20.7. – 27.7.2019
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Janka Lukačovičová, Anka Kučerová, Ľubo Kraic, Juraj Poláček, Ľubo Rosa a Ján Budoš.
Ako hostia: Marian Modrovský, Helena Rosová, Peter Chnapko, Jozef Koprna, Kornel Ninis, Stano Macejka, Jozef Chudý, Igor Buc, manželia Svobodoví.
Cieľom našej cyklistiky bola oblasť Kralického Sněžníka v Hynčiciach pod Sušinou v horskej chate Spartak.
Sobota 20.7.
Hneď pred začiatkom cesty sme museli riešiť aj smutné záležitosti, ktoré ovplyvnili dopravu do nášho cieľa. Paľo Herceg ako šofér jedného auta nemohol ísť na akciu, lebo opäť mal problém s vodou. Väčšinou jej má tak veľa až ho zaplavuje, teraz mu netiekla, čiže musel nastúpiť ako šofér Jozef Chudý, ktorý musel rýchlo zohnať a prispôsobiť nosiče na bicykle. Ďalej poznačila odchod smutná správa. Jurovi Poláčkovi zomrel otec, čiže nemohol vycestovať aj s Ankou Kučerovou hneď v sobotu a otázne bolo, či vôbec príde. Predsa sme sa stretli štyri osádky áut v Piešťanoch pri Bille. Manželia Svobodoví išli individuálne autom a ako obvykle Peter Chnapko a Jozef Koprna prišli kombináciou vlak-bicykel až večer. Kornel Ninis mal ešte povinnosti, príchod mal ohlásený až v pondelok.
Cestou do nášho týždenného pobytu sme ako obvykle navštívili mestečká so svojimi malebnými námestiami a kostolíkmi. V Prostějove sme dali obedňajšiu pauzu, ktorú Jozef využil na zohnanie českých korún, lebo celú svoju českú hotovosť si nechal doma. Ďalej sme navštívili Uničov a Šumperk, ktoré nás prekvapili nielen svojimi historickými budovami, ale aj námestiami skoro bez ľudí, asi sú všetci na dovolenke. Na chate nás privítala naša pani domáca pri večeri moravskou slivovicou. Museli sme si zvykať na pivečko vyrobené v Hanušoviciach, na Holbu 11, lebo väčšinou v tomto našom okolí čapovali len túto značku a smäd je najlepší učiteľ. Myslím si, že nám aj začalo chutiť. Večer ešte bolo posedenie pri nami produkovanej hudbe. Od akcie Katarínka sme opäť vyskúšali naše gitary a naše hlasivky.
Nedeľa 21.7. (dĺžka 39,9 km, prevýšenie 1130 m)
Ráno po raňajkách sme sa vybrali hneď do kopca. Na vrchole Štvanice asi po jednom kilometri od našej chaty sme zistili, že tento smer nebudeme opakovať, len v prípade nutnosti, keď nebudeme mať na výber, lebo sme hneď od chaty nastúpali asi 120m výškových. Tu som osobne zacítil prehrešky včerajšej noci, ale tak to asi musí byť. Čakal nás pekný padák cez lyžiarske centrum Stříbrnice. Prvé občerstvenie bolo v obci Nová Seninka v reštaurácii, ktorá ešte nemala byť otvorená, ale pani domáca nás zachránila a neumreli sme od smädu. Spoločnosť nám robili dve dobre vykŕmené kočky, ktoré chodili po stoloch a po kríkoch. Po občerstvení, sme zvolili smer Kunčice. Čakala nás krásna asfaltka do prijateľného kopca. Čučoriedky zdržali väčšinu pelotónu, ale kvapky dažďa všetkých posúrili k vyššiemu tempu na cieľ našej obedňajšej prestávky na chate Paprsek. Bolo to v hodine dvanástej, lebo sa krásne rozpršalo, dobre sa nato pozeralo z vnútra chaty. Gastronómia bola v tejto chate excelentná a hlavne typicky česká a vývar naštartoval aj môj žalúdok. Medzi dvoma búrkovými oblasťami bola medzera bez prognózy silného dažďa, tento časopriestor sme využili na evakuáciu do nižších polôh. Zjazd bol dosť strmý, ale po spevnenej a neskôr betónovej ceste, kde len Marián okúsil tvrdosť povrchu, našťastie len malý cestný lišaj na kolene. Minuli sme Velké Vrbno a líniu pechotných zrubov. V Starom Měste nás opäť dobehol dážď. Prichýlila nás malá cukráreň, kde sme sa tlačili aj s bicyklami. Po prehánke sme vyštartovali smer naša chata po zelenej značke po starej asfaltke. Jej profil a hlavne ešte naviac nastúpané metre (cca 160 m) preverili ešte raz našu kondíciu.
