1. máj 2018
Táto pekná cykloturistická akcia, ktorú organizujú dievčatá z KST Bezovec Piešťany, si za krátkych päť rokov trvania získala veľa priaznivcov. Výborne zvolený termín, ktorý vypĺňa sviatočný deň, trasa vhodná pre všetky vekové a výkonnostné kategórie, ktorá umožňuje uspokojiť chuť na návštevu turisticky zaujímavých miest aj miest ponúkajúcich široké možnosti občerstvenia a istota dobrej spoločnosti prilákali tento rok na štart takmer 150 účastníkov. A myslím si, že nikto z nich svoje rozhodnutie neľutoval. Po minulé roky sa náš cykloklub akcie zúčastňovali len v menšom rozsahu, ale keďže sme ju tento rok zaradili do nášho plánu, očakávali sme bohatšiu účasť.
Odhady neklamali. Napriek tomu, že sme v nedeľu absolvovali cyklopotulky po Malých Karpatoch, viacerí z nás neodolali výhľadu na pekný slnečný deň a svoje bicykle vytiahli na cestu aj v utorok. A tak sa na parkovisku na Vŕšku v Piešťanoch stretáva ráno pred deviatou hodinou skupina vyše dvadsiatich členov, rodinných príslušníkov a priateľov Malokarpatského cykloklubu, aby si precvičili svoje svaly na okruhu popri rieke Váh. Je pekný letný deň, raňajší vetrík fúka správnym smerom, už len vyraziť. Ešte ale počkáme posledných účastníkov a preto si čas krátime rozhovormi s priateľmi. Rád som po dlhšej dobe stretol Mikina, v poslednom čase sme sa naše cesty nejako nepretínali. Pospomínali sme na časy minulé aj pohovorili o tom, čo nás čaká za pár týždňov na zraze v Piešťanoch. Konečne príprava na štart. Ešte príhovor organizátoriek, spoločné fotografovanie a vyrážame.
Pelotón sa pri jazde cez Orvište a Ostrov roztiahol pekne do dĺžky, spojili sme sa až na zastávke pri mohyle v Očkove. Niektorí využili príležitosť a išli sa pozrieť na túto pripomienku dávnych čias, ostatní samozrejme počkali. Dlhšiu prestávku sme mali plánovanú v Čachticiach. Cesta sem nám rýchlo ubehla, ani sme sa nenazdali a zosadáme z bicyklov. Je čas na občerstvenie. Ponuka nápojov je široká, každý si môže vybrať. Paľovi je málo a tak si ešte zľahka vybehne hore na hrad, za chvíľu je ale znova pri nás. Pri čakaní v rade zažijeme jedno nečakané stretnutie. Božka si všimla vedľa nás stojaceho cyklistu. Je to Julo. V začiatkoch nášho klubu s nami chodieval na cyklistiku aj turistiku, potom sa odsťahoval do Austrálie. Stretnutie po 21 rokoch. Aj takéto situácie môžeme zažiť vďaka našej záľube. Verím, že toto náhodné stretnutie nebolo naše posledné.
Z občerstvovacej stanice pokračujeme ďalej. Pri trojkráľovej turistike sme si naplánovali, že pri najbližšej príležitosti musíme navštíviť čachtické podzemie. A tá príležitosť je tu. Dnes majú otvorené, čakajú na nás. A tak sa vyberáme hľadať vstup do podzemia. Najskôr o uličku poblúdime, je to naša chyba, zle sledujeme smerovníky. Na druhý pokus sme už ale v správnej uličke a záhrade. Môžeme zostúpiť do podzemia. Najskôr ale absolvujeme krátku zaujímavú exkurziu do histórie tohto magického miesta. Pútavé rozprávanie pána Bitarovského z občianskeho združenia starajúceho sa túto zaujímavú turistickú atrakciu nás prenieslo do dávnej doby, kedy sa po už neexistujúcom Nádašdyovskom kaštieli a jeho podzemí prechádzala krvavá grófka Erzsébet Báthory a so svojim pomocníkom Fickom páchala svoje ukrutnosti. Alebo to bolo inak? To už dnes ťažko zistíme. Pravda je schovaná hlboko pod nánosmi času a stroj, ktorý by nám umožnil vrátiť sa do tohto historického obdobia (do posádky sa hneď prihlásil mladší Paľo) ešte nie je vymyslený. Starší Paľo sa zas vyzvedal na mladšiu históriu Čachtíc. Filmársky príbeh už dnes tak nebúri vášne a preto sme dozvedeli zopár perličiek aj z týchto čias. Pán Bitarovský nám poskytol odkaz na reportáž mapujúcu tieto udalosti, pre tých, ktorí nevyužívajú Facebook prikladám odkaz :
https://www.youtube.com/watch?v=_kbm6URLl-g
Potom nás konečne čakal zostup pod zem, prechádzka podzemím a precítenie jeho atmosféry. Po chvíli opäť výstup na svetlo a možnosť ochutnať produkty miestnych vinárov. A je čas ísť ďalej. Ešte jedna spoločná fotka pre FB stránku Čachtického podzemia a lúčime sa. Myslím, že sme tu neboli naposledy.
Z Čachtíc to nie je do Beckova príliš ďaleko. Vezmeme to po vale cez Zelenú Vodu. Dnes je sucho, dá sa. V Beckove si opäť doprajeme chvíľu na doplnenie energie. Teda len poniektorí, Ľuboš sa svojej šnicle v žemli nedočkal. Na takéto návaly návštevníkov tu nie sú asi zvyknutí. Prestávky spôsobili, že sme sa prepadli na koniec pelotónu, všetci sú pred nami. Po dlhých debatách po ktorej ceste pôjdeme domov, nakoniec vyhráva cyklocesta pri kanály. Ani sme netušili, ako dobre sme sa rozhodli. Cesta síce ešte nie je úplne dokončená, chýba pár stoviek metrov, je treba ešte zatrávniť svahy a dobudovať odpočívadlá, ale je to splnený sen všetkých cyklistov. Takmer dvadsať kilometrov v zeleni, ďaleko mimo premávky, takmer po rovine, len cyklisti, korčuliari a bežci. Krása. K dokonalosti nám chýba už len vietor do chrbta. Netreba k tomu treba nič viac dodávať, len sadnúť na bicykel a vyraziť.
Po ceste nás ešte volá Dušan. Ideme cez Hornú Stredu, máme sa zastaviť. A tak tí, čo majú pár minút času navyše idú na návštevu. Bolo to dôstojné ukončenie pohodovej akcie. Posedenie v záhradnom altánku, posledné rozhovory, Ľubošov neskorý obed. Atmosféra dnešného dňa sa príjemne rozplýva.
Po rozlúčke s Dušanom nás čakajú už len posledné kilometre do Piešťan a rozchod domov. Ďalší vydarený voľný deň je úspešne za nami.
Ďakujeme organizátorkám za výborne pripravenú akciu a všetkým účastníkom za príjemnú atmosféru prvomájového dňa. Z okruhu MKCK sa akcie zúčastnili:
D. Fáziková, P. Herceg, J. Lukačovičová, H. Gurínová, K. a P. Julínyoví, E. a Ľ. Kraicoví, E. a J. Benedikovičoví, B. Ilavská, H. a Ľ. Rosoví, M. Modrovský, B. Polocík, S. Studený, V. Trajlínek, M. Valovičová, P. Vrábel a jeho priatelia
a garant Juro Golier
