30.9. – 2.10.2022
Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Golier, J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví a J. Nádaský.
Ako hostia: I. Zálešáková, B. Golierová, J. Hronský a V. Naď.
Tento rok pre naše pešie potulky pripadla oblasť Štiavnických vrchov. Štiavnické vrchy sú naším najväčším vulkanickým pohorím, rastú tu najvyššie položené duby cerové, hraby a jarabiny a najnižšie položené prirodzene rastúce jedle. Osobitým prvkom krajiny sú umelé jazerá nazývané tajchy, ktoré pôvodne slúžili ako rezervoáre vody pre miestne bane. Tajchy predstavujú unikátne technické dielo. Dodnes sa ic zachovalo 23. Dnes sa väčšinou využívajú na rekreáciu.
Samotná Banská Štiavnica je nemenej zaujímavá, či už z historickej, ale aj architektonickej stránky. Prejsť sa po jej centre a pozorovať jej atmosféru nás na chvíľu zavedie do minulosti, lebo z každého kúta dýcha na nás jej história.
V piatok 30.9. 2022 sem prichádzajú tri posádky áut. Voľný čas využívame na kúpanie sa v blízkych Sklených Tepliciach, iný navštívia tunajšiu kalváriu. Večer sa všetci stretávame v penzióne Príjemný oddych.
Po ubytovaní sa vyberieme na prechádzku po meste. V reštaurácii Pod Klopačkou sa stretávame s Jančim a jeho manželkou, ktorí sú tu na súkromnej rekreácii. Pri dobrom pivku pospomíname na časy nedávne aj dávno minulé.
Na druhý deň ráno sa zobudíme do upršaného dňa. Pri raňajkách rozmýšľame – čo a ako. Dnes máme ísť na Sitno. Radar nám dáva trochu nádeje. Je rozhodnuté – tak ideme.
Autami sa presúvame na parkovisko pri Počúvadle. Odtiaľ sa presúvame po zelenej značke na vrchol. Hoci neprší, aj tak sme kropení kvapkami zo stromov, ktoré na nás zráža vietor. Prichádzame na Tatársku lúku. Pôvodný plán pokračovať hore po modrej nám zruší oznam, že táto trasa je v havarijnom stave, tak pokračujeme ďalej po zelenej až ku asfaltke, vedúcej od Sv. Antona hore na vrchol Sitna.
Na križovatke pri asfaltke na malý prístrešok. Využijeme ho na malé občerstvenie. No a Vladov povestný kávovar je opäť v akcii. Teplý nápoj nám urobí dobre, tak spokojní pokračujeme hore na vrchol.
No, spokojní – ako sa to vezme. Hore je sychravo, hmla, drobno mrholí a dážď je na spadnutie. Po krátkej, vcelku náučnej prehliadke prízemia rozhľadne zakotvíme v neďalekej chate. Je tu príjemne a útulne aj teplá kapustnica nám urobí dobre. Vonku začína pršať.
Po chvíli využijeme krátku prestávku v kropení a poberieme sa dolu. Tá prestávka bola fakt len krátka, lebo tesne pri hrade sa spustil riadny lejak. Schovať sa dalo len pod stromami, ale to teraz veru nestačilo. Takže dáme si na seba všetko, čo je len možné a ide sa ďalej.
Po asfaltke zídeme dolu na žltú značku a po nej takmer po rovine, po vrstevnici pokračujeme pozdĺž pozostatkov kanála, ktorý tu v minulosti vybudovali starí baníci na odvod spodnej vody z baní. Okrem majstrovstva starých baníkov môžeme pozorovať aj klobúčiky bedlí, ktorým práve takýto čas nesmierne vyhovuje.
Pri križovatke Tatársky jarok sa napojíme modrú a tá nás dovedie naspäť k Počúvadlu, ku naším autám. Zvyšný čas využijeme na očistenie a zohriatie sa v našom penzióne.
Na druhý deň v nedeľu sa ukazuje krásny čas. Štiavnica je dnes slnkom ožiarená, tak nám padne vhod putovanie po náučnom chodník okolo Štiavnice.
Začíname náučným chodníkom Glanzenberg. Dozvedáme sa tu kadečo o starých baníkoch, baniach, starých vykopávkach. Na vrchole Glanzenbergu pozorujeme pozostatky Starého mesta (citadely) v ktorom vidno, že s prvou ťažbou začali už starí Kelti.
Z Vrcholu Glanzenbergu schádzame na sedlo Červená studňa. Tu Vlado opäť naštartuje svoj kávovar, tak sa na chvíľu zastavíme a mierne sa občerstvujeme. Vidíme tu aj prvých hubárov aj so svojimi úlovkami. Aj nám začínajú svietiť hubárske očká. Niečo sme síce už našli pred Glanzenbergom, ale predstava ďalšieho úlovku je vzrušujúca.
Ďalej putujeme po náučnom chodníku po žile Terézia ku Ottergrundskému tajchu. Z tohto najvyššie položeného tajchu v Štiavnických vrhoch schádzame o kúsok nižšie a ďalej putujeme po chodníku Andreja Kmeťa.
Všade aj tu je vidno stopy po starom baníckom živote, prechádzame okolo starých štôlní, rôznych prepadlísk. Vidno, že podzemie okolo Štiavnice je prederavené ako ementál. Život tu bol teda od nepamäti veľmi zaujímavý.
Od Tajchu Klinger prichádzame ku Piargskej bráne. Pohľadom na tento skvost z bývalého mestského opevnenia zakončujeme dnešné putovanie nádherným a hlavne zaujímavým okolím Banskej Štiavnice.
Po dobrom obede v Pizzérii Black M nastal čas odchodu. Lúčime sa s Jozefovou posádkou, my ostatní ideme ešte navštíviť slávnu Štiavnickú kalváriu.
Cesta na vrchol tohto barokového skvostu dá zabrať, ale stojí určite za to.
Hoci sme začali pomerne nevľúdnym počasím, nakoniec sa nám Banská Štiavnica ukázala v peknom slnečnom šate a naše outdoorové zmysly boli plne uspokojené.
Ľuboš Kraic