Prišli sme dosť zavčasu, tak sme ešte sa pobicyklovali po okolí. Navštívili sme jazierko nad chatkou a úžasné zákutia na prechádzky po lúkach. Niektorí sa dostali až na rozhľadňu Na Štvanici, kde bolo centrum zábavy a relaxu pre všetkých. Ja som išiel za druhými, ktorí zvolili alternatívu spojenú s dopĺňaním tekutín a kúpania v jazierku. Po večeri sme sa opäť pobrali do nášho kumbálika, kde sme mohli sedieť aj do neskorých hodín a nerušili hlavne dievčatká, ktoré boli na akcii škola v prírode. Bývali na prvom poschodí, my sme bývali na druhom. Keď sme prechádzali okolo ich izieb, videli sme aký poriadok v úvodzovkách tam majú, myslím, že keď sme my boli pionieri, tak sme mali väčší poriadok, ale ich vedúci ich vedú asi väčšej kreativite a prežívaní zážitkov.
Pondelok 22.7. (dĺžka 64,6 km, prevýšenie 1102 m)
Ráno po bohatých raňajkách švédskeho typu, kde po našom nájazde, nezostalo na stole pre chúďatká dievčatá a ich vedúcich, skoro nič, horšie to už asi je len po kobylkách v miliónových húfoch, sme opäť vyrazili smer Štvanice. Potom sme pokračovali do kopca nad zjazdovkou, kde sa nám odkryl krásny pohľad na naše miesto ubytovania a okolie. Pokračovali sme vojenskou asfaltkou na Mokřiny. Kde, keby sme pokračovali stále do kopca, tak by sme sa dostali na vrchol Sušiny. Tu všade na nás čakali nástrahy ako jahody a čučoriedky ako palce, čiže bolo ťažké odohnať našich cyklistov. Musel som im dohovárať, aby nechali niečo aj pre zver, ale predsa pokračovali sme po vrstevnici cez U sedmi cest, Pod Babuší, až na chatu Slaměnka. Na úpätí vrcholu bola vidieť asi najväčšia atrakcia v okolí – Stezka v oblacích. Na chate nás čakalo doplnenie zásob a oddych. Niektorí si dali len polievku, hlavné jedlo bolo plánované po hlavnej ceste, kde bolo veľa občerstvovacích miest. Túto oblasť využívajú okrem cyklistov aj kolobežkári, ktorí využívajú hlavne zjazdy dolu. Po krátkom výstupe na Slamník nás čakal asi najkrajší traverz popod Kralický Sněžník. Padli sme dolu do údolia cez Horní Moravu, Dolní Moravu, kde cestou sme sa chceli naobedovať, ale začal problém, lebo v pondelky veľa reštauračných zariadení nevarí alebo majú otvorené len do určitého času, čiže sme hladovali cestou až do Malej Moravy. Tu sme si objednali samozrejme najprv tekutiny a neskôr jedlo, ale prišiel vzapätí mladý čašník a povedal nám, kuchyň má stopku, to znamená, že nám už nedajú jedlo. Boli sme rozčarovaní, hádam nás nenechajú zomrieť od hladu, ale predsa prišiel starší čašník a povedal nám, že nás zachránia, vybrali sme si jedla, ktoré mali hotové a boli pravdepodobne posledné. Čiže treba dávať pozor aj v Česku a hlavne v pondelky, lebo môžete byť bez jedla.
