Akcia Hlohovec-Sereď 20.4.2002
Akcie sa zúčastnili: J. Antal, J. Budoš, P. Hovorka, Ľ. Kraic, M. Marcinka, I. Naništa, M. Šuga, F. Trnka.
Šlo sa po trase: Trnava – Hlohovec – Sereď – Trnava. Cca 75 km.
Počasie bolo vcelku čerstvé, asi 11°C, ale hlavná vec, že nepršalo. Miro Marcinka absolvoval celú trať individuálne (po oprave výpletu zadného kolesa). V Hlohovci bola malá prestávka na návštevu cyklopredajne Fabian. Do cieľa sme prišli okolo 17:00 vcelku v pohode bez defektov a kondičných problémov.
Akcia Bradlo 5.5.2002
Akcie sa zúčastnili: J. Budoš, P. Herceg, I. Naništa.
Počasie nebolo práve najprívetivejšie a nevylákalo do prírody veľa cyklistov. Traja statoční sa vydali po trase Trnava – Jablonica do Brezovej až hore na Bradlo. Keďže výhľady nič moc, tak sa pobrali v zápätí nazad cez Dobrú Vodu a Špačince do Trnavy. Prišli v poriadku a akciu zakončili žltým oroseným mokom ako odmenu za dobre zvládnutý priebeh tejto cyklistiky.
Akcia NZC Malacky 30.5. až 2.6. 2002
Akcie sa zúčastnili: P. Hovorka, B. Ilavská, Ľ. Kraic, I. Naništa, M. Nižnanský, A. Nováková, M. Unger,
Počas celého zrazu bolo ideálne počasie okolo 25°C.
Vo štvrtok 30.5. večer sme prišli do kempu Kamenný mlyn, kúsok za Malackami v krásnom borovicovom lese. Po otvorení zrazu a príhovore Petra Patscha bola večer disco zábava.
Susedmi vedľa nášho stanu boli členovia cykloklubu Bicyglo Trnava a Edo Trulík (slovenský dialkoplazár).
V piatok ráno cca o 9:00 sa tu objavuje rodina Mareka Nižnanského. Štartujeme smer Rakúsko po trase Záhorská Ves – Angern – zámok Schlosshoff – Hainburg – Blava – Devín – ATC Kamenný mlyn cca 130 km dlhej. Večer bola country zábava pod borovicami.
V sobotu smerujeme do vojenského priestoru Záhorie kde si na letisku v Kuchyni prehliadame vojenskú techniku. Potom pokračujeme smer Vývrat pri Rohožníku, pieskovňu pri Plaveckom Štvrtku do kempu. Trasa merala len 70 km.
Zatiaľ, čo sme boli na výlete, prišli do kempu na návštevu známa trojica makačov: Kraic, Hovorka, Unger. Prišli sem z Trnavy po trase: Buková – Lakšárska Nová ves, Studienka a Malacky. Tí po krátkom odpočinku sa pobrali zase ďalej smer: Pernek – Baba – Trnava a Peter Hovorka až do Vrbového.
Večer nastáva ukončenie zrazu a predanie štafety budúcemu poriadateľovi B. Štiavnici.
V nedeľu nastal čas rozlúčky a návratu k našim rodinám.
I.Naništa
Akcia Okolo Tatier 23.-26.5.2002
Za klub sa zúčastnili: A. Gieci, J. Golier, P. Herceg, P. Hovorka, B. Ilavská, M. Marcinka, V. Naď, A. Nováková, L. Slany, O. Stríž, S. Studený, F. Trnka, M. Unger. Ako hosť: T. Ilavská, P. Chnapko, J. Poláček, D. Surovčík.
