Akcia Čachtice 1.4.2000
Akcie sa zúčastnili: Ľ. Kraic, J. Golier, V. Naď, P. Hovorka, S. Studený, J. Marko
Šlo sa po trase: Trnava – Trebatice – Čachtice – a späť. Cca 110 km.
Ráno nás privítalo ešte trochu zubaté slnko (6 °C), museli sme sa trochu pri-obliecť. Po zahrievacích kilometroch cez Malženice a Veľké Kostoľany sme sa v Trebaticiach stretli s kamarátmi s Piešťan a spolu sme sa pobrali ďalej. Tu nás čakal stupák za Vrbovým smerom na Krajné. Postupne odkladáme horné diely ošatenstva, lebo slnko začína pomaly pripekať. Poludnie sme privítali už v Čachticiach. Doplnili sme kalórie a cez Pobedim sme pokračovali do Piešťan. Prvým dôvodom bolo blahoželanie nášmu kamarátovi Danielovi, ktorý v tento deň vstúpil do stavu manželského a druhý dôvod bola návšteva našej kolegyne Božky Ilavskej, ktorá sa pre chorobu nemohla zúčastniť dnešnej akcie. Návštevou sme ju trochu potešili a tak trochu priblížili začiatok tohtoročnej cyklosezóny. Potom sme už naše tátoše nasmerovali smerom domov do Trnavy, kde nás počasie trochu zaskočilo ťažkými mrakmi a prvými dažďovými kvapkami, pred ktorými sme sa schovali v miestnom pohostinstve.
Po búrke a malom občerstvení sme sa pobrali domov..
Naništa
Akcia Hlohovecké kopce 16.4.2000
Akcie sa zúčastnili: M. Marcinka, J. Antal, J. Kliha, J. Bielko, V. Naď, M. Šuga, I. Naništa…
Šlo sa po trase: Trnava – Zavar – Šúrovce – Sereď – Šintava – Dvorníky – Hlohovec – Trakovice – Malženice – Trnava. Cca 60 km.
Napriek tomu, že ráno zopár kvapiek pokropilo cestu, bolo počasie k nám milé. V desať člennej zostave sme vyrazili a začali sa pasovať s našou trasou. Prešli sme len zopár kilometrov, keď sa u nášho kolegu objavil prvý defekt sezóny. Ťažkú hlavu sme si z toho nerobili, veď po krátkej technickej prestávke sme pokračovali ďalej. Po rovinatom úseku prišli na rad kopčeky. Zastavili sme sa nad Hlohovcom, kde sme si pozreli nádhernú panorámu okolitej krajiny. Zliezli sme do Hlohovca a potom v Trakoviciach sme sa zastavili u kolegu. Po krátkom odpočinku a občerstvení sme pokračovali domov do Trnavy.
Naništa
Akcia Okolo Tatier 25.-28.5.2000
Akcie sa zúčastnili: P. Herceg, P. Hovorka, J. Budoš, Š. Zatko, Ľ. Kraic, A. Nováková, I. Naništa, M. Košút, M. Unger, A. Gieci, M. Vrábel, J. Golier, M. Nižnanský,
Cestu do Nižnej sme absolvovali rôznymi spôsobmi: Niektorí (Hovorka, Budoš, Zatko, Herceg) nonstop, niektorí vlakom a niektorí kombinovane. My sme trochu mali problémy s Ankiným bicyklom, ktorý jej bez jej vedomia vyložili z vlaku, lebo vraj bolo málo miesta. Prišiel potom ďalším spojom. Stálo nás to dve hodiny čakania v Žiline. Využili sme to občerstvením a prehliadkou mesta.
Potom sme pokračovali smer Terchová (za ňou nás preveril 12%-ný stupák) a za ňou prekrásny svet Oravy so svojou jedinečnou architektúrou a prírodou. Po príchode do Nižnej sme sa zaregistrovali a ubytovali v súkromí. Očistili sme a natankovali svoje telá.
