Pred akciou
Opäť sa priblížil termín konania masového cykloturistického podujatia Okolo Tatier a tento rok početne redukovaná desaťčlenná skupinka cyklistov z okolia Trnavy a Piešťan začala sledovať predpovede počasia. Posledný májový víkend (v minulosti pravidelný termín konania akcie) počasie cyklistike nepraje a taktiež o týždeň neskôr. To nás upokojuje takto to nemôže vydržať. Ale predpovede hovoria iné. Na internete hľadám meterologickú službu, ktorá by dala aspoň trocha nádeje, ale Slováci, Poliaci, Rakúšania, Nóri aj Američania sa vzácne zhodujú v noci jasno, cez deň od 9 hodiny postupne prehánky a búrky. Aspoň nemá byť príliš zima.
A tak sa postupne pre rôzne zdravotné komplikácie redukujeme a vo štvrtok ráno sa na parkovisku pred Billou v Piešťanoch nakladá posledná skupina bicyklov, batožiny a účastníkov. Je nás sedem statočných : Kamil, Janči, dvaja Paľovia, Peťo a ja so synom Martinom. Cieľ dnešného dňa Orava, ubytovanie, prezentácia a keby náhodou moc nepršalo pôjdeme sa niekde previesť. Kamil zavezie auto na Liptov a „na ľahko“ to prebehne na Oravu.
Deň prvý
Je zhruba 11:00 a my v aute po ceste cez Oravskú Lesnú obiehame prvé skupinky cyklistov presúvajúcich sa v daždi do Nižne. Predpovede počasia začínajú vychádzať. V Tvrdošíne ale neprší a tak po ubytovaní na internáte sadáme na bicykle a vyrážame. Prvý cieľ obed. Zakotvíme v motoreste Ostražica na kraji Nižnej, kde si dobre posedíme a posilnení sa rozhodujeme neprší, ide sa na Roháče, cieľ Ťatliakova chata. Mierne do kopca ťaháme na Zuberec a za Zubercom sa vnoríme do lesa. Je chladnejšie, cesta je po daždi mokrá, ale vynikajúci vzduch zlepšuje dojem z rozbitej vozovky a pomaly dvíhajúceho sa profilu. Tento spôsobí, že sa naša malá skupinka delí na 2 časti. Tá naša si na chvíľu vybehne vľavo na Zverovku, kde urobíme povinné foto a potom sa stretávame s Jančim a Paľom pri zavretej chate Šindľovec. Tu lámeme odpor Jančiho, ktorý chce silou-mocou naplniť pôvodný cieľ výpravy na Ťatliačku a otáčame to naspäť. Chceme stihnúť prezentáciu, začína jemne popŕchať, nie je príliš teplo a tak obliekame bundy a púšťame sa dole kopcom. Po ceste sa v Zuberci zastavujeme na zohriatie na dobrý čaj a tam za nami dorazí Kamil. Na Hutách zmokol, ale náladu má dobrú a tak po krátkom posedení dupeme až do Nižnej. Po prezentácii Kamil s mladším Paľom nasadnú na cyklotrenažér s cieľom virtuálne si to rozdať s profesionálmi na trati 1 km časovky Tour de France. Obidvaja idú výborne, ale Paľo je fenomenálny – zo začiatku ukazuje chrbát aj profesionálom, škoda stvrdnutia v záverečnom stúpaní, ale aj tak končí ako skvelý porazený s časom tesne nad 1 minútu. Kamil to stíha tiež v kategórii extratriedy pod 2 minúty.
V dobrej nálade sa presúvame do Tvrdošína, kde v obľúbených supermarketoch nakupujeme niečo na zjedenie a zháňame veci, ktoré sme zabudli doma. Večer už nikam nejdeme a pri vlastných zásobách dumáme ako to poriešime zajtra. Jedno je jasné budíček 6:00, 6:30 raňajky a 7:15 odchod na štart.
Deň druhý
Prvé raňajšie potešujúce zistenie zatiaľ neprší a nám sa darí dodržiavať časový harmonogram. Takže v správny čas sa ocitáme na správnom mieste, odovzdávame batožinu a sledujeme tradičný predštartovný program, príhovory zakričíme trikrát „Hurá!“ a ide sa. Drobné kvapky, ktoré na nás kde tu spadnú zatiaľ neznervózňujú. Cestu Oravou netreba popisovať, kto tu už raz bol to pozná, kto nie musí zažiť na vlastnej koži.
Prvé dva stupáky pred hranicou natiahnu pelotón a tak dobre padne prvá občerstvovacia stanica za hranicou, kde si doprajeme sponzorské pekárenské výrobky, čaj a vodu z bidonov. Ďalšia zastávka salaš. Tu už začíname byť nervózni stále neprší ale naopak z oblohy presvitá slnko. A tak si dáme žinčicu a syr a sledujeme nervóznu situáciu na ceste, ktorá je úplne zablokovaná cyklistami a sprievodnými vozidlami. Ďalšiu prestávku a stretnutie skupinky plánujeme tradične v Zakopanom pri kostole.