Do Žiliny sme išli vlakom a odtiaľ už na našich tátošoch smerom na Krásno nad Kysucou. Cestou sme si urobili malú zastávku pri vodnej nádrži Nová Bystrica a odtiaľ smerom na Vychylovku do dejiska akcie. Prešli sme 120 km. Na druhý deň o ôsmej hodine sme sa zhromaždili na štarte, kde nás spolu s ostatnými cyklistami po hraničný prechod Suchá Hora z bezpečnostných dôvodov sprevádzali policajné autá.Za hraničným prechodom sa pelotón potrhal a každá skupinka už jazdila svojim tempom. Asi 10 km od hraníc sme sa zastavili na salaši, kde sme si pochutnali na ovčom syre a žinčici, ale aj proviante zo svojich vlastných zásob. Posilnení sme sa vydali smerom na Zakopane, kde bola naša ďalšia zastávka.
V Zakopanom vládol čulý turistický a hlavne obchodný duch. V popoludňajších hodinách sme sa pomaly pobrali smerom k Slovenským hraniciam. No a cesta nám dala riadne zabrať, lebo sa neustále stúpalo a klesalo až to skoro nemalo konca kraja. Nakoniec sme predsa len prišli na hraničný prechod Lysá Poľana. Potom po poslednom vyštveraní sa na sedlo pod Príslopom a oddychovej prestávke na ňom, nás čakalo len krásne klesanie Žiarskou dolinou. Hory, lesy, kopce, krásna zeleň, čistý vzduch. Jedna báseň. Túto pohodu trochu narušilo počasie, ktoré po celodennom dusne nevydržalo a našu cestu do cieľovej stanice Tatranská Lomnica pokropilo. Do Eurocampu sme prišli síce premočení, ale spokojní a šťastní, že sme trasu bez ujmy na zdraví alebo našej technike zvládli. Prešli sme 100 km.
Na druhý deň sme mali voľný program a počasie nám znovu neprialo. Večer pri opekačke sme si navzájom vymieňali poznatky a zážitky z akcie.
V nedeľu sme opustili Tatry. Keďže si to počasie nerozmyslelo, väčšia časť našej skupiny zvolila ako dopravný prostriedok vlak. Rozchádzali sme sa spokojní, dúfajúc, že sa znova o rok zase zídeme na akcii Okolo Tatier.
Nováková
Akcia Veľká Javorina 15.6.2002
Za klub sa zúčastnili: J. Budoš, P. Hovorka, B. Ilavská, Ľ. Kraic, F. Trnka, M. Unger. Ako hosť: R. Mocko.
Šlo sa po trase Trnava – Trebatice – Podolianske Kopanice – Stará Turá – Javorina – Cetuna – Čachtice – Trebatice – Trnava.
Bolo jasno a veľmi teplo (32°C). Kopec bol namáhavý, takže niektorý (Jano B.) musel v stúpaní zastaviť a dodatočne sa najesť. Nakoniec sme hore vyšli všetci a užívali si pekné výhľady na okolitú krajinu. Naspäť sme sa občerstvili ešte v Cetune a v Čachticiach. Domov sme prišli riadne unavení (do Trnavy to bolo až 155km). Veľká Javorina dá vždycky riadne zabrať.
Ľ. Kraic
Akcia Karpaty Tour – 5.ročník 22.6.2002 (archív KT)
Akcia (cyklozájazd) Port Grimaud 4.-12.7.2002
Akcie sa zúčastnili: V. Putera, P. Hovorka, M. Unger, S. Studený, M. Studená, A. Gieci, D. Gieciová, F. Gieci, M. Gieci, J. Poláček, D. Surovčík, R. Mocko, L. Hronský, D. Biacovský, P. Horniak, G. Péder, P. Chnapko, P. Mikuda, D. Štrbka, T. Lišková a J. Kašičková
Ubytovanie bolo v kemke pri mestečku Port Grimaud, ktoré je známe ako francúzske Benátky. Večerná prehliadka mestečka, jazda na loďkách kanálmi – boli príjemnými zážitkami hneď na úvod. Do južného Francúzska sme prišli však hlavne kvôli cyklistike. Na cestách je vidieť, že vo Francúzsku je cestná cyklistika národným športom, stále sme stretávali skupinky cyklistov. Cesty sú výbornej kvality, značenie na kilometrovníkoch vynikajúce a potešila aj zvláštna značka pre motoristov „Pozor cyklisti“. Zatiaľ ešte len po francúzsky.
