Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, B. Ilavská, D. Surovčík, J. Poláček, Ľ. a E. Kraicoví, S. Studený, J. Budoš, T. Gieci, P. Hovorka, P. Vrábel, A. Nováková a M. Babišík.
Ako hostia: D. Janus, P. Kyseľ, M. Modrovský a M. Gieci.
Bicyklovať po slovensko-moravskom pomedzí patrí pre svoje neobyčajné prírodné scenérie vždy k nezabudnuteľným cyklistickým zážitkom. Presvedčiť sa o tom prišlo v nedeľu 23.8.2015 aj 17 cyklistov(tiek) z Malokarpatského cykloklubu so svojimi hosťami.
Stretávame sa v Novom Meste nad Váhom pri miestnom Lidli krátko po 9. hodine. Prichádzame sem vlakom, autami. Z Piešťan a z neďalekého okolia prišli po svojich, čiže na bicykli.
Po obligátnom fotení sa niečo pred desiatou hodinou vydávame na trasu. Počasie je priam ukážkové, tak sa kocháme krajom v okolí Bošáce a Zemianskeho Podhradia. Cez bývalý hraničný prechod Šiance sa dostávame na Moravu. Zastavujeme sa v Březovej a v peknom prostredí Hostinca pod Lipou nám dobre padne jedno „orosené“ na občerstvenie pred nadchádzajúcim stupákom. Stúpanie je mierne s neustálymi výhľadmi na krajinu v okolí Lopeníka. Dostávame sa na Březovské sedlo. Tu sa od nás oddeľuje Peťo Hovorka, lebo ďalšia cesta nie je pre jeho cestný bicykel. Pokračuje cez Strání do Cetune, vyšliapne si Veľkú Javorinu a cez kopanice smeruje domov do Vrbového.
My ostatní pokračujeme podľa plánu v našej trase. Aby sme sa vyhli padnutiu do dediny Strání a tým aj strate nadobudnutej výšky, vydávame sa odtiaľto po červenej značke na sedlo Dubina. Cesta je opäť s krásnymi výhľadmi na moravskú stranu. Tu sa opäť vraciame na asfaltku a s minimálnou stratou výšky sa dostávame do sedla Javořina. Odbočujeme na lesnú šotolinovú cestu, ktorá nás jemným stúpaním dovedie na križovatku pri Kamennej boude. Tu je možnosť ísť k pomníku leteckej havárie z roku 1967 alebo vyšliapať si na vrchol Veľkej Javoriny. Našej trase vyhovuje možnosť tri, čiže štvorkilometrový zjazd po peknej asfaltke do dedinky Vápenky.
Je čas obeda a tak sa zastavujeme v penzióne u Černého potoka, kde sa nechávame rozmaznávať miestnou gastronómiou. Po dobrej kávičke sa opäť vydávame na našu trasu.
Za Vápenkami odbočujeme na náučný cyklochodník Psí vŕšek, ktorý bol vybudovaný v rámci cezhraničnej spolupráce Čechov a Slovákov. Tento nás dovedie do dediny Nová Lhota. Za ňou začíname stúpať po starej vojenskej ceste smerujúcej na Slovensko. Stúpanie je riadne, niektorí účastníci si ho spestrujú aj pešou chôdzou. Je ale sa stále na čo pozerať. Po ľavej ruke sa neustále objavuje vrchol Veľkej Javoriny s vysielačom, po pravej ruke krásne Filipovské údolie, ktoré sme viackrát aj cyklisticky navštívili.
Dostávame sa na kótu Kubíkový vrch, kde sa na chvíľu zastavujeme. Stretávame sa tu s partiou českých turistov, ktorí smerujú až na Králický Snežník, čo je až niekde za Jeseníkmi. Zaželáme si navzájom „Šťastnú cestu“ a vydávame sa každý po svojich.
Po prekročení pomyselných hraníc sa po miernom klesaní po starej vojenskej ceste dostávame do osady Horná Hlavina. Neustále jemné klesanie nás za stáleho sledovania pokojného života na kopaniciach dovedie až do Starej Turej. Tu nastal čas na malé občerstvenie, ktoré sme si niektorí spestrili dobrou zmrzlinu.
Máme ešte stále nejakú výšku k dobru, takže ďalšia cesta sa nesie opäť v znamení jemného klesania cez Vaďovce do Hrachovišťa. Tu prechádzame na pravý breh rieky Jablonky a do Višňového prichádzame tento raz po lesnej cestičke. Samotný Čachtický hrad obchádzame už po tradičnej idylickej asfaltke, ktorá je snáď všetkými považovaná ako jedna z najkrajších trás na kopaniciach.
Prichádzame do Čachtíc. Práve sú tu hody. Pre nás je to ale čas rozlúčiť sa s našimi členmi, ktorí odtiaľto smerujú do Piešťan a okolia. Zaželáme si navzájom „Šťastnú cestu“ a my ostatní smerujeme do cieľa dnešnej etapy, do Nového Mesta nad Váhom. Tu sa rozlúčia aj „vlakári“ s „autármi“. Autári to majú tento raz jednoduchšie, lebo nie všetci vlakári sa dostanú do prvého vlaku lebo je veľmi preplnený. Nakoniec sú radi, že ich zoberie ten posledný vlak o deviatej večer.
Nuž aj taký je cyklistický život. Ale veríme, že nám to chuť do bicyklovania nezobralo a že spoznávať svet zo sedla bicykla neprestaneme. Takže tešíme sa na ďalšie nasadnutie na sedlá našich tátošov a na vietor, ktorý bude ofukovať naše tváre dychtiace za novými cyklozážitkami.
Ľ. Kraic