Akcia bola odštartovaná pred závodom OTF v Nižnej na Orave. Pred štartom ešte k účastníkom prehovoril starosta obce a poprial šťastné kilometre bez nehody. Po organizačných pokynoch sa pelotón začal presúvať z Nižnej cez Tvrdošín na hranice s Poľskom cez prechod Suchá Hora. Po kontrole pasov, doplnení tekutín a občerstvení sme opustili Slovensko a nabrali smer Zakopane. Cestou sme sa zastavili na salaši, kde bača ponúkal svoje špeciality. Po žinčicovom posilnení sme roztočili kolesá a zastavili sme sa až pri novom kostole so sochou Jána Pavla II. Po obedňajšej prestávke sme pokračovali stupákom zo Zakopaneho smerom hraničný prechod Lysá Poľana. O 15. hodine sme boli opäť na Slovensku a okruhom okolo Belianskych Tatier po 105 km jazdy sme končili v kempe v Tatranskej Lomnici.
Na druhý deň sme si oddýchli horskými túrami, alebo niektorí len tak nečinne relaxovali.
V nedeľu ráno sme sa rozlúčili a vydali sme sa na cestu domov. Po trase: Tatranská Lomnica – Štrbské Pleso – Podbanské – Pribylina sme prišli až do Liptovského Mikuláša. Tu sme nasadli na vlak a dopravili sme sa domov. No niektorí to ťahali po svojich až do Trnavy. Domov sme našťastie prišli všetci v poriadku spokojní s krásne prežitým víkendom.
Naništa
Akcia (cyklozájazd) Chorvátsko – Tučepi 3.÷ 9.6.2000
Akcie sa zúčastnili: S. Studený, V. Putera, P. Hovorka, J. Poláček, D. Surovčík, R. Mocko, B. Ilavská, A. Nováková, B. Ďurišová, O. Stríž, H. Strížová, M. Šuga, J. Šugová, J. Benedikovič, Z. Benedikovič, Z. Benedikovičová, V. Naď, K. Naďová, Z. Naďová, D. Žák, A. Žáková, R. Žák, M. Vrábel, R. Vrábel, G. Péder, V. Ščevko, G. Ščevková, J. Zaťko, A. Zaťková, T. Nerpas, A. Kulifay, K. Löbbová, M. Kocian, M. Kocianová, K. Krivosudská, E. Toráč, D. Toráčová, M. Toráčová, D. Toráčová, P. Hlavna, I. Hlavnová, M. Hlavnová a D. Hlavnová
Náš cyklovýlet za chorvátskym slnkom v spolupráci s CK Tiptour sme začali v sobotu 3.6.2000 v poobedných hodinách nastúpením do autobusu v Piešťanoch, resp. Trnave a Bratislave, odkiaľ sme vyrazili o cca 16:00. Po nočnej jazde sme v poobedných hodinách nasledovného dňa dorazili do miesta nášho pobytu, ktorým bolo prímorské mestečko Tučepi. Po vyložení bicyklov a batožiny, ubytovaní a večeri sme tento deň stihli ešte aj krátku prehliadku mestečka a miestnej promenády.
Prvý pobytový deň bol na programe výlet na ostrov Brač, ktorý pozostával z presunu bicyklami do susedného strediska Makarska, prevoz trajektom na Brač do prístavu Sumartin, voľný program na ostrove a presun bicyklami späť do Tučepi. Naša skupina sa rozhodla pre trasu Sumartin, Selca, Gornij Humac a Bol s vychýrenou plážou, kde sa nám podarilo dohovoriť si na poobedie plavbu menšou lodičkou späť na Makarsku aj s vínom v cene trajektu Sumartin – Makarska, takže sme mohli namiesto šľapania späť do Sumartinu plážovať. Ostatní účastníci si zvolili iné trasy po ostrove, prípadne sa len kúpali a späť sa odviezli trajektom.
Druhý pobytový deň sa uskutočnil výlet autobusom na ostrov Hvar s trasou Tučepi, prístav Drvenik, trajekt do prístavu Sučuraj na Hvare, stredisko Jelsa a späť. V Jelse bol opäť voľný program, pričom naša skupina sa rozhodla pre krátku trasu popri mori do dediny Vrboska, kde sme sa kúpali. Ostatní podľa zdatnosti zvolili rôzne dlhé trasy po ostrove.
Posledný deň pobytu bol na programe výšľap na vrchol masívu Biokovo, ktorým je Sveti Jure 1763 m s dĺžkou stúpania necelých 32 km a priemerným stúpaním cca 6%. To je samozrejme celkom slušná makačka, a tak si na tento výkon trúfli len tí zdatnejší, pričom ostatní prešli len časť tejto trasy, prípadne zvolili niečo menej náročné, resp. oddychovali pri mori.