Prvé trasy viedli do vnútrozemia. Krajina je tam mierne kopcovitá s korkovými dubmi a s malebnými horskými dedinkami s vinohradmi. Zaujímavosťou so svojim spevom boli cikády a príjemná vôňa levandule. Cesta pobrežím bola už v hustej premávke, šoféri však jazdil pomaly, ohľaduplne a na väčšine úsekov sú vybudované cyklocesty. Zapáčili sa nám aj kruhové objazdy, klasické križovatky so semaformi tam takmer nevidieť.
Pobrežie od mesta Lavandou až po svetoznáme Cannes je veľmi pekné, jediný problém bolo nájsť tú najkrajšiu pláž, kde to „zapichneme“.
Byť vo francúzsku a neochutnať tam dobré víno, to by bol hriech. A tak sa stalo, že po večeri viedla cyklotrasa do najbližšej vinohradníckej dedinky do vínnej pivnice. Na spiatočnej ceste sme boli prekvapení, koľko litrov vína dokáže taký bicykel odviesť.
Príjemným osviežením po „cyklodrine“ bolo kúpanie v mori. Voda je krásna – azúrová – začiatkom júla – tak – akurát – na plávanie. Na pláži je jemný piesok, takže komplexná pohoda.
Výborným spestrením bol autobusový výlet do najväčšieho európskeho kaňonu Verdon. Pohľady do rokliny z vyhliadkových terás boli nádherné. Zaprisahávali sme sa, že pri najbližšej príležitosti zlezieme až dolu k riečke Verdon, aby sme tú krásu videli aj odspodu. Čiastočne sa nám to podarilo vidieť na vodných bicykloch v ústí riečky do jazera Loc Croix. Dobrý dojem z výletu umocnil aj sprievodca z Českej cestovky skutočne fundovaným výkladom. O tento zážitok prišiel Mišo Unger, ktorý trasu z kempu do Verdonu a späť prešiel nonstop na bicykli. Ale v tých kopcoch a 260 km – to musel byť tiež zážitok.
Počasie nám vcelku prialo: dopoludnia bolo väčšinou pod mrakom, stalo sa, že i spŕchlo, no poobede však bolo vždy slnečno.
Na ceste domov sa mnohí zhodli v tom, že Azúrové pobrežie a Verdon stoja za zopakovanie.
Stano Studený
Akcia Partizánske – Chalmová 27.7.2002
Za klub sa zúčastnili: P. Hovorka, B. Ilavská, Ľ. Kraic, D. Pollák, V. Putera, F. Trnka, M. Unger. Ako hosť: J. Poláček, D. Surovčík.
Šli sme po trase: Trnava – Malženice – Hlohovec – Bošany – Kovarce – Trnava. Kraic s Hovorkom a Ungerom si urobili ešte odbočku (stupák do Skýcova). Celá skupinka pospolu prišla do Chalmovej, kde sme si v miestnych kúpeľoch odpočinuli pri bazéne. Domov sme sa pobrali po skupinkách. Každý podľa toho, na aký výkon sa cítil. V teplom počasí trasa dlhá bezmála 190 km dala každému poriadne zabrať, takže na druhý daň mal každý naordinovaný odpočinok.
Ľ. Kraic
Akcia Rysy 1. až 4.8.2002
Za klub sa zúčastnili: Ľ. Kraic, M. Marcinka, F. Trnka, M. Unger. Ako hosť: J. Bielko.
Tohto roku mesto Trnava v spolupráci s TJ Elán a FK Lokomotíva Trnava usporiadalo jubilejný, už 25. ročník nonstop jazdy na bicykloch po trase Trnava – Hlohovec – Partizánske – Žarnovica – B. Bystrica – Čertovica – Tatr. Štrba – Tatr. Lomnica – Športkemp; cca 310km dlhej.
Bola to výzva pre všetkých cyklistov, ktorý si chcú overiť svoju kondíciu, ale zároveň aj možnosť vidieť veľký kus našej republiky so sedla bicykla, ktorý pohľad z auta, vlaku, či autobusu nikdy nenahradí. A bol to aj príspevok trnavských cykloturistov k veľkej akcii, ako je medzinárodné stretnutie mládeže Rysy 2002.
