Lysá hora 11.8.2011
Zúčastnený: Ľ. Kraic
Ešte v januári tohto roku ma zaujala séria fotografií z Lysej hory vyznačujúca sa mimoriadne peknými výhľadmi do ďaleka. Hoci som už na tomto kopci raz bol, rozhodol som sa ho ešte raz navštíviť.
Vo štvrtok ráno 11.8.2011 krátko pred štvrtou hodinou rannou odchádzam na bicykli zo Zelenča do Trnavy na vlak do Bytče. Je ešte pomerne tma, na cestu mi svieti len Veľký voz na nebi a moja blikačka na bicykli.
Do Bytče prichádzam o pol siedmej ráno a hneď sa vydávam na cestu. Teplota 9 °C; výška 308m. Bytču nechávam za sebou a zakrátko dedinkami Kotešová a Veľké Rovné prechádzam dolinou popri rieke Rovnianka. Je tu pomerne dosť hustý ranný opar. Trochu ma potrápi 12%-tné stúpanie na sedlo Semeteš (780m), ale síl mám ešte dosť, takže ho zvládam. Tu sa počasie mení a do Turzovky (500m) prichádzam už za jasného neba. No teplota je len 12 °C. Odbočujem na Klokočov a zakrátko vystúpam na hraničný hrebeň do Konečnej (711m). V diaľke sa už ako malý bod objavuje vrchol Lysej hory vyčnievajúci nad ostanými vrcholmi. Rozhodnem sa pokračovať po červenej značke po hrebeni na Biely Kríž. Bola to osudová chyba, lebo cesta dlhá 6,5 km mi trvala 1,5 hodiny, pretože som 70% trasy tlačil bicykel po absolútne neschodnej ceste. Riadne unavený na Bielom Kríži (900m) vychutnávam prvé pivko a chuť dobrej kávičky.
Ďalej pokračujem dolu na chatu Visalaje. Zase je to cesta skôr na tlačenie, než na vezenie a ku chate padám dolu na 780m. Po krátkom občerstvení a nabratí síl sa duševne pripravujem na hlavný úder: na dobytie vrcholu Lysej hory. Cesta od Visalaje ku odbočke na Lysú horu, k Papežovu, klesla ešte na kótu 605m. To mi nálady nepridalo, ale čo už, ideme na to: z 605m musím na úseku dlhom niečo cez osem km nastúpať vyše 700 výškových metrov. A to už mám doteraz na konte 61 km s prevýšením 1150m.
Stúpanie začína hneď zostra a dá poriadne zabrať. Môj predpoklad, že ju vytiahnem na strednom prednom koliesku ihneď prehodnotím a bez hanby prehadzujem na malé a tesne pred vrcholom idem na doraz. Už nemám kam prehodiť. Na ceste stretávam veľa peších turistov a veľa aj cyklistov tlačiacich svoje tátoše, lebo stúpanie je stále brutálne (miestami 13%). Konečne prichádzam hore. Som nesmierne rád, že som to zvládol, ale je tu pomerne veterno a zima. Po kochaní sa peknými výhľadmi dopĺňam stratené kalórie dobrým gulášom a pivkom.
Dobre sa naobliekam a púšťam sa dolu k Papežovu na 605m. No a potom už nastáva ďalšie stúpanie cez Visalaje hore po tom „tankodrome“ na Biely Kríž na 900m. Riadne „vyflusaný“ sa zastavujem na chate Sulov a keďže guláš je v žalúdku už dávno minutý, dopĺňam kalórie zase. Teraz sú to parené buchty so slivkovým lekvárom ohromne mi chutili. Alebo som bol taký hladný? Na červenú značku po hrebeni, čo som šiel ráno, nemám ani najmenšiu chuť. Volím žltú značku dolu na Vrchpredmier. Je to tiež na tlačenie, ale je to dlhé len 1,5km. Potom je to už všetko už po asfaltke. Prichádzam do Klokočova a o 15-tej hodine som v Turzovke. Vlak naspäť do Trnavy mi ide z Považskej Bystrice o 17:44. Je to ešte asi 45km. Začína boj s časom, lebo ma čaká ešte sedlo Semeteš a neustály (pomerne dosť silný) protivietor. Rozhodol som sa, že si trochu požičiam síl aj zo zajtrajšieho dňa a nasadzujem rezké tempo.
Oplatilo sa. Na stanici v Považskej Bystrici som krátko po 17-tej hodine. Chvíľku počkám a keď ma doženú aj moje pľúca, dávam si ako odmenu pekné orosené pivko. Vo vlaku stretávam veľa cyklistov a vedieme reč, kade sme každý pochodili. Moje údaje: 147km a prevýšenie 2408m jasne dominovali.
Dnes som si nasadil pomyslenú latku, veľmi vysoko ale s trochou šťastia, ktoré cyklistovi patrí, som svoj dlho pripravovaný cieľ dosiahol.
Ľuboš Kraic