Po jedle sa odpojil Jozef Koprna a Peter Chnapko a išli naproti Kornelovi Ninisovi, s ktorým sa mali stretnúť v Hanušovicách. My sme pokračovali cez Vlaské, tábory Chrastavice a Březinu do Hynčíc. Mne ešte chýbala rozhľadňa Šibenice, tak som na záver ešte urobil dnes druhý raz sedlo Šibenice a rozhľadňu. Večer opäť sme sa podelili so svojimi zážitkami.
Utorok 22.7. (dĺžka 35,3 km, prevýšenie 889 m)
Dnešný deň nás čakala cesta najprv autom do Kouty nad Desnou a potom výšľap na prečerpávajúcu elektráreň Dlouhé Stráně v nadmorskej výške 1320m, len traja takzvaní králi Jozef, Peter a Kornel išli nonstop. Elektráreň Dlouhé Stráně má výkon 650MW, rozdiel hladín je 511m a horná a dolná nádrž sú spojené dvoma privádzačmi. Od Loučnej nad Desnou nás čakal tiahly stupák po asfalte až na hornú nádrž. Na Medvědí hore si dávame oddych pri pive pred záverečným úsekom stúpania, kde stretávame aj cyklistov, ktorí sa odviezli lanovkou, lebo tu bola konečná stanica. Naši všetci cyklisti šliapali pekne na vlastný pohon okrem samozrejme Heleny, ktorá mala e-bike. Samozrejme naši traja králi, ktorí išli nonstop do Koutú nad Desnou, museli použiť pri stúpaní kombináciu lanovka a autobus.
Na odpočívadle pod hornou nádržou sme zjedli naše zásoby, čo sme si dolu kúpili. Prevahu asi mala nátierka májka, preto sme sa pred parkoviskom v Kouty nad Desnou vyfotili pred bilboardom májky. Cestou naspäť autom sme sa ešte zastavili v malom mestečku Branná, kde sme okrem mestskej architektúry obdivovali aj veľmi dobré šamrole.
V tento deň predsa len prišiel aj Juro s Ankou a dnes samostatne urobili cyklotrasu na Hornej Morave a navštívili aj Horu Matky Boží nad Králikmi.
Streda 23.7. (dĺžka 100,5 km, prevýšenie 1852 m)
Dnes bola na programe najdlhšia etapa. Len Rosovci a Juro s Ankou sa priblížili autom do Brannej. My ostatní sme vyrazili cez Staré Město do Brannej, kde sme sa pri železničnej stanice na cyklochodníku stretli s ostatnými, čo prišli autom. Cyklochodník sa tiahol údolím potoka až k Hájenke pred Ostružnou, kde sme oslávili meniny Vlada Svobodu. Potom sme prišli na hlavnú cestu do sedla Ramzová a zjazdom po miestami opravovanej ceste cez Lipová-lázně do Jeseníka. V mestečku Jeseník sme zaradili obed a Jankin bicykel potreboval servis, brzdová platnička na prednom kolese musela byť vymenená.
