozdelení na dve skupiny.
Druhá skupinka dorazí pár desiatok sekúnd za nami. Hneď dostaneme „kapky“. Keďže som čelo ťahal ja, uznávam, že som to spôsobil ja, dnes sa mi nedarí. Upravíme priemernú rýchlosť asi o 2 kilometre nižšie a vyzerá, že toto je optimum, aby sa naša skupinka držala pokope. Naozaj treba šetriť sily a nenaháňať sa.
Keď vyjdeme zo Sokoloviec, od vodnej elektrárne sa k nám plynule pripojí Božka. Išla sama okolo priehrady, nemal jej ani kto prestriedať. Keby sme si toto stretnutie plánovali, netrafíme sa tak presne. A tak nás ďalej šliape o jedného viac. Nasleduje Jalšové a za ním krátky kopček, našťastie tu protivietor toľko necítiť. O to viac sa do nás oprie za Koplotovcami. Cesta aj mierne stúpa, tu sa definitívne delíme na jednotlivcov–dvojice–trojice a pomaly sa posúvame k dnešnému cieľu. Už je to len kúsok.
Na Jašteri sme medzi prvými, Trnaváci sa trúsia po malých skupinkách chvíľu za nami. Dnes je tu uzavretá spoločnosť, ale vďaka Ľubošovi s nami rátajú a máme rezervovaných 30 miest. Nás sa však nakoniec nazbiera vyše 60 !!! Pravdepodobne rekordný počet účastníkov. Česť Piešťan ešte zachránia neskôr prichádzajúci Vlado + Vlado s manželkou a hlavne početná skupina cyklistiek z KST Bezovec Piešťany. S radosťou sa o chvíľu zdravíme aj s Peťom, ktorý nás prišiel pozrieť na aute.
Na Jašteri je to ako vždy – vítanie sa (niektorí sme sa spolu dlhšie nevideli), debaty v skupinkách či dvojiciach, posilnenie jedlom (aj huspenina bola) i nápojmi (samozrejme nealkoholickými 😉 ), fotografovanie. Klasika
Domov už ideme v malých skupinkách. Niekto skôr (naobedovať sa, pozerať Sagana), niekto neskôr, niekto si pridá horský okruh. Chvíľu po pol druhej odchádzajú už aj poslední oneskorenci. Dnes nie je čo vymýšľať, do Trnavy to bude proti vetru, my do Piešťan našťastie pôjdeme po vetre. To bude odmena za doobedie. Opäť sa ukázalo, že vietor do chrbta pocitovo akoby nepomáhal, keď sa ale cesta otočila … bol tam.
Za chvíľu sme boli aj my v Piešťanoch. Martin mi ušiel, nemalo zmysel sa s ním naháňať, ja som sa teda zastavil na jedno v Piešťanoch. Potom som sa ešte vytrápil proti vetru na krátkom úseku medzi Ostrovom a Krakovanmi, ktorý mi trval veľmi dlho. Domov som prišiel len pár minút pred Saganom. Dnešok bol úspešný deň pre nás všetkých. Šesťdesiatjeden podpísaných účastníkov prvej tohtoročnej akcie videlo nedeľu možno trochu inak. Ja som to videl takto.
Juraj Golier
Postrehy z Trnavskej skupiny:
V Trnave pred Relaxom sa nás stretáva celkom slušná skupina (26 účastníkov)+ Jožko Michalec, ktorý nás prišiel vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu aspoň vyprovodiť. Všetci sme nesmierne šťastní, že to už po tej nekonečne dlhej zime konečne prišlo, že začína už dlho očakávaná cyklistická sezóna.
Po krátkom zvítaní nás Jožko odfotil a my sme sa všetci, teda až na jedného, pobrali na trasu. Smoliar Miro Šuga dostal hneď na štarte defekt.
My ostatní pokračujeme po trase, s tým že Mira počkáme pri hostinci v Trakoviciach. Vychádzame z Trnavy a smerujeme na Malženice. Z pravej strany sa do nás opiera silný vietor. Do Malženíc je to celkom v pohode, ale cestou do Trakovíc meníme trochu smer a pociťujeme prvé negatívne účinky silného vetra. Rozdeľuje nás to na menšie skupinky, čo je pre okolo idúce autá lepšie, lebo nás môžu pohodlnejšie obiehať.
V Trakoviciach nás čaká prekvapenie v podobe zavretého hostinca, ktorý práve opravujú. Vraj o týždeň bude už otvorené. Teraz nemajú ani vodu. Osviežime sa zo „svojho“ a poberáme sa ďalej popasovať sa s vetrom. Smerom do Leopoldova to tiež nie je bohviečo. Za Šulekovom odbočujeme na hrádzu Váhu a na malú chvíľu si užívame plnú podporu vetra. No začíname sa obávať, ako to bude cestou naspäť. To pôjdeme presne opačne.
Ale už je tu Jašter a my sa stretávame s Piešťanskou skupinou. Ako už bolo písané, máme tu rezervovaných cca 30 miest, tak si môžeme spokojne užiť oddych spojený s občerstvením a rozhovormi o všeličom, čo nás tento cyklorok ešte čaká.
Tak, ako Piešťanci, tak aj my sa domov vydávame po skupinkách, každý, ako mu to najlepšie vyhovuje. Naša skupinka sa vydáva po už rokmi zabehnutej trase: cez Šulekovo, Zelenice a Zavar do Trnavy. Po Zelenice si to „užívame na plné obrátky“ – čistý protivietor na otvorenom poli. Pri Siladiciach meníme smer na poľnú asfaltku do Zavara, takže nastáva úľava a div sa svete až po Trnavu. Teraz sa už môžeme trochu aj porozprávať počas jazdy, lebo v protivetre sme počuli len jeho hukot.
V Zavare sa tradične zastavujeme v miestnej cukrárni na niečo sladké. Čaká nás tu ďalšie prekvapenie v podobe zavretej cukrárne. Rekonštruujú, vraj otvoria od zajtra. Našťastie hostinec v Modranke je otvorený, tak sa zastavujeme na chvíľu na ukončenie a zhodnotenie akcie. Spojili sme to aj s blahoželaním predsedovi k jeho blížiacim sa meninám.
Spokojní sa lúčime a rozchádzame sa každý už k svojim domovom a tešíme sa na ďalšie cyklo-stretnutie o týždeň na Dobrej Vode.
Ľuboš Kraic
