Javorina, chlapci, Javorina
Chcem ísť na Kráľovu hoľu – vyššie na Slovensku sa legálne bicyklom ísť nedá, dĺžka a prevýšenie budia rešpekt. Pokiaľ nechcem viac bicykel tlačiť ako šliapať, musím s tým niečo urobiť. A tak som sa rozhodol. Jediný kopec široko-ďaleko, ktorý má aspoň trochu porovnateľné parametre je Veľká Javorina. V pláne ju tento rok nemáme, už som tam dlho nebol, tak dám vedieť aj ostatným a možno sa niekto pridá. Nechce sa mi šliapať až do Piešťan, preto volím trochu netradičné miesto stretnutia Veľké Orvište. Ak by niekto prišiel autom, dá sa tu v pohode parkovať, Piešťanci to nemajú ďaleko a pretože ako predkrm chcem urobiť Ošmek, je to na ceste. Čas stretnutia je určený na 8:00, vlaky z Trnavy idú blbo a keď sa nechceme trápiť v najhoršom kopci v najväčšej teplote, musíme vyraziť skôr.
Nedeľné ráno 13.7. nám sľubuje celkom príjemné podmienky nie je príliš teplo, vietor takmer žiadny a napriek tomu, že akcia sa koná „mimo“ klubového plánu sa nás stretáva až 16. Postupne sa vítame, robíme pár fotečiek a príliš sa nezdržujeme. Vyrážame smer Bašovce a Pobedim do Podolia. Tu prekrížime cestu do Nového Mesta a nastáva prvé dočasné delenie peletónu. Niektorí sa rozhodnú obísť Ošmek cez Čachtice a Višňové. Je to krásny smer, ale väčšina sa vyberá hore kopcom. Cesta začína stúpať, ale to pravé nás čaká až pri Ošmeku. Krátka, ale o to prudšia stojka nás privedie na vrchol stúpania. Vrcholové časti sú dosť rozbité a tak ani prudký zjazd nedovoľuje príliš sa rozbehnúť. To sa ukáže ako dobré riešenie, lebo pri osade na konci klesania je krížom cez cestu postavený traktor, obísť sa dá len natesno zľava. Keby to mal niekto rozfofrované … radšej nemyslieť. Po pár metroch sme na križovatke na kraji Krajného, kde sa čakáme. Voľný čas poniektorí vypĺňajú opravou defektu, ktorá sa na prvý pokus úplne nepodarí a tak sa opäť delíme na menšie skupinky.
Defekt je definitívne opravený a tak aj posledná časť vyráža cez Hrachovište, kde odbočí vľavo na Vaďovce do Starej Turej. V krčme pri kruhovom objazde už čakajú prvé dve skupinky, čierne pivo veľmi pení a tak poniektorí sú dosť smädní. Ale nakoniec sa všetci dočkajú a postupne sa vydávame smer Miškech Dedinka, Hrnčiarové a Barina. Cez takto romanticky pomenované obce podjavorinského kraja cesta začína celkom realisticky stúpať. No čo už, Veľká Javorina (970 m. n. m.) je najvyšší vrchol Bielych Karpát. Počul som, že cesta hore je opravená, ale tak kvalitný asfalt som nečakal. Spolu s krásnym krajom a super počasím je to cyklistika ako má byť. Každým šliapnutím sa pomaly blížim hore, skupinka sa v kopci roztratila, ale mne to príliš nevadí. Aspoň si môžem ísť svoje tempo. Dokonca sa mi podarí dobehnúť Božku s Peťom, ale hneď potom mi povolené sedlo znemožní vytiahnuť Javorinu prvýkrát v živote na jeden záťah. Škoda, dnes mi to šliapalo celkom v pohode. Nevadí, nie je koniec všetkým dňom, zosadám, priťahujem povolené imbusy a znova hopsa, hejsa do Brandejsa na Javorinu. A za chvíľu už vidím Holubyho chatu. Od posledného razu sa trochu zmenila. Je pristavená nová veľká terasa (super), ktorá je v dnešné pekné nedeľné poludnie obsypaná ľuďmi, veľkú časť tvoria cyklisti. Nás je tiež dosť obsadzujeme dva stoly. Za dnešný výkon si zaslúžim odmenu a tak si dám jedno orosené. Sedíme, čakáme zvyšok našej skupiny a vychutnávame si pohodu. Odtiaľto to už bude viac-menej dole kopcom (za tieto slová ma chválili už Okolo Tatier).
Ešte si vybehneme na bicykloch pár výškových metrov k vysielaču pre vrcholovú fotografiu, rozlúčime sa s Vladom, ktorý ide pozrieť bylinky smerom na Strání a potom nás čaká bonbónik zjazd dole Javorinou. Čo bývalo v minulosti nočnou morou, keď hore kopcom nás boleli nohy a dole kopcom ruky, je dnes skúškou odvahy. Bŕzd sa chytám len pred zákrutami a opájam sa rýchlosťou. Takto nejako si to užívajú cyklisti na Tour de France (keď idú po rovine). To čo nám hore trvalo hodinu, máme za pár minút zbehnuté. Roztrhnutá skupinka sa počká a na krátko spojí pri odbočke pred Barinou, aby sa definitívne spojila v Cetune, kde si doprajeme skutočný nedeľný obed. Na terase sa sedí výborne, jedlo je super, ani sa nám nechce odchádzať. Ale musíme. Nasadáme na bicykle a dnes sa takto pokope vidíme naposledy. Cesta do Nového Mesta klesá, postraší nás drobné mrholenie a to všetko spôsobí, že sa náš malý peletón trhá na malé skupinky, ktoré sa vracajú každá svojou vlastnou cestou. Večer sme ale všetci unavení, ale zdraví doma. Ďalší pekný cyklistický deň je za nami.
Akcie sa zúčastnili (zapisujem z fotografií, prezenčka sa nerobila, ak som niekoho preskočil, prepáčte a ozvite sa dodatočne opravím): Hela Gurinová, Božka Ilavská, Anka Nováková, Mirka Valovičová, Vlado Oravec, Peter Hovorka, Janči Budoš, Milan Babišík, Juro Poláček, Paľo a Denis Vrábel, Heňo Molnár, Peter a Filip Julíny, Braňo Polocík a Juro Golier.
Juro Golier
