6.1.2019
Mám rád, keď sa po návrate z turistiky môžem na chvíľu zvaliť na posteľ. Po stehnách sa mi rozbiehajú tisíce drobných elektrických výbojov. Začínajú mi tuhnúť úpony pod kolenami. Naťahujem si lýtkové svaly. Nad členkami to zabolí. Otáčam sa na bok. Pobolievajú aj svaly na ramenách a chrbte. Zajtra bude svalovica. Bol som premrznutý, začínam sa ale potiť. Keby som zostal len tak ležať, zaspím. Beriem do ruky tablet. Anonym nahlásil bombu a polícia prehľadávala Aupark v Piešťanoch. Fínski mladíci sa stali majstrami sveta v ľadovom hokeji do 20 rokov. Kvôli lavíne a extrémnemu počasiu evakuovali horský hotel Sliezsky dom. Japonec Kobajaši vyhral aj štvrtý závod na Turné štyroch mostíkov a je celkovým víťazom. A my sme boli sme na trojkráľovej turistike. Ale pekne poporiadku.
Rok 2018 sme zakončili peknými výletmi. A na Troch kráľov v tom tradične pokračujeme, tentokrát v Malých Karpatoch. Trasu teda prichystá Milan, náš najlepší znalec oblasti. Pôvodne plánoval navštíviť oblasť Smoleníc a Lošonca. Dozvedel sa ale, že dnes bude mimoriadne (prvýkrát v zimnej sezóne) otvorená vyhliadková veža kostola na Katarínke. To by bola škoda nevyužiť, prejdeme sa teda okolím Dechtíc. Je to na skok od Trnavy aj Piešťan, autobusové spojenie je vyhovujúce, počasie sa konečne nastavuje na režim zima. Bude dobre.
A tak vo sviatočné nedeľné ráno zapĺňame v centre obce Dechtice takmer všetky parkovacie miesta. Účasť je dnes bohatá – 32 turistov, dávno nevidený počet. Vítame sa, prajeme si úspešný nový rok. Tesne pred štartom sa rozhodneme otočiť plánovaný smer pochodu. Začneme na Katarínke, dnes tam môže byť plno, nebudeme si to nechávať na koniec. Najskôr nás ale čaká presun uličkami Dechtíc. Had turistov sa naťahuje, ubúdajú prvé metre trasy. Ideme okolo najväčšieho zdroja pitnej vody v regióne, ktorý ale ohrozuje skládka odpadu v neďalekom kameňolome. Kráčame po značke, cestu viacerí poznajú, stačí sa držať na dohľad. Dechtice máme po chvíli za chrbtami, ďalej už budeme dýchať čerstvý malokarpatský vzduch.
Pred pár dňami aj k nám dole zavítala konečne zima. V dedine to ešte nebolo nič moc, ale ako sa približuje les, snehu pribúda. Poľná cesta je miestami zľadovatelá, šmykľavá. Ideme radšej po snehu. Zem pod ním je mäkká, dobre že napadol, zas by sme boli zablatení až za ušami. Niektorí pre lepší pocit obúvajú mačky. Nie je to zlý nápad, ja ich ale šetrím a celý deň nosím v ruksaku. A že z čoho ma potom bolí chrbát.
Vstupujeme do lesa, cesta začína trochu stúpať. Nemôžeme predsa krúžiť len po rovine, to by sme sa vybrali hen do Kamenáča. Konečne je aj na čo pozrieť. Cesta pokračujúca rovno (na Planinku), vpravo náznak lesného údolia, vľavo budova s tajomným účelom a výzdobou. A už sme hore, pri chatách. Tu robíme prvú krátku prestávku, treba doplniť tekutiny (ešte môžu aj šoféri) a začať sa zbavovať posledných vianočných sladkostí. Popritom si môžeme pripomenúť lesnú železnicu Horné Orešany – Dobrá Voda (aj keď v týchto miestach reálne jej trať nikdy neviedla). Poniektorí konečne vidia za svetla okolie chaty, kde každoročne zvykneme posedením končiť sezónu.