Ďalší deň bol už žiaľ deň odchodu. Cestou domov bola na programe ešte návšteva svetoznámych Plitvických jazier, kam sme však dorazili až v neskoro poobede, a tak sme do záverečnej stihli už len zrýchlenú prehliadku spodných jazier s krátkou plavbou elektrickou lodičkou (ten Vinnetou si fakt vedel vybrať). Šťastný návrat domov nastal ďalší deň (piatok) v poobedných hodinách.
Počas tejto akcie sa mimoriadne vydarilo počasie, celý čas bolo slnečno a veľmi teplo, čo nás síce trocha potrápilo počas bicyklovania ale o to viac potešilo pri kúpaní. Škoda len, že výlet bol taký krátky, viac dní by určite potešilo. Napriek tomu však verím, že všetci účastníci budú na povestné chorvátske „dobro došli“ a „nema problema“ spomínať len v dobrom.
Juraj Poláček
Akcia Karpaty Tour – 3.ročník 24.6.2000 (archív KT)
Akcia Rakúsko 22.7.2000
Akcie sa zúčastnili: P. Herceg, I. Naništa, J. Nádaský, D. Pollák Ľ. Kraic, M. Ševčík…
Šlo sa po trase Trnava – Bíňovce- Buková – Moravský Sv. Ján, Hohenau, Hainburg, Bratislava – senec – Trnava.
Bolo v celku pekné, ideálne cyklistické počasie, trochu vietor, ale dal sa zniesť. Vydali sme sa z Trnavy krátko po ôsmej smer Bíňovce. Zastavili sme sa na stavbe rodinného domu Paľa Hercega obzrieť si jeho rozostavané dielo. Tu sa občerstvíme stavebným pivom a natrháme si zopár sliviek zo stromu. Takto posilnený pokračujeme cez Bukovú na hranicu s Rakúskom. Prechádzame ju bez problémov. Po krásnom rakúskom asfalte pokračujeme cez dedinky Hohenau – Angern – do Hainburgu. Tu sme sa na chvíľu zastavili a odpočinuli. Cez prechod Berg sme sa vrátili na Slovensko v rýchlom tempe, lebo sme mali za pätami silnú búrku. Tú sme prečkali na Slovenskej strane colnice pri dobrej teplej fazuľovej polievke. Keďže bola sobota podvečer, premávka bola mierna, pokračovali sme ďalej cez mesto – Zlaté Piesky do Senca. Tu sme sa zastavili odpočinuli a trocha občerstvili. Za stálej podpory silného vetra sme sa o chvíľu dostali domov do Trnavy.
Ľ.Kraic
Akcia Trnava – Rysy 3. 8. – 6.8.2000
Akcie sa zúčastnili: Ľ. Kraic, J. Benedikovič
Šlo sa po trase Trnava – Hlohovec – Topoľčany- Žarnovica – B. Bystrica – Čertovica – Štrbské pleso – Tatr. Lomnica-Sportkemp.
Štartovali sme krátko po štvrtej hodine rannej z parkoviska pred podnikom ŽOS Trnava. Táto trasa merala vyše tristo kilometrov a vôbec som nevedel, čo to so mnou cez deň urobí. Nikdy nič podobné som ešte nešiel, ale odhodlanie som mal, takže hor sa do toho.
Začíname ešte za tmy. No vyzerá to, že bude dnes vcelku pekne. Vcelku pre mňa vyhovujúcom tempe o chvíľu míňame Hlohovec, za ním krátke stúpanie, ktoré odrovná prvých neuvážených cyklistov, čo si zvolili zlý stravný režim a ich žalúdky sa rozhodli, že ukážu svetu, čo sa v nich doteraz skrývalo. Takže chlapci do autobusu, lebo ísť sa musí ďalej.
