8.máj 2016 -po roku sa v Častej na štarte tradičnej a veľmi obľúbenej turistike stretlo takmer 800 prevažne mladších nadšencov pešej (aj cyklo) turistiky. Každý si mohol vybrať podľa kondície, času a profilu trasy svoju dĺžku. Milan so synom Tomášom si zvolili najdlhšiu, 50 km trasu, tak si na štarte o 8:30 s našou päťkou nedali ani obligátne pivo a vyrazili na trasu.
My sme sa dohodli na 37 km trasu, čo sme si aj prešli, aj keď sme nakoniec obišli V.Vápennú (Roštún).
Po nás, asi o 9:00hod vyrazila šestica našich cyklistov z Častej na Budošovku (rozumej Janova naplánovaná cyklocesta).
Aj napriek prevýšeniam a krkolomným úsekom a skratkám to zvládli bez úrazu a defektu. Na poslednej kontrole – Sklená Huta – 10 km pred cieľom,( to bolo o16:00 hod.), sme sa všetci stretli (úplná náhoda) akoby sme sa boli dohodli, dali sme si pivko, trochu sa pobavili a šliapali -niekto peši, niekto na bicykli do cieľa do Častej na štadión, kde každý dostal diplom a porciu chutného gulášu.
Krásne počasie a dobrá partia urobili z tejto turistiky pekný zážitok,na ktorý sa tak rýchlo nezabúda.
Účastníci : pešiaci – P. Herceg, Naď, J.Golier, M.Golier , M. Babišík, a B. Poloczik, T. Babišík ako hostia.
cyklo – Gurínová, Budoš, Šuga, Rosa, Poláček a Modrovský ako hosť.
Cyklozápis:
V nedeľu ráno 7:30 na sviatok oslobodenia vyrážame Miro, Ľubo a ja z Trnavy smer Častá. Máme dosť času, čiže si šetríme sily. V Častej na námestí, kde je veľká kopa ľudí a cyklistov, sme sa zaregistrovali na akciu Častovská 50-ka. Tu stretávame ešte Jožka Michalca aj s dcérou a Ruženku Stachovičovú. Neskôr prišli na bicykloch poslední účastníci: Juro, Marián a Hela, ktorí si nechali auto v Doľanoch.
Po dostatočnom občerstvení a obligátnom fotení, sme začali okruh asi 60 Km späť do Častej. Pri stúpaní na Zochovu chatu mi volal Paľo Herceg, garant pre pešiu trasu, že už nemôžu na nás čakať na Zochovej chate, lebo čas je niekedy veľký nepriateľ. Myslel som si, že ich už viac neuvidíme, možno až v cieli. Na Zochovej doplníme tekutiny predraženým pivom a smerujeme na Húbalovú, kde bol predĺžený asfaltový chodník skoro až na samotnú Hubalovú. Chýba asi pár kilometrov a celá trasa až na Záhorie bude asfaltová.
Na Vývrate sme odbočili doprava smerom na Baďuru a Rohožník. Občerstvenie som naplánoval v krčme v Sološnici, našej pravidelnej zastávke, keď Karpaty Tour viedla z Pezinskej Baby. V Plaveckom Mikuláši v krčme som dal poslednú zastávku na občerstvenie, lebo odtiaľto začína stúpanie až do nadmorskej výšky 580m v sedle Uhliská. Krásnou krasovou dolinou stúpame cyklochodníkom pozdĺž zurčiacej vody potoka a okolo jaskyne až na Amonovu lúku. Tu sme načreli dosť hlboko na dno našich síl. Poniektorý začal používať pri konverzácií aj slovník vybraných slov, ale zatiaľ žiadna kritika na autora tejto trasy. Pri rozdýchavaní z dosť tvrdého stúpania sme uvideli Milana Babišíka so synom, ktorí sa vybrali na najťažšiu trasu, 50 kilometrovú trasu cez Vápennú. Cestou na sedlo Uhliská sme obišli Klokoč a vyskúšali sme si jazdu zručnosti po z časti rozbahnenej ceste s kalužami, nikto sa nevyváľal v blate. Na Uhliskách sme, kto mohol a chcel, dostal vínny strik od usporiadateľov. Dolu po modrej turistickej značke zo začiatku sme išli peši, ale neskôr sme si skúsili zjazd krásnym padákom dolu lesom, kde sme museli občas prechádzať vysokým rigolom, ale všetci sme to zvládli, musím pochváliť Helu, lebo to zvládla elegantne. Mal som zo začiatku obavy z toho zjazdu. Miernym stúpaním prichádzame na Sklenú hutu, kde nás čakalo občerstvenie pred posledným asi 12 kilometrovým úsekom.
Tu ako keby sme plánovali sme sa všetci stretli, Paľo Herceg so skupinou, ktorí šliapali stredne ťažkú trasu a Milan Babišík so synom, ktorí sa dali na najťažšiu trasu. Po oddychu sme sa vydali do posledného kopca smerom na Zabité. Krásny zjazd z horárne Zabité sme už ani nevnímali a ponáhľali sme sa z Dolian do Častej na guláš a záverečné pivo. Nálada v Častej na futbalovom štadióne bola výborná, ale my nonstopári sme sa museli do zotmenia ponáhľať domov do Trnavy.
Myslím, že táto akcia, či na pešo alebo na bicykli aj, že nám napriek predpovede počasia, ktorá nebola optimistická, vyšla a určite táto Častovská 50-ka stojí za zopakovanie.
Paľo Herceg a Jano Budoš