Samotná trasa mala teda uctihodnú dĺžku a boli na nej tri väčšie stúpania: ( na Veľké Pole, na Čertovicu a na Štrbské Pleso). Teda trasa hodná Tour de France, ale tak vysoko sme „nerúbali“. Nám stačilo prejsť túto trasu „po vlastných“ a to v stanovenom termíne príchodu (19:30 – 20:00) do Tatranskej Lomnice.
31.7.2002 bola prezentácia účastníkov akcie v Trnave na kúpalisku Castilión v areály futbalového klubu Lokomotíva Trnava od 16:00-19:00. Lenže práve vtom čase zúrila v Trnave a okolí riadna búrka so silným lejakom a predpoveď na ďalšie dni vyzerala podobne. Veľa ľudí to asi odradilo, ale aj tak sa nás zaprezentovalo asi 60 účastníkov z celého Slovenska. Termín štartu bol stanovený na 1.8.2002 o 3:30 ráno z parkoviska pred telocvičnou pri ŽOS Trnava, čo je asi o pol hodinu skorej, ako zvyčajne a to kvôli počasiu. „Cezpoľní majú možnosť prespať v telocvični, my „domáci“ sme sa vybrali domov, ja do Zelenča, dokončiť posledné prípravy a tiež sa trochu vyspať, lebo ráno skoro vstávam a čaká ma riadny zaberák. Večer som zaspával so skľúčeným pocitom, aké bude ráno počasie.
Ráno vstávam o 2:30 a rýchlo idem na dvor a vraciam sa spokojný niečo si zajesť, lebo nebo je plné hviezd. Teda začína to sľubne. Štartujem bicykel a o 3:15 som už pri ŽOS-ke. Tu sa stretávam s priateľmi, ktorých poznám z minulých akcií. Naložíme našu „bagáž“ do sprievodného autobusu a asi okolo 3:45 je štart. Prechádzame cez sídlisko Družba, okolo Kauflandu a odbočujeme smer na dedinu Bučany. Musíme dávať pozor, lebo ešte je tma. Hlavne, že neprší. O chvíľu už prechádzame Hlohovcom na kruhovom objazde odbočujeme na Topoľčany. Za Hlohovcom začína prvý menší stupák, ktorý nás trochu potrhá, ale za ním sa znovu spájame do pelotónu. Už sa rozodnieva. Prechádzame vlnkovitým terénom, cez dediny Merašice, Veľ. Ripňany, Lužany, ktoré sa ešte len prebúdzajú k novému dňu. Ľudia čakajúci na svoj ranný autobus nechápavo hľadia na tú masu cyklistov rútiacich sa ktovie kam. Cesta ubieha celkom dobre, o chvíľu nás vítajú Topoľčany. Premávka je ešte malá, tak sme čoskoro za mestom. Svet sa už prebúdza a pribudlo aj áut na cestách, ale šoféri sa k nám správajú celkom ohľaduplne. Prešli sme mesto Partizánske a za ním prichádza križovatka, na ktorej odbočujeme smerom na Žarnovicu. To signalizuje, že sa blíži prvé veľké stúpanie na Veľké Pole. Má asi 10km. Dávam si doping (tyčinku Müssli). Treba si dobre rozložiť sily, lebo niektorí cyklisti začali rýchlym tempom a potom sa stali ľahkou korisťou pelotónu a zostali ďaleko vzadu. Cestou hore sú krásne výhľady na okolitú krajinu. Začiatok je cez les, potom sa nám ukážu lúky a prehupneme sa cez sedlo a začína 11kilometrový zjazd cez dedinu Veľké Pole až do Horných Hámrov. Všimol som si, že tu vrcholce stromov sa strácajú v rannom opare. Ale to nám nevadilo vo viditeľnosti. Cesta bola pomerne kvalitná a bez áut, takže mohli sme popustiť uzdy našim tátošom až na 70km/h a niektorý aj viac. V Horných Hámroch bola prvá prestávka, dával sa tu veniec k pomníku padlých v SNP.
