Za MKCK sa akcie zúčastnili: B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Benedikovič, P. Herceg, J. Budoš, P. Hovorka, A. Gieci, V. Putera, J. Poláček, V. Oravec, O. Stríž, Ľ. Slaný, V. Naď, P. Vrábel.
Ako hostia: E. Benedikovičová, A. Oravcová, M. Modrovský, M. Gieci, P. Chnapko, J. Koprna.
Na našej tohtoročnej, by som povedal, najkrajšej akcii roka, pretože sa tu vždy stretne známa dobrá partia a prežijú sa tu neopakovateľné chvíle, sme sa tento rok rozhodli cyklisticky preskúmať znova územie našich západných susedov a to konkrétne malebné Krušné hory.
Ležia až na samom druhom konci našej bývalej spoločnej republiky, takže cesta tam a späť nám dala tiež dobre zabrať.
Karlovarský kraj, v ktorom sa naša časť Krušných hôr nachádzala, dostal do vienka veľké prírodné bohatstvo, čo sem samozrejme prilákalo vždy veľa návštevníkov. Nádherná krajina, nad ktorou tu tróni najvyšší vrch Krušných hôr majestátny Klínovec – so svojou výškou 1244 m a ktorej horizonty ďalej uzatvárajú Doupovské hory, Český a Slavkovský les, nebola jediná, čo sem vábila ľudí, ale aj poklady ukryté pod zemou. Ľudia tu už v stredoveku nachádzali striebro a farebné kovy, neskoršie porcelánové íly a uhlie, ale predovšetkým svoje stratené zdravie. Postupne tu vznikali na miestach s liečivou prírodnou silou lázenské komplexy. Trojuholník Karlovy Vary, Mariánske a Františkovy Lazně patril svojho času k vychýrenému centru, kde sa stretávala smotánka Európy. Takže čakalo na nás územie prekypujúce svojimi pôvabmi po všetkých stránkach.
V sobotu 14.8. sa stretávame v Jablonici okolo pol deviatej ráno šesť posádok áut a po krátkom zvítaní sa vydávame na cestu naprieč celou našou bývalou republikou.
Krátko popoludní sa zastavujeme na hrade Karlštejn. Celá ulička k hradu predstavovala jedno veľké trhovisko plné stánkov a obchodíkov s hocičím. Po prehliadke hradu a občerstvení sa vydávame ďalej. Len nakrátko sa zastavujeme pri hrade Křivoklát. Keďže času je už málo, dlho sa nezdržujeme a pokračujeme do nášho kempu v Mezirolí pri Karlových Varoch. Prichádzame sem až v podvečer a sme šťastní, že sme už tu.
Ráno sa vydávame na našu prvú etapu. Počasie je vcelku dobré, len teplota by mohla byť o pár stupňov vyššia. Ale ideme. Po vymotaní sa z predmestia Karlových Varov sa dostávame do Doubí, kde sa napájame na pokojnú cestu po kaňone rieky Ohře. Zakrátko sa dostávame k žulovému masívu zvanému Svatošské skaly, predstavujúcemu skamenený svadobný sprievod. Po krátkej zastávke prejdeme po lávke na druhú stranu rieky a zase pokračujeme popri rieke vcelku po rovine do kráľovského mesta Loket s prekrásnym hradom. Po krátkej prehliadke mesta navštívime hrad. V roku 1319 bol v jeho múroch väznený svojím otcom Jánom Luxemburským budúci cisár Karel IV. Dnes je tu práve „Deň pána Purkhrabího“ a preto sa tu zdržíme dlhšie, lebo sú tu sokoliari, šermiari, fakíri, mnísi, kováči, na hrade je práve deň otvorených dverí a mnoho a mnoho ďalších zaujímavostí. Krátko po obede pokračujeme ďalej. Prichádzame do mesta Sokolov. Tu sa dlho nezdržujeme a smerujeme na dedinku Josefov, do hôr. Je to tu už trochu kopcovité, ale cesta cez Krajkovú, Oloví, Rotavu a Nejdek nám poskytla veľmi pekný zážitok v podobe pasúcich sa stád na lúkach, krásu horských úbočí sprevádzanú sem tam usadenými pokojnými chalúpkami. Etapu zavŕšime večerou v Děpoltoviciach. Dáme si český klasický trojboj: vepřo-knedlo-zelo.
