Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, J. Lukačovičová, M. Šuga, D. Surovčík, Ľ. A E: Kraicoví, J. Poláček, A. Kučerová, P. Herceg, I. Matkovčík, J. Nádaský, M. Novák, M. Nižnanský a M. Farkašovská.
Ako hostia: J. Šimončič, I. Kubiš, P. Holovič, J. a D. Novákoví, E. Nižnanská a J. Ščibravý.
Je nedeľa 20.5.2018 a v pláne MKCK sa rysuje ďalšia cyklotúra. Tento krát si prezrieme okolie priehrady Kráľová, ktorej južný breh od októbra 2017 lemuje v celej dĺžke nový asfaltový povrch. Dostať sa k nej z Trnavy vyžaduje prejsť trasu cca 20 km. My sme na to využili spleť starých poľných asfaltiek, ktoré boli vybudované ešte za bývalého režimu pre zlepšenie poľných prác družstevníkov Vlčkoviec, Majcichova a Opoja. Tieto nás v pohode a bez premávky priviedli až do dediny Dolná Streda, kde sme sa dostali už k samotnej vodnej ploche. Severný breh už tieto benefity nemá, tak sme tu kombinovali prašné úseky popri samotnej vodnej ploche s asfaltovou štátnou cestou.
Krátko po ôsmej hodine sa nás pri železničnej stanici v Trnave stretáva celkom pekná skupinka 16-tich cyklistov. Prišli nás vyprevadiť aj Jožko Michalec s dcérou Jankou. Pre zdravotné problémy sa akcie nemohli zúčastniť, tak nám len popriali len veľa šťastia na ceste.
Po štartovacom fote sa vydávame na trasu. Trnavu opúšťame pri sídlisku Linčianska a cestička popri riečke Trnávke nás dovedie do Modranky. Z Modranky sa vydávame smer Opoj. Za dedinou sa k nám pridávajú Jano Ščibravý a Igor Matkovčík a tak sa náš počet zvyšuje na osemnásť.
Pokračujeme ďalej a za dedinou Opoj sa cez tzv. južný cykloobchvat Serede dostávame do Dolnej Stredy. Už nám aj trochu vysmädlo, tak nám dobre padne, keď nám do cesty príde malý hostinec. Tu sme si zahasili smäd a vďaka koláčikom od Milky sme si aj trochu pomaškrtili.
Takto občerstvení prichádzame za dedinu. Tu si najprv pozrieme malý, malebný ostrovček Na Zelenke, ku ktorému sa dostaneme cez Mostík Brucea Willisa. Je to veľmi pekné územie vhodné najmä pre romantikov. Mostík Brucea Willisa je len taká malá úzka lávka, ale to prostredie vážskych lesov a priľahlých zátok, je úchvatné.
Odtiaľto už pokračujeme po asfaltovom ochrannom vale samotného priehradného jazera až do Šale. Po pravej ruke máme dediny Váhovce, rekreačné stredisko Kaskády a Kráľovú, no a po ľavej sa celý čas kocháme výhľadom na jazero s jeho typickým životom – po hladine plávajú vodné vtáky, na brehoch rybári čakajú na svoje úlovky, no a po cykloceste sa to hemží cykloturistami. Za priehradným múrom dostávam telefonát od Mareka Nižnanského, ktorý spolu s manželkou nám zo Zavara prišli naproti. Dohodneme sa, že sa stretneme v Šali, v miestnej Rybárskej reštaurácii, kde sme plánovali obedňajšie občerstvenie.
Bola to celkom útulná reštika s možnosťou vonkajšieho posedenia aj pre takú veľkú skupinu, akou sme boli my. Hoci neboli na nás vôbec pripravení, tak nás celkom slušne zvládali (aj keď len s jedným kuchárom) nasýtiť.
Šaľu sme ďalej prešli len tak popri Váhu a cez most sme sa dostali na jeho druhý breh. Za dedinou Dlhá nad Váhom skončil asfalt, tak sa rozdeľujeme na dve skupinky. Prvá pokračuje po štátnej ceste do Šoporne a druhá popri koryte rieky a okolo lokality Štrkovec tiež do spomínanej obce. Tu si dáme malé zastavenie a ochutnáme miestnu zmrzlinu.
Obe skupinky pokračujú už potom spolu opäť popri jazere až do Šintavy. Cesta je už však len prašná a šotolinová, takže trochu musíme pri tom kochaní spomaliť. Za Šintavou sa ešte rozhodneme navštíviť lokalitu Ostrov lásky. Je to pekné jazero, plné výletníkov a hlavne rybárov. Jedno foto je tu určite namieste.
Do Serede prechádzame cez most opäť na našu štartovaciu stranu, Tu dostávam informáciu, že v Seredi je Marianna a ide nám naproti. Stretávame sa s ňou všetci spolu za mestom v miestnom kempe. Je to tu všetko veľmi pekné a je tu aj otvorená reštaurácia, takže jedno orosené, prípadne kávička padnú vhod. Samozrejme nesmie chýbať foto.
Odtiaľto nás Juro povodí trochu po lesných cestičkách, ktoré z levelu cesta rozprávkovým lesom, plynule prejdú do levelu ľahké až stredné krkaháje. No ale všetko trvá len krátko, takže to nenaruší naše sladké mámení, ktoré si nesieme z celej tejto tzv. vážskej trasy.
Asfaltový chodník nás dovedie do Horného Čepeňa. Tu sa od nás oddelia manželia Nižnanskí. Ti pokračujú cez Šurovce do Zavara. My ostatní pokračujeme po tzv. severnom cykloobchvate Serede a po už po známych asfaltových cestičkách z rána, smerujeme do Trnavy.
Vo Vlčkovciach sa oddeľujem aj ja s manželkou. Stretávame tu naše vnúčatká a tie natiahnuté rúčky za dedkom a babkou nemôžeme ignorovať.
Skupinka pokračuje potom už sama. Nasleduje ešte malá zastávka v Modranke v reštike Pemimo, kde sa urobí tzv. posledná bodka za akciou.
Máme za sebou ďalšiu lekciu spoznávania nášho, tento krát blízkeho okolia. Toto sa dnes vyznačovalo, okrem poľnej kveteny, hlavne krásnou prírodou lužných vážskych lesov, malých jazierok, kde svoj život prežívajú jej malí vodní obyvatelia a kde si nachvíľu príde svoje oči popásť aj pán tvorstva – človek. Tento krát to bol aj človek – cykloturista.
Ľuboš Kraic
