Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Surovčík, J. Antal, Ľ. Kraic, J. Budoš, I. Matkovčík, B. Ilavská a D. Fáziková
Ako hostia: M. Farkašovská a E. Antalová
Počasie týchto posledných augustových dní skôr lákalo k vode, ale kto sa v tento deň rozhodol pre bicykel a strávil ho s partiou z MKCK, urobil rozhodne dobre. V pláne bola trasa, ktorá patrí v Bielych Karpatoch medzi tie ozaj najkrajšie.
Stretávame sa krátko po deviatej v Novom Meste nad Váhom na parkovisku pri Lidli. Prichádzame sem rôzne: Božka Ilavská a Dušan Surovčík po svojich čiže na bicykli, Danka Fáziková kombinovane na bicykli a vlakom a ostatní autami.
Po štartovacom fote sa vydávame na trasu. Opúšťame mesto a po podhorí Bielych Karpát sa dostávame do Haluzíc. Tu sa na chvíľu zastavíme a prezrieme si opevnenú zrúcaninu románskeho kostolíka s hradiskom, ktorého pramene siahajú až do roku 1240. Hneď vedľa neho sa tiahne takmer 1 km dlhá, 200 m široká a miestami až 50 m hlboká tiesňava, zvaná aj ako Haluzická súteska. Je tu vybudovaný aj náučný chodník, ktorým sa niektorí členovia našej výpravy vybrali na krátky prieskum tohto prírodného zjavu.
Ďalej pokračujeme dedinkami Štvrtok, Ivanovce, Melčice, Kochanovce… Na ceste vládne pohoda: počasie je ukážkové, ľudia si tu užívajú pokojný nedeľný život a pomaly začínajú vyváňať nedeľné obedy.
V obci Chocholná sme sa zastavili pri miestnom prameni a nabrali si dobrej kyselky a v miestnom hostinci sme sa osviežili dobrým oroseným. Osvieženie bolo už potrebné, lebo nás čakalo stúpanie na hrebeň Bielych Karpát.
V dedinke už odbočujeme na úzku asfaltku, ktorá nás vyvedie von do prírody. Cesta je dobre značená, smer na Kykulu je známy a keďže stúpanie je zatiaľ pozvoľné a slnko nám neustále svieti nad hlavou, kocháme sa okolím na plné obrátky. Veď je aj čím.
Pri konci sa stúpanie zostruje, ale je to už vykompenzované začínajúcimi výhľadmi na roztrúsené chalúpky po okolitých hrebeňoch a úbočiach. To už prichádzame na miesto zvané Kykula – osada. Je tu vidieť budovu prvej slovenskej kopaničiarskej školy, ktorú tu v roku 1903 založil pre deti z okolitých osád vlastenecký učiteľ a spisovateľ Ferdinand Dúbravský. Budovu miestny podnikateľ prestavil na penzión. Ten tu aj nejakú dobu fungoval, ale momentálne bol zatvorený.
Odtiaľ je to už len pár záberov na bicykli a sme na bývalej hranici. Výhľady sa tu začínajú meniť. Pred nami sa rozprestierajú Biele Karpaty z Moravskej strany s dominujúcou osadou Výškovec v popredí. Táto scenéria chytí každého za srdce. Tu sa chodí teda doslova s otvorenými očami. Prehupneme sa až ku križovatke ciest na Mikulčin Vrch a do Starého Hrozenkova. Tu je od roku 1997 postavený pomník americkým letcom, ktorí tu boli zostrelení 29.augusta 1944 pri oslobodzovaní Československa.
Pokračujeme smerom na Mikulčin Vrch a čaká nás posledné stúpanie. Veľmi ho ani nevnímame, lebo nás zamestnávajú výhľady po okolí – sú fakt úžasné. Zastavujeme sa v horskej chate Valmont, kde si doprajeme zaslúžený obed. Dáme si ho na miestnej terase, takže to máme servírované zase aj s výhľadmi.
Po dobrom kulinárskom zážitku nás čaká len odpočinkový zjazd cez Troják, osadu Lopeník do Březovej. Krásnym údolím, po bokoch ktorého vidieť pasúce sa stáda kráv s malými teliatkami, prichádzame späť na Slovensko. Stále pozvoľne klesáme a kocháme s aj miestnymi dedinkami. Na odporúčanie Božky Ilavskej sa zastavujeme v Zemianskom Podhradí, kde si pozrieme unikátny ranoempírový evanjelický kostol postavený v kruhovom pôdoryse. Stavba je unikátom tohto druhu v strednej Európe. Kúsok od kostola sa nachádza kaštieľ rodín Prileských-Ostrolúckych, ktorý je známy Adelou Ostrolúckou, niekdajšou láskou Ľudovíta Štúra.
Trochu nám z toho všetkého vysmädlo, tak sa ešte na chvíľku zastavíme v miestnom hostinci na malé občerstvenie. Do cieľa etapy to máme už len na skok, tak môžeme pomaly rekapitulovať.
Prešli sme cez 70 km. Božka, ktorá to ťahala až do Piešťan, tak ešte o 40 km viac.
Sme unavení, ale veľmi spokojní. Veď sme prežili to, čo sme si prežiť priali. Stráviť krásny deň v lone prírody Bielych Karpát.
Ľ Kraic