Jedným z cieľov tohto maratónu je uctiť si pochod trnavskej posádky, ktorá počas SNP odišla z Trnavy pomôcť povstaniu.
Je pol ôsmej, na tachometri máme 110km. Počkáme na všetkých opozdilcov a asi po pol hodine pokračujeme pospolu po viac-menej rovinatom teréne cez Žarnovicu, Žiar nad Hronom a dostávame sa na cestu pre motorové vozidlá, na ktorej okupujeme celú pravú krajnicu. Krajina okolo je hornatá, počasie nám ešte stále praje, je polojasno, šoféri majú dosť miesta, takže nie sú z nás nervózni. Popri točení pedálov môžeme sledovať krásnu slovenskú krajinu. Po vyše dvoch hodinách sa dostávame k motorestu Stráže pri Zvolene. Tu je plánovaný obed. Takže máme tu ďalšiu zastávku na nabratie síl. Obed zabezpečil usporiadateľ, sú: špagety so syrom – celkom chutné- zjedol by som aj dve porcie. Vymieňame si medzi sebou dojmy z cesty a tešíme sa, čo nás ešte čaká. Niektorí využívajú slniečko k opaľovaniu, iní kontrolujú svoje bicykle, ďalší si masírujú nohy, každý chce pokračovať ďalej v tej najlepšej forme. Cesta, ktorou teraz práve prechádzame, je uzavretá pre verejnú premávku, lebo je z časti rozkopaná (kladú tu nejaké potrubie), raz musíme naše bicykle prenášať ručne cez vykopaný kanál. Ale našťastie netrvá to dlho a už sme znova na kvalitnej ceste a mierime si to už na priamo na Banskú Bystricu. Ešte stále je pekné počasie, okolie už signalizuje, že sa blížime k veľkému mestu, Zase ideme po ceste pre motorové vozidlá, takže miesta na ceste je dosť. Banskú Bystricu míňame len krajom, po ľavej ruke je možno vidieť TESCO. Odbočujeme smer na Brezno. Vychádzame z mesta a prevažne po rovine, povedľa Hrona, sledujeme krajinu okolo nás. Po ľavej ruke na kopci sa nám objaví krásna silueta hradu patriaceho Slovenskej Ľubči. Počasie ale signalizuje, že toho slnka už moc nebude. Začínajú sa objavovať ťažké čierne mraky a sem-tam v diaľke aj zahrmí. Do cieľa našej tretej zastávky už nie je ďaleko, a tak pelotón inštinktívne zvýši rýchlosť. Začína pršať. Už to nemôže byť ďaleko, myslím si, v tom momente tam v prednej časti pelotónu vidím dvihnuté ruky niektorých cyklistov, signalizujú, že sa niečo stalo. Žiaľ, nejaký nedisciplinovaný cyklista spôsobil pád asi štyroch ďalších cyklistov. Ten posledný, kamarát Igor z Trnavy, dopadol najhoršie, zlomil si kľúčnu kosť. V tom momente sa pre neho akcia končí a v bolestiach ho odvážajú do Brezna, do nemocnice. Smola, veď ku pamätníku v Nemeckej mu chýbal len asi kilometer jazdy. My ostatní ta prídeme už za dažďa. Je tu pekný motorest a ten sa nám na chvíľu stáva útočiskom pred dažďom. Využijeme čas na oddýchnutie a občerstvenie. Dám si dobrú, teplú, slepačiu polievku a bagetu. Má to priam zázračné účinky a dodá mi to novej sily, veď o chvíľu ma čaká stupák na Čertovicu. Prší už len trochu, niektorí sa už chystajú pokračovať ďalej. Dám si ešte kávu. Pršať už prestalo a tak niektorí už opúšťajú naše stanovisko. Po dopití kávy balím pršiplášť, dopĺňam vodu a púšťam sa za nimi. Pelotón je celý roztrúsený, lebo sme nevyštartovali naraz. Nevadí aj tak si každý šetrí sily a stanovuje svoj vlastný