Na námestí sme sa opäť zoradili a vyštartovali sme smer Bělá pod Pradědem. Využívali sme cyklochodníky až po Domašov, kde sme museli prejsť na hlavnú cestu. Tu začalo nekonečné stúpanie v slnečnom kúpele až do Červenohorského sedla. Myslím si, že všetci sa potešili, že už to sedlo máme za sebou, lebo všetko bolo rozpálené a vôbec nám nevadila ani pomalá obsluhu mladého čašníka. Zistil som, že môj MTB bicykel vôbec nie je vhodný na takúto trasu. Malé kolesá a široké gumy, skrátka som sa nadrel ako vôl. Až dve pivká ma dostali do reality. Zo sedla nasledoval krásny zjazd ako keby po rebríku a cítili sme sa ako skoro motorkári, len sme toľko nesklápali naše mašiny a hlavne statočne odbrzďovali pred zákrutami. Prešli sme cez Kouty nad Desnou a Rejhotice. Tu začalo stúpanie na Přemyslovská sedlo. Bolo dosť dlhé a dalo nám dosť zabrať. Opäť nás čakal zjazd cez Nové Losiny do penziónu Trojkámen, kde sme nabrali sily a doplnili tekutiny. Tu sme sa rozdelili. Jedni chceli navštíviť v Brannej cukráreň so šamrolami a ostatní chceli byť konečne doma pri našom orosenom Šeráku alebo jednoducho mať konečne celú dnešnú cyklotúru už za sebou. Neviem ako, ale predsa minuli sme Brannú, Šlégrov a Staré Město a boli sme doma a hlavne tie kopce neboli také strmé ako som si myslel.
Štvrtok 24.7. (dĺžka 69,2 km, prevýšenie 1422 m)
Po dostatočnom oddychu nás ráno čakala ďalšia výzva – kráľovská horská etapa na Kralický Sněžník. Rozdelili sme sa na dve skupiny, jedna cyklo a druhá pešia. Pešia skupina sa ešte priblížila autom na sedlo Štvanica a cestou obdivovala náš v poradí už tretí cyklovýstup na sedlo a čudovala sa, prečo nám cícerkom tečie pot dolu nosom.
Pešia skupina urobila výstup na Kralický Sněžník, absolvovala 21 Km a asi 800 m výškového prevýšenia. My cyklo sme nabrali kurz Poľsko, ale ešte pred tým sme sa občerstvili v našej známej reštaurácii u dvoch kočkách v Novej Seninke. Po občerstvení sme sa dali smer Kladské sedlo. Tu nás čakala príjemná obsluha v hájenke a hlavne dobré pivko. Do Poľska sme išli nabalení, aby sme nezahynuli v cudzine od smädu. Po poľskej strane bol najprv cyklochodník vcelku prijateľný, ale začalo nekonečné stúpanie po chodníku spevnenom väčšími kameňmi, čo nebolo vôbec príjemné. Na poľskú chatu sme prišli celý rozbití. Po testovaní poľského piva Sněžnik, ktorý bol drahší než PU-čko, chutil divne, ale bol hlavne dobre vychladený, sme zamkli bicykle a ešte nechali vartovať Jozefa a peši sme sa vybrali na najvyšší bod 1424m na Kralický Snežník. Na vrchole sme si dali prípitok praděda a pod vrcholom smerom do Česka sme sa napili z prameňa Moravy. Vyfotili sme sa pred sochou sloníčaťa a prešli sme okolo zbytkov českej chaty. Vlado si zobral so sebou aj bicykel a skrátil si cestu do našej chaty. My sme sa vrátili k našim bicyklom a dokončili sme okruch okolo masívu. Od chaty nás čakal dosť náročný technický terén, ktorý bol najskôr do kopca po väčších kameňov a koreňov, neskôr zjazd po strašnej ceste vhodnej jedine na MTB bicykle. Všetci sme boli vytrasení a ocenili sme, keď sa bodkovaná trasa zmenila na čiarkovanú.
Pod vrcholom mal Igor defekt. Blížili sme sa k hranici Horní Morava. Tu sme museli dávať prednosť hasičským cisternám, ktoré hasili požiar lesa. Pravdepodobne len dohášali požiar, ktorý sme videli z vrcholu Sněžníka. Videli sme aj vrtuľník, ktorý naberal vodu. Po nami známej ceste Dolní Morava, Červený Potok, Vlaské a Chrastice sme sa dostali do našej chaty.