Druhý deň smerujú naše kroky smerom k Doupovským horám. Prechádzame cez dedinky Podlesí, Sadov, Nová Hospoda, Bor. Rieku Ohře prejdeme v dedinke Radošov po krásnom krytom drevenom moste. Tento most má veľmi bohatú históriu. Prvýkrát ho postavili na príkaz Karla IV. v roku 1364. Odvtedy ho veľakrát poškodili požiare a vojská. Za svoj terajší pekný vzhľad vďačí poslednej rekonštrukcii v roku 2003. Ďalej sa zastavíme pri značne schátralých stavbách lázní Kyselka a napijeme sa z tunajšieho prameňa Mattoni. Za dedinkou Šemnice sa začína stúpanie na Andělskou Horu. Je prudké a naša rýchlosť nám umožňuje podrobne sledovať lesy v okolí, ktoré sú plné hríbov. Dali by sa zbierať aj z bicykla, lebo rastú aj hneď pri ceste. Hore v dedinke navštívime rovnomenný hrad, ktorý si svojho času obľúbil a rád navštevoval Johann Wolfgang Goethe. Sme už značne unavení a hladní. Všetko je v dedinke zatvorené. Pani, ktorá varuje na ulici malé dieťa, sa nad nami zľutuje a otvorí nám miestne potraviny. Je tam totiž vedúca. Trochu nás to zasýti a pokračujeme ďalej. Teraz ideme cez lesnú cestu, ťažko schodnú, tak radšej bicykle tlačíme. A vyplatí sa nám to. Okolie je plné dubákov, ktoré nenecháme len tak. Dostávame sa do malej dedinky Píla, kde je len jedna miestna krčma s jedným kuchárom a jednou servírkou. Nasýtiť naraz dvadsať hladných krkov bol pre nich určite zážitok roka. Potom sa už dostávame do centra Karlových Varov, kde sa kocháme pohľadom na mestskú kolonádu, fontánu a teplé pramene a vôbec nasávame do seba celú tú lázenskú atmosféru. Po dobrej kávičke sa snažíme dostať čo najrýchlejšie preč z tohto ruchu zase do kempu, do prírody.
Tretí deň nám prší od rána, takže nebicyklujeme. Pripravuje sa dobrá hríbovica, varíme vínko, hráme karty, futbal a spievame pri gitarách naše a české country šlágre.
Štvrtý deň sa počasie umúdri a my sa vydávame smerom na Boží Dar. Prechádzame dedinky Hroznětín a Merklin. Tu sa už začína stúpanie, ale je pozvoľné. Zastavujeme sa v dedinke Pernink na malé občerstvenie na záhrade miestnej reštaurácie, ktorá je vysadená vzácnymi liečivými bylinkami. Po príchode do Hornej Blatnej sa rozdeľujeme na dve skupiny: Prvá ide priamo do Božieho Daru, v Jáchymove si prezrú miestne múzeum a cez Ostrov sa vrátia do kempu. Druhá skupina ide cez Potúčky. Je to pohraničná dedinka a panuje tu tržný deň Made in Vietnam. Pokračujeme stále popri hraniciach po krásnych starých lesných cestách smerom na Mílov. V prudkom zjazde dostane Maroš Modrovský šmyk a udrie sa o skalu. Odnesie si to hlava a rameno, kde má malé tržné rany. Tie mu omyjeme v najbližšej dedinke (na nemeckej strane). Ponáhľame sa do najbližšej nemocnice. Tá je až v meste Ostrov. Maroš to zvláda po svojich. Prídeme do Božieho Daru. Je tu dosť veterno a zima. Najeme sa a už za dažďa sa vydávame dolu do Jáchymova. Stále prší, tak sa dlho nezdržujeme a pokračujeme do Ostrova do nemocnice, kde je Maroš ošetrený a zašitý.