Vlnkovitý terén v okolí Topoľčian nás trochu potrápi, ale ozajstne nás preverí až stúpanie na Veľké Pole. Chvalabohu som ho konečne zdolal a za padákom pri Horných Hámroch je prvá prestávka na odpočinok. Tú už nutne potrebujem, lebo síl ubúda. Ďalší terén je k cyklistom priaznivý, lebo je to zväčša po rovine. Zastavujeme na salaši pri Zvolene, kde si dáme niečo ľahké pod zub. Cítim, že ma pichá v ľavom kolene a bolia oba stehenné svaly. Nechávam si to pre seba a snažím sa to rozmasírovať. Našťastie ďalší terén je ešte milosrdný, ale sily aj tak ubúdajú a neviem, ako to ďalej zvládnem. Snažím sa na to nemyslieť a kochám sa peknou krajinou v okolí. Stále sa nachádzam v hlavnom pelotóne, ale je už aj veľa odpadlíkov, ktorí to ale nevzdávajú a idú hodný kus za nami. Ešte som na tom dobre, hovorím si a dodávam si odvahy pre seba.
Prichádza zastávka na občerstvenie v Nemeckej. Tú skoro celú preležím na miestnej lavičke a rozmýšľam, akú taktiku zvoliť, lebo nás čaká Čertovica, teda vyše dvadsať kilometrový stupák. Mám ešte jeden tromf – kofeínový prípravok od usporiadateľa zvaný SEMTEX. Ten požijem krátko pre výjazdom.
Prichádzame do Podbrezovej, odbočujeme doľava smer Čertovica. Stúpanie začína pozvoľna, ale ja cítim, akoby mi niekto zväzoval nohy. Sily ma rýchlo opúšťajú, cyklisti ma predbiehajú jeden za druhým a ja nemám síl zachytiť ich tempo. Obzriem sa za seba, za mnou je už len zberový autobus, ktorý odchytáva takéto padavky, aká bude o chvíľu zo mňa. Začína ma chytať panika z obavy, že to budem musieť vzdať. Ale ako si môžem sám pomôcť, veď to bude len strmšie a strmšie? Začínam sa potiť a trasie sa mi ľavá noha. Preboha, čo je s tým Semtexom? Nezaberá! Ubližuje! Radšej som si ho nemal dávať. V posledných panických pohyboch našmátram v zadnom vrecku banán v čokoláde. Zubami ho otvorím a na dva hlty ho zjem. Zapijem ho vodou z cyklofľašky. Vypil som skoro tri deci. Prešli asi dve minúty a tu zažívam pocit, ktorý si budem pamätať navždy. Mne sa vracajú sily! A tuším, že všetky! Niečo pre mňa neuveriteľné. Šliapnem do pedálov, čo sa dá. Hore na Čertovicu som došiel skoro v polovici roztrúseného pelotónu. Takže tu hore mám dosť času aj na odpočinok. Ako som sa dozvedel neskôr, chyba bola, že Semtex ma celkom odvodnil a ja som bol hlboko dehydrovaný. Užil som ho prvý raz a asi aj naposledy.
Ďalej to už bolo v pohode, žiadna kríza sa neopakovala a hydratáciu som si už starostlivo strážil až do cieľa. Cesta okolo Važca a Hybe bola vlnkovitá a stupák zo Štrby na Štrbské pleso bol riadne ostrý, ale vidina blížiaceho cieľa mi dodávala dostatok síl. Posledné kilometre sa niesli asi 15 kilometrovým padákom do Smokovca a Lomnice. Už som si bol celkom istý, že to zdolám. Do cieľa prichádzame krátko pred 20-tou hodinou.
Som rád, že som to zdolal, že som nesklamal manželku, ktorá išla celý čas v sprievodnom autobuse, že som nesklamal sám seba a že som nesklamal toto podujatie a dôstojne som ho prezentoval svojim menom.
Ľ. Kraic
Akcia Vyhne 26.÷29.8.2000
Akcie sa zúčastnili: S. Studený, V. Putera, J. Golier, M. Košút, J. Budoš, J. Poláček, O. Stríž, B. Ilavská, A. Gieci, L. Kraic, V. Naď …
Na akciu sme vyštartovali autom s Vladom Puterom o dva dni skôr s plánom, že si tréningovo pobicyklujeme, zapinkáme tenis a vymočíme sa v termálnej vode. Plán to bol dobrý, no Vladovi sa podarilo hneď prvý deň na kúpalisku zakopnúť palcom o dlaždicu tak kvalitne, že nasledovala cesta na chirurgickú pohotovosť a potom každý deň na preväz. Keď potom prišiel do Vyhní peletón, prvá otázka bola koľko kilometrov sme už najazdili. A my že dvesto. Čože? No áno, tri razy Žiar nad Hronom tam a späť, ale žiaľ autom.