Na lúke nad chatami je úplne iný svet. Výrazne pribudlo snehu a na parkovisku pod Katarínkou aj áut. Vidíme, že otočenie smeru pochodu bol dobrý nápad. Nie sme zďaleka jediní, ktorí sa rozhodli stráviť sviatočný deň na tomto výlete. Stúpame, cestou míňame vystupujúcich aj zostupujúcich návštevníkov. Po svetle je okolie iné ako ho poznáme z našich nočných výstupov.
V bežný deň by Katarínka ticho oddychovala v objatí snehovej periny. Dnes je tu však rušno. V jednej skupine sa môže hore na vežu pozrieť maximálne 16 osôb, musíme sa rozdeliť na dve časti. Výstup trvá približne 20 minút, máme čas. Krátime si ho rozhovormi s organizátormi, známymi a navzájom medzi sebou. Kupujeme magnetky, domáci ponúkajú teplý nápoj (nealkoholický, na vežu sa nemôže vystupovať pod vplyvom návykových látok). Panuje dobrá nálada, hodinka čakania ubehne ako voda (alebo dnes sa presype ako sneh).
A samotný výstup je zážitok. Pre toho kto ešte hore nebol (ja) naozaj veľký. Zdolávame päť poschodí po strmých schodoch (takmer rebríku) a sme vo výške 30 metrov nad úrovňou terénu. Zaujímavé pohľady na známy areál kostola z neznámeho uhla boli už na prvom poschodí. A výhľad z vrcholu kostolnej veže berie dych. Letecký pohľad na Katarínku, v diaľke Havranica, Záruby, Čelo, bližšie bezmenné kopčeky a Trnavská tabuľa ako na dlani. Prvé kroky sú trochu neisté, keby sme nemali čapice, vietor by nás strapatil. Ale výhľad dáva rýchlo zabudnúť na všetky fóbie, nakoniec sa nechce ani dole. Hore však chcú vystupovať ďalší, aj naši už netrpezlivo čakajú, musíme pokračovať ďalej. Zahajujeme zostup. A potom rýchlo ďakujeme organizátorom. Nielen za dnešný deň. To ako nezištne dlhé roky vdychujú život celému areálu si zaslúži naše veľké ĎAKUJEME.
Dalo by sa tu vydržať ešte dlho. Panuje pohoda, niekto sa chystá opekať (alebo len zohriať pri ohníku), iný hľadá správny uhol pre fotografiu a obdivuje snehový model kostola, deti sa tešia zo zimy. S ťažkým srdcom (a ľahkým krokom) opúšťame areál Katarínky po krásne vysneženej lúke smerom na Planinku. Predsa ešte dnes chceme navštíviť aj iné časti dechtického chotára. Teraz budeme kus cesty klesať. Ideme lesom, niekde hustejším, niekde menej, dokonca sa otvára aj krátky výhľad do okolia. Ide sa dobre, netrvá dlho a sme pri plote bývalého poľovníckeho zámočku Planinka. Dnes (vraj) slúži na rekreačné účely, ale momentálne vyzerá opustene a tak iba fotíme pár záberov do albumu a prestávku robíme až pri autobusovej zastávke na Dolnej Skalovej. Opäť príde vhod malé občerstvenie.
Čaká nás krátky presun po asfaltke z Dobrej Vody (dnes našťastie bez premávky) a potom odbočujeme doľava cez Prachársku dolinu. Cesta pomaly stúpa lesom. Opäť jemne sneží, dnes konečne panuje zimná atmosféra. Po chvíli sa priestor otvára. Po ľavej strane sa nad nami týči skalnatý vyhliadkový bod Skala (Kresaná skala). Dnes sa na vrchol nemáme čas pozrieť, musíme sa vrátiť nabudúce (navyše som až teraz zistil, že sme asi len o 200 metrov minuli vchod do Zbojníckej jaskyne). Ideme zasneženými pláňami. Ešte dobre, že nasnežilo. Zem na poli je mäkká, tadiaľto by sa inak prejsť nedalo. Ale teraz sa ide dobre, občasné výhľady do okolia sú prekvapujúce a zaujímavé. Podobné by som tu nečakal.
