12.11.2022
Akcie sa zúčastnili: A. Holý, J. a B. Golieroví, Ľ. a E. Kraicoví, J. a A. Dzurenkoví, K. Roháčková, P. Herceg, D. Soubustová, J. Nádaský, E. Zolvík, J. Nagyová, A. Binková, M. Babišík, Ľ. Šoltés, N. Naď, M. Modrovský, V. Trajlínek, I. Zálesáková, J. Baránek, M. Kupčík, V. Gubiová, F. Martinus a P. Rapant.
Je sobota, voľný a výhľadovo aj pekný deň. Nuž čo budú nadšenci turistiky, ako my, dnes robiť? Poďho do lesa. Práce v záhrade môžeme o deň odložiť, dnes to bude v lese paráda. Slniečko už od rána avizuje svoju celodennú prítomnosť nad našimi hlavami.
Niet čo riešiť. Potulky popri starej železnici majú vždy svoje čaro. Veď predstava, ako tu pred mnohými rokmi premával starý, parný vláčik so svojim nákladom, ako si to šinul po úzkokoľajke za svojim cieľom tu v lone krásnej prírody, nás aspoň na chvíľu vracajú do detstva. Do tých krásnych, bezstarostných časov, keď našej fantázii neboli kladené medze.
Na turistickej križovatke Prekážka sa krátko po ôsmej hodine stretáva skupinka až 25 nadšencov prírody. Pre dnešok si stanovili jeden hlavný cieľ – prežiť tu v Karpatoch pekný jesenný deň.
Po obligátnom štartovnom fote sa rýchlo uberáme na trasu. Chceme sa čo najskôr stratiť druhej skupine – skupine poľovníkov, ktorí sa tu formujú na dnešný pohon. Asi po kilometri opúšťame asfaltku a žltú značku, prekračujeme Krupský potok. Onedlho už stojíme na telese bývalej železnice.
Po kľukatej trase tohto už zaniknutého diela sa hadí aj naša skupinka. Lesu zostala ešte posledná farebnosť. Tak popri zaujímavých rozhovoroch, ako sa na dobrú partiu patrí, môžeme ešte sledovať to krásne čaro prírody, dnes navyše podporované teplými slnečnými lúčmi.
Práve tie lúče nás nabádajú, aby sme sa na otvorených lúkach na chvíľu zastavili, nechali sa oddávať ich blahodarnému pôsobeniu, oddýchli si, občerstvili sa – skrátka užili si ponúknutú chvíľu.
Pri križovatke Mikolánová opäť prekračujeme Krupský potok. Kľukatá cestička nás pozvoľna privádza pod vrchol Okrúhlej. Ten už poznáme z inej túry, tak veľmi radi uvítame nutkanie pozrieť sa tam ešte raz. Na jeho vrchole stojí majestátny strom. Takéto stromy pri ich objatí vraj vyžarujú veľké množstvo energie. Neváhame a hneď je okolo živá ľudská reťaz tvorená hlavne rukami našich dievčat.
Takto plní energie pokračujeme v našej ceste ďalej. Prichádzame na náučný chodník smerujúci z Dobrej Vody na Katarínku. No kúsok pri ceste vľavo stojí opäť veľký strom plný energie. O pár minút mu naše baby trochu z nej ubrali. Však sa onedlho sám dobije…
To už sa pomaly blížime k zrúcanine Katarínskeho kláštora. Slnečné počasie zlákalo do prírody aj ďalších jej milovníkov, hlavne rodiny s deťmi. Usadíme sa pred kláštorom a užívame si spolu s ostatnými pekné, slnečné poludnie. Je čas obeda, je čas na občerstvenie. Naše batohy začínajú vydávať svoje tajomstvá. Okrem tradičných chlebíkov aj niečo sladšieho, aj niečo tuhšieho, no a Vladov tradičný „kaféstroj“ šiel opäť na plné obrátky.
Po ochutnaní všetkých chodov dnešného menu sa pomaly poberáme ďalej. Ešte jedno spoločné foto a ideme. Musíme však prekonať hlbokú terénnu priekopu pod kláštorom. Nebol to práve príjemný úsek, ale srdce turistu sa len tak nezľakne a statočne velí pokračovať v ceste.
Tá už bola potom v pohode. Chvíľu sme šli lesom, chvíľu po lúkach. Po lesnej zvážnici obchádzajúc vrchol Lípie prichádzame na asfaltku, ktorou sme ráno vyrážali na trasu.
Takže cieľ je už neďaleko. Priam za rohom. Sme spokojní a šťastní. Prešli sme 18 km. A spolu so slniečkom sme tu v lese prežili príjemný jesenný deň.
Dovidenia slnečné Karpaty.
Ľuboš Kraic