Ostatní účastníci akcie si v sobotu 26.8.2000 trasu Piešťany – Havran – Veľké Ripňany – Partizánske – Veľké Pole – Žarnovica – Bzenica – Vyhne poctivo odšliapali, pričom v Žarnovici museli prečkať cca hodinovú silnú búrku. Janči Budoš prišiel s Milanom Košútom a Ľubošom Kraicom z iného smeru – išli z juhu cez Kopanice a vtedy mu tie kopce vôbec nesadli a vytrápil sa v nich. Viem, že večer sme ho za to dosť podpichovali a preradili sme ho z vrchárskeho A-čka do B-čka, dokonca C-čka. To bola tiež motivácia, aby ako jediný na druhy deň zdolal Sitno. Vrátili sme ho potom podmienečne do A-čka. Ubytovanie bolo u mňa na chate a v turistickej ubytovni Strojár.
Na druhý deň, v nedeľu však prepŕchalo, tak sme nebicyklovali, len sme sa motali po Banskej Štiavnici. Herceg s Naďom prišli nonstop v nedeľu (povinnosti pri stavbe domu). Večer bola parádna zábava pod hotelom Sitno. Poriadali si ju tam zamestnanci Slovnaftu. Bola tam aj opekačka. Keďže bola už tma, tak sme sa k nim pridali a niektorí si aj zatancovali. Na druhý deň ráno Herceg aj s Kraicom šliapali nonstop domov. (Vlada, ktorý sľúbil, že pôjde s nimi, sa však nepodarilo zobudiť.
Prvá etapa viedla najskôr cez Žarnovicu, kde prezúval zodraté plášte Ondro Stríž. Mám z tej opravy jedinú fotku z celej akcie. Ja s Ondrom na nej plášte prehadzujeme a Juro „kontroluje“ technologický postup. Potom nasledoval stúpanie cez Hodrušu-Hámre na Červenú Studňu (prevýšenie 561 m). Tam všetci pochybovači uverili, že Štiavnické kopce sú pre dobrých vrchárov. Trasa pokračovala do Banskej Štiavnice, ďalej cez Sklené Teplice (tu sme sa okúpali na miestnom kúpalisku), Hliník nad Hronom a Bzenicu do Vyhní.
Etapa na druhý deň začala výšľapom Vyhnianskou dolinou (prevýšenie „už len“ nejakých 450 m), kde si niektorí cestári vyskúšali metódu zdolávania prevýšenia štrikovaním. Cestou sme sa zastavili pri tajchu Rozgrund (najvyššia sypaná hrádza v 18. storočí v Európe 23.2 m). Tam som prehovoril Jana Budoša na výšľap Svätý Anton – Sitno, čo bez problémov zvládol a dobehol nás ešte pred Počúvadlom. Trasa ďalej pokračovala Červená Studňa – Banská Štiavnica (tu sme boli na exkurzii v banskom múzeu, bývalej šachte Bartolomej) – Svätý Anton – Prenčov – Badaň – Počúvadlo, tajch Klinger, vrstevnicou ponad Banskú Štiavnicu do sedla Červená Studňa a do Vyhní. Vrstevnicu si pochvaľoval najmä Juro Golier (nemuseli sme padnúť do Banskej Štiavnice a následne sa štverať ťažkým stúpaním do sedla. V kopcoch exceloval najmä Tóno Gieci, ktorý sa práve sa vrátil z rakúskych Álp a tak bol rozjazdený (a asi aj osmelený, lebo večer sme sa na jeho popud „prikmotrili“ k opekačke pre hostí z hotela Sitno, ktorí mali špekačiek a piva habadej).
