Akcie sa za MKCK zúčastnili: Ľ. Kraic, E. Kraicová, M. Nižňanský, J. Poláček, Ľ. Rosa, I. Matkovčík, D. Fáziková a J. Michalec.
Ako hostia: E. Nižňanská, M. Modrovský, P. Čambál, J. Behúl, Ľ. Kunic a J. Morvay.
Ráno o 8:15 sa nás na železničnej stanici v Kútoch stretáva celkom početná skupina 13-tich cyklistov odhodlaných popasovať sa s kilometrami, čo na nás čakali a hlavne s horúčavou, pretože teploty dnešného dňa sa mali vyšvihnúť až k 30-tke.
Je ráno, teplota je ešte znesiteľná, tak sa vydávame na trasu. Dostávam telefonát, že Jojo Michalec má záujem vydať sa za nami najbližším vlakom. Dohodneme sa, že pôjde po trase v protismere a počká nás na zámočku Pohansko. Po opustení Kútov sa vydávame k štátnej hranici smer Lanžhot. Tu nejdeme priamo na Břeclav, ale odbočujeme na Tvrdonice. V Tvrdoniciach sa dostávame na vedľajšiu cestu, ktorá nás vedie popri vrtných vežiach do Starej Břeclavi. Tu si doprajeme krátky odpočinok a osvieženie v miestnej krčme.
Nasadáme na bicykle a cesta nás dovedie na ľavý breh Dyje, čo je neklamný dôkaz, že prichádzame už do hlavnej Břeclavi. Zastavíme sa pri jej jeze. Miestni tínedžeri si tu krátia chvíle skákaním do vody z tejto betónovej stavby. Po cykloceste a vedľajších uličkách sa preštrikujeme do prírodného parku Niva Dyje, kde v príjemnom tieni stromov bicyklujeme k prvému bodu Lichtenštejnskej stavebnej činnosti – k Janovmu hradu. Je tu veľa vidieť turistov. Zastavujeme sa tu aj my na krátke fotenie, doplnenie tekutín a na už potrebnú kávičku.
Pokračujeme po cykloceste 5066, ktorou obídeme celý lednický lesopark s rybníkmi tvorenými náhonom Starej Dyje. Prezrieť si túto krásu je možné len za chôdze, takže túto alternatívu necháme na inokedy. Mesto Lednice prechádzame bez zastavenia a smerujeme radšej do prírody, konkrétne k lednickým rybníkom. Tu sa začína povrch cesty trochu zhoršovať, čo jasne signalizujú naše kolesá zabárajúce sa do riedkeho piesku. Pri troche pozornosti sa to dá zvládnuť. Odmenou sú nám ďalšie historické stavby Lichtenštejncov, ktoré sa tu v lese pred nami vynárajú: Chrám Troch grácií (gréckych bohýň Atény, Artemis a Afrodity), kaplnka Svätý Hubert a veľkolepé Rendez-vous.
Odtiaľ sa po Ladenskej aleji dostávame do Valtíc. Je čas obeda, tak zamierime do našej známej Valtickej rychty, ale je beznádejne plná, tak naše hladné žalúdky musíme zasýtiť v stredovekej keltskej krčme Avalon. Ako už tradične býva pri týchto akciách, tak aj teraz je to rovnaké: čaká nás s plnými žalúdkami výšľap na kolonádu na Rajstne. Stúpanie bolo výživné, ale výhľady odtiaľ na mesto stáli za to. Nadobudnutú výšku sme potom pozvoľne strácali po starej vojenskej signálke, ktorá kedysi slúžila na ochranu štátnych hraníc. Teraz nám dobre poslúžila na bicyklovanie v príjemnom prírodnom prostredí.
Dostávame sa na zámoček Pohansko archeologickú a pamiatkovú rezerváciu a najväčšiu oboru v ČR. No a pre nás poslednú Lichtenštejnskú stavbu na našej trase. Sedí tu a čaká na nás aj Jojo Michalec. Je tu príjemné sedieť v tieni košatých stromov a popíjať osviežujúce nápoje. No čas neúprosne beží a my sa vydávame na poslednú etapu dnešnej trasy: cez Lanžhot do Kútov.
Na železničnej stanici doplníme posledné chýbajúce tekutiny a konštatujeme, že sme prežili celkom hodnotný cyklovýlet. Bola to riadna fuška v tejto horúčave a zvlášť treba vzdať hold našim dnešným Trom Gráciám (Milke, Danke a Editke), ktoré ako príslušníčky nežného pohlavia sa rovnocenne pasovali s nadelenými kilometrami.
Ľ. Kraic