Stojíme na kraji lesa pri studničke Stoček. Posledná prestávka, posledné občerstvenie. Musíme zvoliť smer nášho ďalšieho pokračovania – ísť cez Svätodušnicu alebo Boričky. Sú to pútnické miesta, skupine detí sa tu údajne zjavila Panna Mária. Obidve stoja na návštevu. Volíme Boričky. Stúpame hustým lesom. Stromy rastú jeden pri druhom, kľučkujeme medzi nimi. Lúčka na kraji lesa je vraj rozprávková (bol som ale lenivý si to osobne overiť, aspoň mám ďalší dôvod na návrat). Hlboko v lese sa nachádzajú pútnické miesta Sochy archanjelov a Kríž Boričky. Práve dnes sa konala púť, stretávame posledných účastníkov. Krátko sa pristavíme a zamyslíme. Už to máme len kúsok, ale cesta, ktorú dnes prešliapala nejedna noha je dosť šmykľavá. Našťastie sa dole dostávame všetci v poriadku a môžeme sa ešte krátko zastaviť na cintoríne pri Kostolíku Všetkých svätých. Aspoň zvonku obdivujeme románsku rotundu z roku 1172. Zo všetkých dnes navštívených pamiatok má táto najdlhšiu históriu.
Pred chvíľou volal Janči. Malá skupinka neodolala snehovej nádielke a dnes vymenili topánky za drevá, miesto krokov radšej šúchajú nohami po zemi a pozdravujú nás z Pezinskej Baby. Keďže posledné roky mali len obmedzené možnosti užívať si radosť z pohybu na bežkách v Malých Karpatoch pre tentokrát im toto potešenie prajeme. Nás už čakajú len posledné stovky metrov k autám. Krátko sa lúčime (veď sa čoskoro opäť uvidíme) a rozchádzame sa domov. Malá skupinka ešte chvíľku posedí v teple miestnej krčmy, káva a pivko prídu vhod. Deň sa opäť vydaril. Na Tri krále, o krok dále – a mne ich dnes nameralo vyše 22 000. To je skoro 16 km a takmer 300 metrov prevýšenia. Pekná prechádzka. Netreba chodiť ďaleko, zaujímavé miesta máme hneď za dverami. Ani tá svalovica nakoniec nebola.
Účasť na akcii bola naozaj bohatá, pokúsim sa na nikoho nezabudnúť: P. Rapant, J. Malovec, I. a M. Málikoví, S. Molnárová, J. Michalcová, D. Fáziková, Ľ. Kraic, V. Trajlínek, S. a L. Macejkoví, M. a V. Miklošovičoví, J. Baránek, J. Nádaský, I. Naništa, M. Karliková, M. Modrovský, J. a B. Golieroví, P. Herceg, M. Šuga, V. Chrapčiak, A. Vyskočil, D. Kováč, M. Valovičová, P. Vrábel, A. Kučerová, J. Poláček, J. Lukačovičová, I. Buc, M. Babišík. Všetkým ďakujem za vydarenú, prvú pravú zimnú vychádzku sezóny.
Z poverenia programového vedúceho M. Babišíka sa zápisom márne snažil zachytiť atmosféru akcie
Juro Golier
Podľa informácií organizátorov sa na Katarínku prišlo v nedeľu pozrieť odhadom 300 návštevníkov, 200 z nich vystúpilo na vežu. Rozmýšľajú nad založením tradičného trojkráľového výstupu.