Posledný deň akcie v utorok 29.8.2000 pri odchode peletónu domov sa stala ešte zaujímavá príhoda. Božka je známa tým, že zvyčajne je medzi poslednými na štarte (kávička, cigaretka), tentoraz však vyrazila ako prvá, a to sa jej stalo osudným. Telesná potreba ju prinútila zastaviť, pričom sa veľmi dôkladne schovala aj s bicyklom za autobusovú zastávku v Bzenici. Peletón nevidiac ani Božku ani jej bicykel okolo zastávky prefrčal a Božka tak zostala na veľkú časť cesty beznádejne stratená za peletónom, ktorý nie a nie ju dobehnúť. Ja s maródom Vladom sme ju autom dobehli pod Veľkým Poľom, kde ju chcel srandista Vlado odlomenou paličkou „na poháňanie peletónu“ popohnať k lepšiemu výkonu, veľmi špatný pohľad ho však od takejto činnosti rýchlo odradil. Šťastné stretnutie peletónu s Božkou sa následne uskutočnilo v kolibe Hájnikova žena v Hornej Vsi, kde chalani mali okrem klasickej polievky aj poriadnu hubovú. Trasa pokračovala ďalej už bez incidentov do Piešťan, resp. cez Hlohovec do Trnavy.
S potešením konštatujem, že túto ťažkú akciu sme zvládli bez problémov, teda okrem mňa a maróda Vlada. Piešťanci prešli 358 km, Trnavčania a špeciálne Jano Budoš ešte o niečo viac, čo je za 4 dni vzhľadom na kopcovitý terén s náročnými stúpaniami na amatérov celkom slušný výkon. Je však viac ako isté, že táto akcia sa zapíše do histórie cykloklubu najmä vďaka príhode so stratenou Božkou, pričom dôvod tohto stratenia bude ešte dlho vyvolávať úsmev na tvári.
Stano Studený
Akcia Fatransko – strážovský cyklomaratón 16.9.2000
Akcie sa zúčastnili: Ľ: Kraic, P. Hovorka…
S blížiacim koncom leta vrcholí aj kondičná vyspelosť každého cyklistu. S nabehaným počtom kilometrov rastie aj sila v nohách, čiže je čas sa opýtať, ako som na tom, či už sám pred sebou, alebo v porovnaní s ostatnými cyklistami. Spoľahlivú odpoveď na to môže dať účasť na Fatransko-strážovskom cyklomaratóne, ktorý sa koná vždy v posledný letný víkend v roku v Mošovciach, v Podhorí Veľkej Fatry. Tento ročník (šiesty) pripadol na sobotu 16. septembra 2000.
Cyklomaratón pozostáva s viacerých trás: dve trasy (52 km a 104 km) pre horské bicykle a tri trasy (65 km, 115 km a 228 km) pre cestné bicykle. Každý si môže vybrať podľa svojich síl.
Minulý rok som absolvoval tú najdlhšiu trasu pre cestné bicykle, čo boli hotové galeje, pretože v ceste mi stálo sedem horských sediel, ktoré bolo treba prekonať. Tento rok som sa rozhodol pre kratšiu, 115-ku, ale ísť ju naplno. Cieľ bol: prísť do cieľa pod štyri hodiny. Tento krát teda žiadna cykloturistika.
V piatok ráno o 8.00 vychádzam spolu s kolegami z cykloklubu na 150-kilometrovú trasu do Mošoviec. Počasie nám celkom prialo, hoci tempo bolo len ľahké, do Mošoviec sme prišli asi o 16.00. Po zaprezentovaní a ubytovaní sme sa zvítali s našimi známymi z minulých ročníkov.