Piaty deň nakladáme bicykle na autá a zamierime do Chebu k miestnemu Kauflandu. Odtiaľ je to len kúsok do centra, presne na Námestie Jiřího z Poděbrad. Tu na nás odvšadiaľ dýcha história tohto mesta. Cheb bol vždy mestom mocným a bohatým a bohatá bola i jeho história. V roku 1432 sa tu viedli jednania o ukončení husitských vojen a v roku 1634 bol v Pachelbelovom dome na námestí, kde je dnes sídlo krajského múzea, zavraždený hlavný generál cisárskych vojsk Albrecht z Valdštejna. Cyklocestou pod Chebským hradom popri rieke Ohře a priehrade Skalke opúšťame mesto a pomaly sa blížime ku Františkovým Lázniam, ktoré sú len na skok.
Bohužiaľ, nešťastia ani v tento deň neprestali obchádzať našich členov. V zjazde do mesta mala Božka Ilavská nešťastný pád, ktorý prerušil jej ďalšiu možnosť bicyklovať nadobro a musela byť sanitkou odvezená do nemocnice do Chebu, kde sa podrobila ďalším vyšetreniam. Z tejto udalosti sme sa len pomaly spamätávali a nevedeli sme, čo ďalej robiť. Nakoniec sme pokračovali v etape s tým, že Božku večer v nemocnici navštívime.
Z Františkových Lázní sme pokračovali okolo jazera Amerika do dedinky Ostroh, kde sme si na chvíľu prezreli miestny hrad Seeberg. Potom sme už mierili rovnou cestou do najzápadnejšieho mesta v Čechách, do Ašu. Mesto bolo pomerne kopcovité a chýbalo mu klasické české námestie, takže sa dlho nezdržujeme. Po malom občerstvení sa po starých vojenských cestách, dnes už pekných cyklocestách, krásnym lesom plných hríbov a čučoriedok, vraciame naspäť do Chebu. Navštívili sme ešte Božku v nemocnici. Ako sa ukázalo, zranenia boli pomerne vážne.
Na posledný šiesty deň sme si odložili etapu, ktorá musela byť realizovaná pri najkrajšom počasí. A to dobyť najvyšší vrch, Klínovec. No a počasie bolo naozaj ukážkové. Takmer jasno po celý deň a príjemná cyklistická teplota. Vyrážame po pokojných cestičkách cez dedinky Odeř, Hroznětín do Merklína. Doteraz sme veľa nenastúpali, ale odtiaľto to už začína. Veď z výšky 550 m sa potrebujeme dostať až na 1244 m, na Klínovec. Prechádzame cez dedinky Lípa, Marianská, Nové Město, cez tzv. Ježiškovu cestu do Božieho Daru. Stúpanie je našťastie pozvoľné, tak máme možnosť kochať sa prekrásnym okolím, ktoré teraz lesy v Krušných horách plným priehrštím poskytovali. Dochádzame na vrchol a obdivujeme tú krásu, ktorú vidno do ďaleka. Sme už aj riadne hladní a tak nám dobre padne občerstvenie v miestnej reštaurácii. Potom nasleduje dlhá cesta nadol cez Meluzínu, Liščí kámen, Krásny les až ku hradu Hauenštejn. Ten bol zaujímavý tým, že sa tam dala urobiť krátka prehliadka ukazujúca snahu nadšencov znova ho zrekonštruovať. Ďalej už pokračujeme okrajom Doupovských hôr do mesta Ostrov, kde si konečne prezrieme trochu aj centrum a nie len nemocnicu, kde bol ošetrený Maroš. Etapu zakončíme na české pomery klasicky: v Děpoltoviciach si dáme trojboj vepřo-knedlo-zelo.
Posledná etapa sa skončila. Večer v kempe preberáme, aký vlastne ten týždeň bol. Jedného zaujalo to, iného zas ono. Myslím, že každý tu niečo sám pre seba objavil a našiel. Škoda len tých nešťastných pádov a treba len dúfať, že to boli už pády posledné.
Krušné hory nám teda zase trochu rozšírili zbierku našich cyklistických zážitkov o pár pekných momentov, ktoré nám ostanú v pamäti nadlho.
Ľuboš Kraic
