Dňa 9.marca (sobota) sme sa na počesť MDŽ rozhodli pre jednoduchú turistiku v okruhu Dolian spojenú so záverečnou vínnou degustáciou. Ako už teda vyplýva z názvu, zišli sme sa tentokrát vo výhradne ženskom kolektíve 🙂 .
Účastníčky: Mirka Čičmanová, Anka Čičmanová, Stanka Molnárová + jej kamarátka Zuzka, Gabika Kušnierová, Milka Poláková, Janka Michalcová, Danka Fáziková (dôkazová fotografia v prílohe 🙂 ) a na záver Marianna Farkašovská s kamarátkou Renátou.
Ako organizátorka tohto podujatia cítim povinnosť doložiť aspoň stručný zápis, i keď literárna činnosť nie je moja silná stránka.
…a teraz už k spomínanej trase (aspoň toľko čo mi pamäť siaha a čo nestihla vymazať vínna stopa :-).
Začiatok Doľany o 08:30 hod, kam väčšina z nás dorazila autobusom z Trnavy. Bez zbytočného váhania vyrážame po zelenej značke, ktorá vedie popri ceste, cez polia a vinice v dĺžke 5,6 km k prvej zastávke Svätý Urban. Cesta takmer rovinka, ideálna rozbiehačka na začiatok trasy.
Tu sa nám začína kaziť počasie mrholením, ktoré postupne prechádza v plynulý dážď sprevádzajúci nás viac či menej, ako neskôr zistíme, počas celej túry. To nás však neodrádza k nasledujúcemu stúpaniu po žltej značke do Orešianskeho sedla (prevýšenie 235 m), ktorému predchádza zberanie medvedieho cesnaku. Je ho v týchto miestach požehnane. Po tejto príjemnej prestávke pokračujeme smerom do spomínaného sedla po pomerne blatistej ceste poznačenej prechodom viacerých áut. V sedle sa presmerovávame na modrú značku, ktorá nás bude viesť väčšinu trasy späť do Dolian. Po krátkom čase na modro značenom chodníku je potrebné zísť do neznačeného terénu. Tu už vyťahujeme mapy a GPS, aby sme sa správne a ideálne bez zbytočného blúdenia, dostali k prvému dnešnému cieľovému kopcu s nie zrovna najpríťažlivejším názvom – Bolehlav. Nasleduje trochu stúpania, po zemi haluze a konáre, no pred nami sa čoskoro týči vo výške 534 m. n. m nielen podľa súradníc viditeľný kopec. Vrcholový strom dokonca zdobí drevená tabuľka s príslušným menom. O zážitok sa postarali dva (zrejme) daniele (aspoň na tomto druhu zveri sme sa v závere zhodli), ktoré prebehli v blízkosti, pár metrov cez miesto nášho záujmu. Tu sa ešte krátko posilníme, poobdivujeme výhľady cez preriedený lesný porast a keďže tu dosť fúka, zliezame naspäť na modrú k ďalšiemu vytýčenému cieľu. Dostávame sa k nemu po zhruba 4 km dlhej ceste k bodu, kde opäť schádzame na neznačený terén hľadať Klokočinu. Nasleduje cesta zarastená krovinami, malinčím, všade naokolo exkrementy lesnej zveri. Trasa je pomerne dosť vyrúbaná, pokračujeme bez istoty, že nájdeme čo hľadáme – ideálne miesto, kde sa dá zložiť, odpočinúť si a dať si zaslúžený obed. Ale o chvíľu vo výške 549 m.n. m nachádzame nie výraznú či označenú, no predsa plošinu s dominantným stromom uprostred a čiastočným výhľadom na okolité vrcholky Malých Karpát.
Táboríme teda na Klokočine, kde sa zdržujeme o niečo dlhšie než na Bolehlave. Obedujeme, smejeme sa, fotíme a tešíme sa zo samoty tohto zaujímavého miesta. Opačnou stranou sa vraciame späť na modré značenie zdolať poslednú tretinu našej trasy. Modrá končí pri horárni Zabité, kde sa napájame na žltú do Dolian, čo je záver nášho turistického vyžitia. Prekonali sme tak celkovo takmer 19 km, celkové stúpanie a takisto klesanie vyšlo na 630 m, príchod do Dolian pred druhou hodinou.
Keďže do začiatku vínnej degustácie v kultúrnom dome Juraja Fándlyho máme ešte hodinu, usadíme sa naposledy v plnej zostave v reštaurácii B club niečo zajesť a popiť. Tu sa s nami rozlúčia Zuzka, Anka a Milka, ktoré odchádzajú autom do Trnavy. My ostatné sa v mene žien obetujeme na ochutnávku a hodnotenie kvality malokarpatských vín v spomínanom kulturáku. Náš oslabený ženský tím tu však posilňujú ďalšie účastníčky, Marianka a Renátka, ktoré i keď nemali čas sa pripojiť k turistike, prichádzajú na najkrajšiu časť tohto dňa. Ďalej už udalosti popisovať nejdem, nakoľko by sa mohli rozchádzať fakty s mojou fantáziou, spomeniem len toľko že degustované vzorky boli dobré a bolo ich dosť a ako sa vraví, čo sa v Doľanoch stane, to nech v Doľanoch ostane 🙂 .
Chcem sa ešte raz veľmi pekne poďakovať všetkým zúčastneným za túto krásnu a spoločne strávenú sobotu. Verím, že bude podobných akcií ešte viac.
Mirka Čičmanová
