5.3.2023
Akcie sa zúčastnili: J. a A. Dzurenkoví, Ľ. a E. Kraicoví, J. a E. Polakovičoví, J. a B. Golieroví, M. Farkašovská, D. Fáziková, V. Trajlínek, D. Soubustová, A. Binková, B. Polocík, V. Naď, L. Hollý. H. Molnár, M. Babišík, Z. Šmachová, A. Mikulová, I. Zálešáková, P. Rapant, A. Kučerová, J. Poláček, C. Pachník a P. Valach.
V januári tohto roku sme navštívili obec Lančár spojenú s návštevou kostolíka sv. Michala s výkladom histórie (14.stor.) od miestneho p. farára.
Už v tom čase nám skrsla myšlienka, čo tak pozrieť a prezrieť si zvnútra románsku rotundu (12.stor.) v Dechticiach.
Anka a Jozef Dzurenkoví si túto myšlienku zobrali za svoju a v nedeľu 5.3. sa mohli naše predstavy zrealizovať tak, že 26 nadšencov(-niek) histórie sa stretlo na parkovisku pred miestnym Dechtickým cintorínom.
„Kastelán“ Jozef otvoril rotundu (rotunda Všetkých svätých) veľkým železným kľúčom a my sme po prvýkrát mohli nasať históriu, ktorá sa datuje od r. 1172. Anka nám vyrozprávala históriu románskeho kostolíka, vyšli sme na chórus, dostali sme sa k dvom zvonom a na povale sme videli klenbu stropu, ktorá je zaizolovaná, kvôli poveternostným podmienkam. Schody (z masívneho, dubového dreva) sú zrekonštruované.
Okrem iného sa dozvedáme, že názov Dechtice je odvodený od toho, že v minulosti sa tu vyrábal decht.
Po vyčerpávajúcej prednáške z histórie kostolíka pokračujeme cez vinohrady ku krížu na Boričky. Popri lesnej ceste, ktorú lemujú drevené obrázky krížovej cesty sa dozvedáme informácie o tomto pozoruhodnom pútnickom mieste. Každú prvú nedeľu tu prebiehajú procesie z miestneho kostolíka.
Dostávame sa na lúku, k prameňu potom okolo betónových kaskádovitých válovov (info od Jozefa), ktoré slúžili ako napájačky pre družstevný dobytok.
Prichádzame na lúku. Vchádzame na neznačkovanú lesnú cestu, ktorá nás priviedla na vrchný okraj kameňolomu. Odtiaľ sa dostávame na okraj lesa, k jaskyni Šidlová. Prieskumník P. Rapant zišiel až k zatvorenému vchodu jaskyne.
Tu už Vlado Naď vyťahuje kávovar. Dávame si pohárik kávy a prestávku vypĺňame ochutnávkou múčnikov, jabĺk a iných „tekutých“ produktov.
Po prestávke prechádzame okrajom lesa a vystupujeme na kopec Šidlová (344m.n.m.), odkiaľ je vidieť aj Dobrovodský hrad. Odtiaľ zostupujeme úbočím a po vyjazdenej cestičke. Cez pole sa dostávame k Zbojníckej jaskyni, (miestny názov Jánošíková diera). Tu sme našli obďaleč pracovné nástroje jaskyniarov : táčky,1 bandasku, plechovú misku na vyťahovanie sutín, ílu, kameňa z jaskyne.
Oproti nám sa týči kopec Skala (346m.n.m.) – ďalší náš cieľ putovania. Na Skale, (miestny názov Kresanej skale) si dávame obednú a pitnú prestávku a Anka nám vysvetľuje, že tu chodí v septembri na drienky (to si treba zapamätať).
Pokračujeme zostupom a cez lúku, doľava sa dostávame na Chtelnické vinice a odtiaľ dole ku kaštieľu v Chtelnici. Tu si dávame návleky od Anky a miestny dobrovoľník, Janko Lukačovič v úlohe zastupujúcej kolegyne nám ukázal severnú a východnú časť kaštieľa. V ostatných častiach prebieha rekonštrukcia, archeologický výskum, viaznu aj financie na jeho obnovu.
Pozreli sme si aj výstavu našich trnavských maliarov .
Lúčime sa a pokračujeme okolo základnej a materskej školy, zberného dvora, poľovníckej chaty smer kopec Plešivá. Tu sa rozdeľujeme. Jedna skupinka na čele s Ankou a dievčatá obchádza zľava Plešivú a pokračuje na Boričky k cintorínu.
Druhá skupina, chalani vystupujeme na kopec Plešivá (344 m.n. m.), potom cez Babiu hôrku. To nás vedie orientačne Jozef. A cez Boričky sa dostávame k cintorínu, kde nás už čaká prvá partia pri autách.
Lúčime sa a ďakujeme „zosnovateľom“ dnešného príbehu – Putovania okolím Dechtíc a Chtelnického chotára.
O týždeň ahoój.
prispeli: J. a A. Dzurenkoví
