(alebo: Ako sme nedostali výpečky)
Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, V. Trajlínek, Ľ. a E. Kraicoví, J. Lukačovičová, J. a M. Golieroví a J. Budoš.
Ako hostia: M. Modrovský, I. Matušek, I. Kubiš, J. Baránek, M. a G. Bučányoví, M. Kolonová a B. Polocík.
Nedeľa 3.6.2018
Cieľom tejto – v poradí už dvanástej – akcie bolo okrem spoznávania prírodných a historických krás Pálavskej oblasti, aj nechať si hýčkať chuťové bunky produktmi tradičnej českej kuchyne. Skrátka mali sme zálusk na bravčové výpečky s kapustou a knedlíkom inak zvané aj Moravský vrabec. No ako bude vidno z ďalších riadkov, nebolo nám to – čiastočne vlastnou vinou a čiastočne aj zlým načasovaním reštaurácií – dopriate.
V mieste štartu, na parkovisku pri Penny Markete v Břeclavi sa stretáva krátko po deviatej hodine skupinka 16-tich cyklonadšencov, ktorí sa veľmi tešia na kilometre, ktoré ich zakrátko čakajú. Cestu sem merali rôznymi spôsobmi: autom, vlakom a na bicykli a jeden supernadšenec to celé prešiel len na bicykli.
Po štartovacom fote sa vydávame na trasu po cykloceste 41, ktorá nás v tieni lužného lesa dovedie až k Janovmu hradu. Krátka zastávka a jedno orosené neuškodí. Zakrátko prichádzame do Ledníc. Poprechádzame sa tu po nádvorí miestneho zámku a už si to šírujeme opäť cyklocestou zase po lužnom lese tento krát smer Bulhary. Ešte pred samotnou dedinou sa cez elektrárenský jez dostávame na druhú stranu rieky Dyje. Prašná cyklocesta nás dovedie do dedinky Rakvice.
Práve pred týždňom si tu pripomínali miestni 82. výročie obrovskej tragédie, keď sa tu pri školskom výlete cestou na Pálavu prevrhla pramica aj so školákmi a v rozbúrených vodách Dyje našlo smrť vyše 30 detí. Smútok odniesol čas, dnes už život zasa plynie pokojne ďalej a ľudia sa tešia z nových chvíľ.
Odtiaľto už putujeme krajinou vinohradov a naša ďalšia trasa smeruje práve pomedzi ne. Stúpanie nás dovedie pod Přítluckou horu, odkiaľ sa nám ukázala krásna panoráma kostolíka v Zaječím. Za dedinou sa zastavujeme na terase krásneho Hotela U Kapličky. Je okolo pol dvanástej – výpečky žiaľ nemajú – tak ochutnáme polievky: kulajdu a gulášovú, no a samozrejme miestne vínko.
Takto občerstvení pokračujeme zjazdom ku samotnej priehradnej nádrži Nové Mlýny.
Táto bola v 70. až 80. rokoch minulého storočia postavená, aby zamedzila každoročným záplavám a tak zvýšila intenzitu roľníckej výroby. My putujeme po jej samotnom brehu a sledujeme život miestnych chatárov a rybárov.
Keď prechádzame popri hrádzi vodného diela Nové mlýny, začína drobne mrholiť. Trochu ma to zarazí, lebo prechádzame práve len päťdesiat metrov od miesta nešťastnej Rakvickej tragédie. Že by padali posledné slzy?…
Mrholenie však trvá len krátko a my môžeme pokračovať v našej trase. Krátkym stúpaním prichádzame do dedinky Pavlov. Zastavujeme sa v obci na križovatke, aby sme sa všetci dali dohromady, lebo stúpanie nás trochu rozdelilo. Na križovatke je aj reštaurácia – výpečky majú – ale sme ešte sýti, lebo polievky sme mali len nedávno. Putujeme ďalej. Sprava nám tvoria panorámu Dívčí hrady a zľava priehradné jazero Nové Mlýny. Stúpame až do dedinky Klentnice, kde sa zastavujeme v štýlovej kaviarni Café Fara. Tu okrem dobrej kávy a koláčikov možno prikúpiť aj produkty vlastnej výroby.
Krásnym zjazdom s ešte krajšími scenériami Mikulova prichádzame do jeho centra. Chystáme sa navštíviť miestne historické pamiatky. Pri Brnenskej ulici sa nachádza dokonale zachovalá Mikva – židovská rituálna lázeň, ktorá slúžila k rituálnej očiste ortodoxných Židov. Bohužiaľ bola zatvorená. Popri tzv. Hornej Synagóge prichádzame po schodíkoch na nádvorie samotného Mikulovského zámku. Po krátkej prehliadke prichádzame do centra mesta. Tu sú malé reštaurácie aj s vonkajším sedením – výpečky majú, ale rozhodnutie padne, že si ich dáme radšej niekde v kľude a nie v rušnom centre.
Opúšťame Miklulov a cyklocesta popri železnici nás dovedie až ku Novému rybníku k reštaurácii Mlýn Sedlec. Výpečky nemajú – nasleduje len tekuté občerstvenie.
Záver trasy nás popri rybníkoch Nesyt a Hlohovecký opäť dovedie do Lednicko-Valtického areálu. Krátko sa zastavíme ešte pri Chráme troch grácií a Apolónovom chráme. Napájame sa na rannú cyklocestu po lužnom lese a tá nás privedie späť do Břeclavi. Bohužiaľ reštauráciu s kuchyňou sme už na trase nenašli.
Občerstvenie sme potom riešili každý individuálne až po ukončení trasy.
Čo dodať na záver: výpečky sme síce nedostali, ale videli sme krásny kraj, kde na nás dýchala nielen krása Lednicko-valtického areálu, či malebnosť viníc rozprestierajúcich sa po úbočiach Pálavy, ale aj pokoj, pracovitosť a nezlomnosť ľudí, ktorí si tu prežívajú svoje osudy.
Ľuboš Kraic
