Maďarské cyklovrcholy Pilišské vrchy 24.8.2014
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Milka a Ľuboš Kraicovci, Danka Fáziková, Vlado Naď, Miro Šuga, Igor Matkovčík, Martin a Juro Golierovci a Paľo Vrábel.
Ako hostia: Denis Vrábel, Peter Chnapko a Kornel Ninis.
Ďalšia trasa našich cyklistických potuliek po Slovensku a priľahlom okolí bola naplánovaná na nedeľu 24. augusta k našim južným susedom. Počasie tohto leta je dosť premenlivé a tak som pri pohľade na vývoj počasia zažíval neistotu, či sa akcia v nedeľu bude môcť uskutočniť. Plánovali sme vyraziť zo Štúrova, čo je také 2-3 hodinky cesty autom a ak by na nás malo potom pršať … , lepšie byť v suchu. V sobotu navečer sa „pekne“ rozpršalo a tak idem do postele s tým, že ráno bude múdrejšie večera.
Mám skorý budíček okolo piatej púšťam počítač a pozerám na radarové snímky našej oblasti. Paráda, v okolí Ostrihomu je čisto, zrážky už postupujú na východ. Ideme. Rýchle píšem info na Facebook a dúfam, že ostatní, s ktorými som bol posledné dni v kontakte tiež prídu. Ešte niečo zjesť, rozobrať bicykle a hodiť ich kufra auta (toto je náš netradičný rodinný spôsob prepravy bicyklov) a vyrážame. Pre potvrdenie mi volá Vlado fajn, už je nás 5. Po ceste v Hlohovci naložíme Danku a stretneme sa podľa dohody s Kornelom partia sa rozrastá nás 10. No a po ceste mám ďalší telefonát ide aj Milka s Ľubom už je nás 12, o jedného viac ako mali Lasica a Satinský.
V Štúrove ešte korigujeme miesto zrazu, lebo parkovisko pri Bille je platené a presúvame sa o 400 metrov vedľa k Lidlu (my to zoberieme okľukou okolo celého Štúrova). Tu sa už len zvítame, vybalíme, urobíme foto do prezenčky a cez most Márie Valérie prechádzame do Ostrihomu. Prehliadku dominanty miestnej baziliky si nechávame na cestu späť, prvýkrát blbo odbočíme a zistíme, že nám chýba Vlado a Peter. Vyrieši to telefonát a návrat našej skupinky, ktorú Ľubo s pomocou GPS navedie na správny smer. Po spojení pelotónu pokračujeme už po naplánovanej trase na kraj Ostrihomu, kde máme v miestnom Tescu kratšiu technickú prestávku (ešteže toalety majú označené aj piktogramami, ináč by sme museli čakať vonku, kým prídu prví návštevníci) a výmenu miestnej meny. Chvíľu sa cítime dôležitejšie máme u seba niekoľko tisíc forintov a ani nás to moc nestálo.
Definitívne vyrážame. Prechádzame Dunajsko ipeľským národným parkom (Duna Ipoly Nemzeti Park), okolo nás sú pekné lúčky, míňame ohradu s koňmi a blížime sa do kopcov. Pohoda trvá asi 5 km, keď sa cesta začína pomaličky dvíhať a začíname naberať metre. Stúpanie nie je príliš strmé, podľa prepočtov asi 5-ka, ale nemá konca. Stretávame relatívne veľa dobre vybavených cyklistov hobíkov, ktorí sa svižne pohybujú oboma smermi. Míňame dedinku Pilisszentélek (Huty), na ktorú sa nám otvára krásny výhľad, keď na chvíľu opustíme les. Stále do kopca pokračujeme až na odbočku k turistickému centru Dobogókö, ktoré je našim hlavným cieľom. Je veterno a chladno a tak pokračujeme ešte asi 3 km ako ináč, do kopca. Ak niekto neveril, že dnešný deň bude o kopcoch, už musel uveriť.