Po krátkom zastavení pri kostole (tradičné foto) pokračujeme zjazdom na pešiu zónu, ktorú prejdeme v davoch návštevníkov a cyklistov vedľa bicyklov. Tradične posedíme pri káve a malom pive a vyzliekame sa. Je teplo, svieti slnko a nás čaká stúpanie nad Lysú Poľanu. O tejto časti trasy platí to isté čo o ceste hore Oravou – kto tu už raz bol to pozná, kto nie musí zažiť na vlastnej koži. Skupinka sa delí na podskupinky a jednotlivcov aby sa opäť spojila v prvej krčme sa slovenskom území v Lysej Poľane. Naša občerstvovacia zastávka nie je dlhá už o pár kilometrov nás čaká naša obľúbená krčma na Podspádoch. Zisťujeme, že toto príjemné miesto si rok od roka obľúbilo viac cyklistov a pretože počasie je skvelé zostávame sedieť vonku. Niekto si dá polievku, niekto doplní energiu iným druhom kalórií a už smerujeme na posledný vrchol dnešného dňa sedlo Príslop. Vzhľadom na to, že je to dnes posledné stúpanie sa nám ide dobre a hore sa v relatívne krátkom rozmedzí stretávame celá naša skupinka. Posledný zjazd sme prežili a tak si všetci vychutnávame privítanie pohárikom horca a guláš pri hoteli Magura v Ždiari. Na záver sa ešte odfotíme s Paľovým kamarátom z Námestova a s batožinou sa presúvame na tradičné ubytovanie na súkromí.
Navečerať a ukončiť úspešný deň ideme do penziónu Ždiaran, kde s nami posedí Milan z Bratislavy.
Zhrnutie dňa : žiadny dážď a teplo, zatiaľ je to super.
Deň tretí
Pohľad na azúrovo modrú oblohu určuje plán na dnešný deň. Kamil opravuje defekt a nasadá na bicykel. Jeho trasa na dnešný deň presne kopíruje trasu Okolo Tatier, ale tá jeho je na jeden záťah. V Tvrdošíne ešte stihne vybaviť vyzdvihnutie zabudnutých kľúčov, po ceste aj zmokne ale toto všetko sa dozvedáme až večer, lebo celý deň má vybitý telefón.
My ostatní volíme deň turistický. Autobusom sa presúvame do Tatranskej Kotliny a šliapeme na chatu Plesnivec. Svižné tempo nič nenaruší, Peťo po ceste stretá spolužiaka zo strednej školy a tak už pred obedom s prvými kvapkami krátkej dažďovej prehánky otvárame dvere na chate a sadáme si k občerstveniu. Z príjemnej chaty sa nám ani nechce odísť, ale čas a ciele nepustia Paľovci to spúšťajú z chaty do Tatranskej Kotliny a my ostatní pokračujeme cez dolinu Predné Meďodoly na Biele Pleso a Brnčálku (dnes oficiálne Chata pri Zelenom Plese). Po ceste sa kocháme neskutočnými výhľadmi na Vysoké a Belianske Tatry, príliš sa nezastavujeme na medveďom WC aby sme sa nakoniec zastavili a občerstvili na chate. Počasie zatiaľ skvelé slnečné, len dusno a občasné zadunenie v diaľke nás varujú, že dnes to možno ešte príde.
Podľa cestovného poriadku máme necelé 2 hodiny do odchodu autobusu z Bielej Vody a tak sa svižným krokom spúšťame dole dolinou. Povyše Šalviového prameňa to príde. Začína pršať a nie príliš ďaleko od nás aj dvakrát udrie blesk. Trochu adrenalínu nás ešte povzbudí a tak ešte pridávame do kroku a za zhruba 1,5 hodiny sme na parkovisku Biela Voda. Nečakáme ani 5 minút a je tu autobus.
V Tatranskej Kotline k nám pristúpi mladší Paľo, ktorý si bol pozrieť ešte Beliansku jaskyňu a o chvíľu spolu vystupujeme už po daždi v Ždiari. Po nevyhnutnej hygienickej očiste sa ideme opäť posilniť časť z nás do Ždiaranu, časť do susedného penziónu. Práve vtedy dorazí aj Kamil, ktorý práve ukončil nonstop Okolo Tatier. Ani to na ňom nie je vidieť, vyzerá čerstvejšie ako niektorí z nás.
Deň končíme pri televízore (celkom zábavná komédia Gulliver) a už sa myšlienkami chystáme na zajtra. Zatiaľ tie predpovede počasia nevyšli čo bude zajtra?
Deň štvrtý
Budíček o 6:00, potom raňajky a o 7:00 stojíme pred domom a fotíme sa. Ešte vyviezť batožinu na hotel na odvoz a potom naberáme smer Liptovský Mikuláš.
Je trochu chladnejšie ale slnečno a tak stúpa nielen teplota ale aj naša nálada. Snáď to takto vydrží. Za Tatranskou Kotlinou sa pod kopcom vyzliekame, lúčime sa s Kamilom, ktorý ide dopredu vyzdvihnúť batožinu. Ale naflákame sa ani my len krátka zastávka nabrať kyselku v Starom Smokovci, potvrdenie toho, že v Bistre sa stále dá slušne najesť (zastávka na desiatu) a plynule ideme ďalej. Tohto roku ani nejdeme na Štrbské Pleso (okrem mladšieho Paľa) len sa na križovatke dáme dohromady pred zjazdom cez Podbanské. Podľa dohody sa stretneme v Pribyline. Dole kopcom sa nám to občas vyštverá až cez 50km/hod a tak čo nevidieť brzdíme pred bufetom pri skanzene v Pribiline. Majú tu výbornú žinčicu, ktorá nám dodá toľko sily, že potom už všetci spolu šliapeme „vo vláčiku“ cez Liptovský Hrádok až do Liptovského Mikuláša. Okolo 12:30 začíname nakladať bicykle a končíme športovo-turistickú časť výletu. Už nás čakajú len krátke zastávky na obed na Dechtároch a kávu za Žilinou. Medzitým z okna auta sledujeme cestu cez Párnicu a Terchovú, ktorou sme kedysi v minulom storočí chodievali zo Žiliny na túto akciu.
Celkové zhrnutie akcie super, predpovede počasia nevyšli, tak teplo a slnečno sme na Okolo Tatier už dávno nezažili.
Juraj Golier
