Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, V. Putera, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, I. Matkovčík, I. Naništa, J. Michalec, P. Hovorka, V. Oravec, S. Studený,
Hosť: M. Vrábel, V. Krumpál, A. Oravcová.
Miesto zrazu na túto akciu bolo v Piešťanoch pred Kruhovkou pri Krajinskom moste. Trnaváci mohli na cestu sem použiť vlakové spojenie, alebo, čo využili traja cyklisti, dostaviť sa do Piešťan po svojich, čiže na bicykloch.
Pri Kruhovke sa o jedenástej hodine stretávame ôsmi cyklisti. Skupinka šiestich cyklistov vyrazila už o pätnásť minút skôr. Spolu by sme sa mali stretnúť hore na Bezovci.
Po dopití občerstvovacej kávičky sa vydávame na cestu. Je nádherné počasie a tak spájame radosť z bicyklovania s kochaním sa po jesenných Piešťanoch. Cesta popri Váhu, cez kúpeľný ostrov nás vyvedie z Piešťan až do Moravian. Tu sa napojíme na hlavnú cestu na Beckov. V Modrovke odbočíme doprava a začína stúpanie hore na Bezovec. Zastavujeme sa na chvíľku uprostred zelených kopcov, lebo dopravná značka nám zrazu oznámi, že sme na území Nového Zélandu a hneď za ňou ďalšia nás upozorní „Pozor klokany“. Autormi tohto jedinečného nápadu sú veterinár Dr. Miloš Minár a učiteľka Bernardína Jedličková, ktorí sa rozhodli urobiť si vlastný Nový Zéland na Slovensku. Pristaví sa pri nás zvedavá lama a nepohrdne nami ponúkaným jablkom a spokojne pózuje pri našom fotografovaní. Je tu toho na obdivovanie veľa, ale musíme pokračovať ďalej. Za Starou Lehotou sa stúpanie začína priostrovať, ale keďže na oblohe nie je ani mráčika, tak sa nám to zvláda akosi ľahšie.
Hore na Bezovci, na Šport-chate sa stretávame s našou prvou skupinou. Je tu vidieť ale aj veľa iných turistov. Pekné počasie vylákalo do prírody takmer každého. Po oddýchnutí a občerstvení sa ideme pešo pozrieť hore na horský hrebeň. Po prejdení asi dvesto metrov sa nám pred očami rozprestrie nádherná panoráma okolitých kopcov s unikátnymi výhľadmi do veľkej diaľky.
Dalo by sa pozerať donekonečna, ale naša etapa tu ešte nekončí. Nasadáme opäť na naše tátoše a pokračujeme smer Nová Lehota a prameň Dastín. Tu sa trochu osviežime na chutnej kyselke. A keďže sme stratili výšku, začíname opäť stúpať. Povrch cesty sa trochu zhoršil, ale je to ešte po znesiteľnej šotoline. Krásne scenérie aj tohto kúska kraja nám pomáhajú zvládať toto príkorie a o chvíľu dosahujeme kopanice zvané Majere. Odtiaľto je stúpanie už len pozvoľné. Pri Horárni pod Kostolným vrchom sa vnárame do lesa. Lesná cestička vcelku po príjemnom asfalte nás dovedie na sedlo Kostolný vrch. Putera s Oravcom sa oddelia od nás a rozhodnú sa pokoriť ešte vrchol Marhátu. Pre nás ostatných sa tu končí rátanie dnešného prevýšenia, lebo už budeme len klesať. Veľmi rýchlo sa dostávame z hrebeňa dolu a okolo rekreačných stredísk Výtoky a Striebornica prichádzame do Moravian. Stratili sme síce výšku, ale máme podporu vetra, ktorý fúka priamo do chrbta. Po našej už z rána známej ceste sa cez kúpeľný ostrov dostávame do Piešťan. Tu sa naše kroky rozdeľujú. Piešťanci zhodnotia akciu v miestnej Kantíne a Trnaváci smerujú na stanicu, aby chytili vlak. Po vystúpení v Trnave v Hostinci Albatros si nachádzajú čas nielen na vyjadrenie dojmov z dneška ale aj z celej sezóny.
Takže práve sme zakončili poslednú organizovanú rýdzo cyklistickú akciu z nášho tohtoročného kalendára. Počasie ako keby to vedelo, prichystalo sa najlepšie ako mohlo. Ako by nám chcelo vynahradiť, čo v lete zameškalo.
Rozchádzame sa domov, možno aj trochu smutní, lebo človeku tak zväčša býva, keď sa niečo pekné končí. Ale nezúfame, veď dobrá partia si vždy nájde spôsob, ako sa dať znova dohromady aj mimo bicykla. A ani náš kalendár ešte nekončí.
Takže Dovidenia na Katarínke, alebo ešte skôr niekde na cestách, alebo len tak na prechádzke v lese.
Ľ. Kraic