Dobogókö je známe turistické miesto, ktoré má vraj veľmi silné energetické účinky. Podľa budhistov práve tu prechádza srdcová čakra Zeme, miesto navštívil v roku 2006 dalajláma, je tu aj pamätná tabuľa Dr. Téryho (kto pozná Vysoké Tatry spozornie), lyžiarske vleky, penzióny, reštaurácie … stojí teda za návštevu. Neviem, čo z vyššie uvedeného je pravda, určite ale viem potvrdiť, že z vyhliadky na vrchole je nádherný výhľad na Dunaj a priľahlé okolie (za ideálnych podmienok je možné vraj vidieť až Vysoké Tatry, neviem my sme mali podmienky len dobré a tak mi to nikto neveril) a dá sa tu výborne najesť (kotlíkový guláš, halászlé …) za astronomické ceny (už sme sa necítili takí bohatí, boli sme tu ako doma).
Po dobrom občerstvení nastáva čas rozhodovania, ktorou z plánovaných trás sa budeme vracať. Rozhodli sme sa pre zlatú strednú cestu cez Dömös. Nasadáme na našich tátošov a rútime sa zjazdom dole až na okraj dedinky Pilisszentkereszt, po slovensky Mlynky, centra slovenskej menšiny v Maďarsku. Menšinu sme nestretli, zato sme zistili, že v opojení z rýchlosti sme minuli odbočku. To znamená návrat asi kilometer hore kopcom. No čo už, trasa bola plánovaná ako vrchárska. Od odbočky sme konečne na lesnej asfaltovej cykloceste, kde už nestretáme autá. Stúpame plynule až do sedla Király-kúti, kde krátku pauzu niektorí využijú na občerstvenie sa lesnými plodmi. Tu odbočíme vľavo smerom na Dömös. Cesta stráca parametre asfaltky, po asi 200 metroch sa to stále zhoršuje a tak sa rozhodneme pokračovať najdlhšou variantou. Vrátime sa do sedla a opäť sa spúšťame dole kopcom až k odbočke doľava na Pilisszentlászló (Svätý Václav), kde nás čaká už posledné, dnes najkratšie stúpanie. Potom sa napájame na hlavnú cestu a dlhým zjazdom sa dostávame k brehu Dunaja na okraji Visegrádu. Odtiaľto je to už len po rovine (ale v slušnom protivetre) skoro 20 km do Ostrihomu. Ešte si dáme malú prestávku na skupinovú fotografiu na brehu Dunaja v Dömösi, kde si pripomenieme rodné Piešťany (že by tu bola inšpirácia pre názov známej predajne?) a už to nejako dotiahneme do konca.
V Ostrihome sme si od rána nechali bonbónik prehliadku baziliky. Kto tam ešte nebol, nech tam určite ide. Už pohľad od Štúrova je impozantný a rozľahlé vnútorné priestory stoja za návštevu. Trochu nás ale začína tlačiť čas a preto si výhľad z kupoly nechávame na ďalšie návštevy a presúvame sa cez most opäť na Slovensko. Ešte urobíme poslednú spoločnú fotku z bazilikou a Pilišskými vrchmi v pozadí, v kaviarničke na námestí si dáme dobrú kávu a fľaškové pivo (malé) a už nás čaká iba rozlúčka, nakladanie bicyklov a cesta domov. O 21:30 parkujeme auto doma na dvore. Ďalší super výlet je za nami.
Účastníci výletu: Milka a Ľuboš Kraicovci, Danka Fáziková, Vlado Naď, Miro Šuga, Igor Matkovčík, Paľo a Denis Vráblovci, Peter Chnapko, Kornel Ninis, Martin a Juro Golierovci.
Na trase sme podľa GPS prešli 79 km, celkové prevýšenie bolo 1064 m.
Ak by sa niekto vydal v našich stopách, forinty si meniť nemusí všade sa dalo platiť eurami. V reštauráciách v Dobogókö mali jedálne lístky aj v slovenčine, naša čašníčka ale vedela len po maďarsky.
Juraj Golier
