Za MKCK sa zúčastnili:
Ľ.Kraic, B. Ilavská, J Antal, H. Gurínová, A, Masaryková, D. Pollák, V. Putera, V. Oravec, J. Budoš, J. Poláček, I. Naništa.
Ako hosť:
E. Antalová
Trochu prevetrať si žalúdky po náročnom gastronomickom zaťažení počas Vianočných sviatkov sa rozhodlo až dvanásť turistov z Malokarpatského cykloklubu a ich rodinných príslušníkov.Čakala ich náročná previerka ich odhodlania, ale bola okorenená neuveriteľne krásnym počasím.
Trnavská skupina ráno o 5.28 nasadáme do vlaku v Trnave do Piešťan. Tu sa k nám pridávajú aj Piešťanci a spolu sa autobusom nechávame vyviesť na križovatku pri Bezovci. Je ešte relatívne tma, keď sa púšťame na trasu. O chvíľu však slnko definitívne víťazí nad tmou, necháva rozplynúť aj ranný opar a nám sa ukáže nádherne atramentovo modrá obloha, ktorá spolu s rozprávkovo „mrázikovsky“ ozdobenými stromami nám robí kulisu po celý deň. Niečo priam neuveriteľné.
Výhľady, ktoré sa nám tu naskytujú dotvorené teplotnou inverziou nám vyrážajú dych. Výhľad, ktorý sa nám však naskytol z rozhľadne na Panskej Javorine predčil všetky naše očakávania. Bol dôstojný aj pre fotenie do časopisu Krásy Slovenska. Pol Slovenska ako na dlani. Človek sa na chvíľu cíti ako kráľ.
Naša trasa viedla stále po červenej značke hrebeňom Považského Inovca s malou, no hodnotnou zachádzkou na Panskú Javorinu. Desať centimetrový „prašan“ sem tam spestrovali krátke, asi polmetrové záveje. Tento terén spolu s dosť značnými striedaniami výškových úrovní hrebeňa nám dosť uberal síl a podstatne predlžoval čas pochodu. Ale rozprávkové okolie nám pomáhalo na toto strádanie čiastočne zabudnúť.
O tretej popoludní sme dosiahli najvyššiu kótu vrchol Inovca 1041m. Následne v Chate pod Inovcom sme sa trochu občerstvili a pobrali sa na vlak k motorestu Radar, ktorý nás mal odviesť do Trenčína.
Vinou nesprávnej navigačnej rady, i keď dobre mienenej, ktorú si garant akcie dôkladne neoveril, sa dostala skupinka deviatich turistov do dedinky Trenčianske Jastrabie, čo bolo od spomínanej stanice pri Radare vzdialené vyše tri kilometre. Túto patovú situáciu našťastie vyriešil práve prichádzajúci autobus, ktorý nás doviezol i keď s oneskorením do Trenčína.
Domov sme síce prišli o dve hodiny neskôr, ako sme plánovali, ale šťastní, že sa to všetko nakoniec dobre skončilo.
Trasa bola pomerne náročná a ďakujem všetkým zúčastneným, najmä našim ženám, že všetko s obdivuhodným výkonom a bez sťažovania zvládli. Dúfam, že na únavu čoskoro zabudnú a zostane im len krásna spomienka na pobyt v rozprávkovej prírode, ktorý rozhodne stál za to.
Garant akcie Ľuboš Kraic