Piatok 25.7. (dĺžka 66,1 km, prevýšenie 1322 m)
Posledná trasa mala byť najľahšia, ale nebola celkom pripravená, nakoniec bola vcelku náročná. Všetci boli nejak rozjazdení a nechceli zľaviť na záťaži. Chcel som sa pozrieť južnejšie, tak trasa bola orientovaná do Hanušovickej vrchovine. Z chaty sme vybehli na lúky nad chatou a smerovali sme na Březinu. Vychutnali sme si krásny zjazd do Vysokých Žibřidovic a skúsili sme inú cestu cez malú obec Žleb. Bola to pekná cesta cez kopanice až na ten strmý záver, kde aj traktor pred nami mal, čo robiť. Bola to pekná 16-tka a chvalabohu, že nebola veľmi dlhá a na začiatku našej trasy. Potom sme prekrížili hlavnú cestu. Tu sa odpojil Jozef, lebo mal zlomenú špicu a nechcel riskovať ďalšie poškodenie kolesa a Rosovci, lebo brzdy na e-biku zvláštne pískali. My ostatní sme začali príjemne stúpať po krásnom asfaltovom chodníku v tieni stromov. Na Počátkách sme tajne dúfali, že tam bude nejaké občerstvenie, ale nič len horáreň, tak sme sa len odfotili pre vstupom. Pokračovali sme v stúpaní pri miernom deficite vody, ale Rudolfov prameň nás zachránil. Musím uznať, že studená voda môže veľmi dobre chutiť. Duchovnú pohodu sme pocítili pri malom Kostolíku svätej trojice. Všetky šípky nás navádzali do Severomoravskej chaty, kde sme zaradili malé jedlo a nejaké tekutiny. Tu sme sa rozhodli pôvodnú trasu trochu predlžiť a navštíviť mestečko Králiky. Zjazd nás dostal do kláštora Hory Matky Boží. Tu sme poniektorí načerpali ďalšiu dávku duchovna a hlavne krásnu architektúru a príjemný chládok. Neskôr naše chuťové zmysly dostali zabrať. V hotely Kačenka sme si my gurmáni prišli na svoje. Vynikajúca česká bašta, pivo Rychtář vyšperkovalo naše pocity blaženosti. V Králikoch už nám stačila len kávička a nejaká maškrta. Našli sme malú cukrárničku skrytú ochranným igelitom pri prestavbe exteriéru. Vracali sme sa domov cez Červený Potok a Březinu.
Sobota 26.7.
Máme tu koniec nášho cyklopobytu. Až na konci, človek vidí, čo všetko prešiel, videl a zažil. Bolo to dosť náročné na naše telá a bicykle. Odskúšali sme si našu kondíciu a vôľu. Naše telesné schránky sa zregenerujú, poškodené bicykle sa dajú do servisu a budú opäť pripravené na ďalšiu cyklistiku, ale spomienky nám zostanú na krásny kút Moravy, ktorý je charakterizovaný hlbokými dolinami. Tento kút bývalých Sudet zostane ešte dlho nespoznaný, lebo ešte sem nedorazila hromadná cyklocivilizácia.
P.S. Vzhľadom na oneskorený príchod Juraj s Ankou si pobyt predĺžili do nedele a v sobotu absolvovali zmeškanú trasu na horskú chatu Paprsek. Na rozdiel od ostatných mali krásne slnečné počasie a Starom Městě dokonca stihli aj Anenskú púť s kultúrnym programom. V Hynčiciach pod Sušinou ten deň prebiehal MTB závod horských kol, a tak ich ako bonus čakal v cieli prejazd slávobránou. Na Aničke bolo zjavne vidieť nadšenie (že už to má celé za sebou), čo ocenili organizátori závodu medailou, ktorou sa nemôže pochváliť žiadny iný účastník tohtoročnej Budošovky.
Budoš
