Akcie sa za MKCK zúčastnili: S. Studený, J. Poláček, P. Vrábel, J. Nádaský, Ľ. Kraic, E. Kraicová a I. Matkovčík.
Ako hosť: D. Vrábel.
Bicyklovať sa v okolí Luhačovíc znamená zažiť popri malebnej prírode Vizovických kopčekov aj pokojnú atmosféru kúpeľného prostredia. Sledovať ľudí prechádzajúcich sa po parku, prípadne posedávajúcich niekde v tieni po pravici s oroseným darom priateľa Bernarda patrí k neoddeliteľnej súčasti takejto cykloakcie.
Nasať túto pokojnú atmosféru sa v sobotu 20. júla vybralo osem cyklistov z Malokarpatského cykloklubu. Začíname po vystúpení z vlaku na železničnej stanici v Trenčianskej Teplej. Po ochutnaní žltého moku nevalnej kvality a po obligátnom fotení sa vydávame na trasu. Tento krát sme na presun do Nemšovej zvolili cestičku cez osadu Príles, čo sa ukázalo ako veľmi dobrý ťah. Bolo to bez áut a aj bez blata. Z Nemšovej sme pokračovali už po klasickej ceste cez Horné Srnie a cez Vlársky priesmyk sme sa prehupli na Moravu.
V mestečku Brumov-Bylnice sme odbočili smerom na Slavičín. Odtiaľto sa cesta už začala vlniť, stúpania striedali klesania, čo síce bolo pekné na pohľad, ale uberajúce na sile. Preto sa zastavujeme v Slavičíne na malé občerstvenie a oddych.
Nadobudnuté sily o chvíľu strácame pri tiahlom stúpaní na Petrúvku. Nasledujúci úsek za neustáleho prudkého klesania nás dovedie k Luhačovickej priehrade. Táto priehrada, nazývaná tiež Pozlovická, tu bola vybudovaná v 20-tich rokoch minulého storočia, aby zadržiavala vody rieky Šťavnice, ktoré pri záplavách pustošili kúpele Luhačovice. Časom však priehrada prevzala aj rekreačnú funkciu a teraz slúži hlavne rybárom. Po krátkom okruhu okolo nej sme sa tu rozhodli aj naobedovať. Trvalo nám to trochu dlhšie, než sme predpokladali, lebo personál pracoval v obmedzenom režime. Ale náladu nám to nepokazilo a onedlho sa už prechádzame po kúpeľnom parku a pozorujeme stavebné výtvory architekta Dušana Jurkoviča, ktorý v rokoch 1902-1914 zásadne ovplyvnil vzhľad jednotlivých budov i celý urbanizmus Luhačovických kúpeľov.
Naša ďalšia cesta viedla centrom mesta a o chvíľu nás čaká prudké stúpanie smerom na Kladnú-Žilín. Stúpanie nám spríjemňuje krásny výhľad na mesto a kúpele v doline. Okolitý miešaný les nám ponúka sem-tam aj prepotrebný chládok. Stúpanie vystrieda vytúžený padák až takmer pred Bojkovice.
Za Bojkovicami sa po krátkom stúpaní zastavujeme pri zámku Nový Světlov. Ten vybudoval v roku 1480 rod Landštejnovcom pre svoje potreby. Dnes je to regionálne kultúrne centrum, je tu koncertná a divadelná sála, spoločenské miestnosti na rôzne oslavy. Práve dnes sa tu koná nejaká oslava zrejme svadba, tak moc nezavadziame a po krátkom fotení pokračujeme v našej ceste ďalej. Krátku prestávku si doprajeme na motoreste Rasová. Stúpania a klesania nemajú konca-kraja a sprevádzajú nás až po Troják. Odtiaľto nás čaká konečne už len vytúžený, ale aj zaslúžený padák až do Nového mesta nad Váhom ku vlaku. V ľahkom pedálovaní nám pomáha aj vietor vanúci do chrbta. Takže sa len „vezieme“ a sledujeme dedinky Lopeník, Březová, Bošáca… nádherná odmena na koniec etapy.
Do Nového Mesta prichádzame v predstihu, na vlak máme ešte dosť času. Piešťanci pokračujú domov po svojich, my ostatní zasadneme do záhradnej reštaurácie a patrične zhodnocujeme dnešnú etapu. Dala nám riadne zabrať (110km, prevýšenie 1350m). Ale ako sa hovorí: všetko pekné aj niečo stojí. Myslím, že dnešná naša investícia sa nám oplatila a ako to už pri cyklistike býva: na útrapy sa hneď zabudne a zostane nám len to pekné, ktoré sme pri dnešnej etape nazbierali neúrekom. Potvrdili to aj slová jedinej účastníčky nežného pohlavia Milky, ktorá sa bravúrne popasovala s celou trasou.
Ľ. Kraic