Štart bol v sobotu ráno krátko po siedmej hodine z námestia v Mošovciach. Odhadoval som asi 700 účastníkov z rôznych kútov Slovenska a boli aj zahraniční hostia. Neviem, koľko bolo stupňov, ale bolo mi strašne zima. Hneď po štarte som sa však zohrial, lebo sa nasadilo dosť rýchle tempo (na tachometri som mal od 35 do 40 km/h). Každý sa snažil nájsť si dobré miesto v hlavnom pelotóne, aby sa s nim mohol potiahnuť a ušetriť síl. Pelotón sa zakrátko rozdelil na dva veľké celky, ktoré sa sem tam pretrhávali. Za sebou sme mali dedinu Blatnica a blížil sa kritický bod pretekov: prudký a nebezpečný zjazd do Necpalov (minulý rok tu bol hromadný pád asi dvadsiatich cyklistov, niektorých odvážali aj sanitky). Hoci som ho prehrmel vyše šesťdesiatkou, nič sa nikomu nestalo. Potom nastal pokojný, rovinný úsek. Prechádzali sme dedinami: Belá-Dulice, Žabokreky. Tu mi tachometer ukazoval sem tam aj 50 km/h. V Košťanoch nad Turcom sme odbočili na juh a ďalej sme prechádzali viac-menej vlnovitým terénom Turčianskej kotliny. Križovatky sa nám prechádzali dobre, lebo boli riadené pre nás regulovčíkmi. Tu som zbadal, že sa nachádzam v druhej skupine. Tá prvá bola pred nami asi kilometer. Ani sme sa nenazdali a už bola na ceste prvá občerstvovačka v dedine Jasenovo. Zdržali sme sa len krátko, ani nie minútu ( trochu teplého čaju a nejaký keks a banán) a už sme valili ďalej. Čakalo nás stúpanie na sedlo Vyšehradné. To sme zvládli celkom ľahko, lebo nebolo dlhé. Potom rýchly zjazd do Nitrianskeho Pravna a odbočka na sever do Kľačna. Tam sa dá ešte naposledy rozhodnúť, či sa dať na veľkú trasu, alebo na 115-ku. Odbočujeme na 115-ku. Zanedlho začína asi 8-kilometrové stúpanie na Vrícke sedlo, ktoré dá každému poriadne zabrať. Mne sa celkom darilo: podarilo sa mi predbehnúť asi 15 cyklistov a len jeden predbehol mňa. To mi dodalo ďalšej sily a už sa aj začal zjazd do Kláštora pod Znievom. Dostal som sa do 4-člennej skupiny a hoci sme sa striedali a udržovali rýchlosť okolo 30 až 35 km/h, na občerstvovačke v Žabokrekoch sme boli pohltení asi 30-člennou skupinou, ktorá sa sformovala za nami. Tu sa mi zas potvrdilo, aká je sila pelotónu. Do cieľa už veľa kilometrov nechýbalo, ale boli tu dva, nie dlhé, ale strmšie prudké stupáky za Necpalmi a za Blatnicou. Tu sa to zase všetko potrhalo, podarilo sa mi získať pár cenných minút, ktoré som si už do cieľa nenechal vziať. Cieľ bol v autokempingu Drienok, v Mošovciach. Do cieľa prichádzam o 10.40 hod. Čiže 3 hodiny 40 minút, čo je hlboko pod moju stanovenú normu. Som veľmi spokojný. Tešíme sa aj s kolegom z nášho cykloklubu, ktorý prišiel hneď za mnou. Celý čas bolo nebo nevľúdne, ale našťastie nepršalo. Čakala nás už len sprcha, dobrý obed a večerné vyhodnocovanie všetkých trás, ktoré už sprevádzala aj začínajúca sa búrka s dažďom.
Na druhý deň ráno sme sa rozhodli ísť domov zase po svojich. Išli sme cez Budiš, Nitrianske Pravno, Čičermanské sedlo, Valaskú Belú, Homôlku a z Ilavy po Považí až domov do Piešťan a Zelenča. Prešli sme úctihodných 185 km, z toho posledných 50 km v daždi. Dohromady asi 450 km.
Ostala nám už len pekná spomienka na krásne strávený cyklistický víkend a presvedčenie, že o rok ideme znova.
Ľ. Kraic
Foto: Nie je
Akcia Chata na Inovci 15.10.2000
Akcie sa zúčastnili: Ľ. Kraic, D. Kraic, I. Naništa, S. Studený, P. Hovorka, V. Putera.
Šli sme po trase Trnava – Piešťany – Beckov – Trenčianske Stankovce – Chata na Inovci – Trenčianske Mitice – Beckov – Piešťany – Trnava. Cca 200 km.
Túto silnú dávku kilometrov sme absolvovali za pekného jesenného počasia. Kochali sme sa peknou slovenskou prírodou, ktorá ešte hýrila všakovakými farbami. Túto pohodu trochu narušila slabá obsluha na chate, atak sme sa nakoniec niektorí rozhodli občerstviť dolu v Jastrabí. Síl bolo treba doplniť veľa, lebo cesta domov bola ešte ďaleká.
Nakoniec sme domov prišli všetci domov v poriadku, niektorí po svojich a niektorý (len jeden nemenovaný) vlakom.
Ľ. Kraic