plán na dobitie Čertovice. Kúsok za Nemeckou je už suchá cesta, ale nad Breznom sa vytvárajú tmavé búrkové mraky, ktoré neveštia nič dobrého. Prichádzame do mestečka Podbrezová. Prechádzame okolo železiarní, kde je jeden z dobrých cykloklubov, za ktorý jazdí aj Róbert Glajza. A už to prichádza, zatáčame doľava a tu sa už začína, aj keď zatiaľ len pozvoľné, ale predsa len stúpanie. Na tachometri mám 207km. Krajina je úchvatná, aj keď celý dojem kazia búrkové mraky, ktoré nie a nie odísť. Prechádzame dedinkou Bystrá. Sú tu pekné domčeky, veľa kvetov v oknách, sem-tam nejakí peší turisti, ktorí sa rozhodujú, či pôjdu ďalej, alebo vyčkajú radšej niekde v reštaurácii blížiaci sa nečas. My na rozhodovanie možnosť nemáme a tak pomaly stúpame ďalej. V dedine sa cesta rozdvojuje: doľava sa ide na Tále, doprava na Čertovicu. Ideme ďalej a stúpanie sa začína pozvoľna zvyšovať. Ešte síl mám dosť, šetrím aj s vodou. lebo jej bude ešte treba. Dávam si však ďalší „doping“ – tyčinku Müssli. Začína trochu pršať a sem tam aj zahrmí pozerám sa spýtavo na oblohu nad sebou: čože sa to tam hore chystá? Sem-tam sa po krajnici objavia domorodci ponúkajúci práve nazbierané hríby, ale rozbiehajúci sa dážď odháňa aj ich. Blíži sa dedina Mýto pod Ďumbierom, obliekam si znova pršiplášť, schovám si okuliare, lebo už cez ne nič nevidím a pokračujem ďalej. Nemám poňatie, v akej časti roztrúseného pelotónu sa práve nachádzam, ale to ma až tak netrápi, podstatné je nestratiť tempo a elán. Trocha si ho dopĺňam sledovaním aj keď upršaného, ale pekného okolia. Na cyklistoch, ktorých sem-tam dobehnem, vidím, že začínajú mať toho už dosť, ale nehodlajú sa vzdávať, idú si svojim tempom ďalej. Síl už ubúda i mne, tak prichádzajú postupne na rad ďalšie „dopingy“ (Müssli) a voda. Prichádza do cesty dedina Jarabá, tu nás povzbudzujú ľudia s nášho sprievodného auta, ktorí si nás tu počkali. Je to veľmi príjemné, cítim sa ako na ozajstnej Tour… . Ďalej ideme už len lesom, zákruta ide za zákrutou a cieľ nie a nie prísť. Pršať už prestalo. Stúpanie je stále značné a tak vytvárame skupinku asi piatich cyklistov s úmyslom si to zľahčiť, ale po chvíli sa rozpadáme. Ale už je na obzore vidieť špic strechy, ktorá patrí chate na Čertovici. Sme hore. Chvalabohu je to zdolané. Stav na tachometri je 229km.Teda 22km stúpania. Hore sú už niektorí cyklisti a tak si vymieňame dojmy, ktorých má každý aj na hodinu rozprávania. Stretám sa tu s kamarátom Igorom. Práve ho priviezli z nemocnice z Brezna, diagnóza: zlomená kľúčna kosť. Je smutný, práve na stúpanie na Čertovicu sa tak tešil a teraz sa môže chystať naspäť domov.
Som celý mokrý aj pod pršiplášťom a tak sa idem trochu zohriať a občerstviť do chaty. Odchod je o pol hodinu. Keďže záujem o občerstvenie bol veľký a personál chaty nezvládal nás všetkých do stanoveného termínu obslúžiť, nestihlo nás veľa prísť včas na odchod na trasu. Takže, keď som vyšiel von, väčšina pelotónu bola už preč. Nevadí, veď ma čaká vyše 20 kilometrové klesanie a bude lepšie, keď ho pôjdem v kľude, osamote. Dres mám ešte celkom mokrý, ale čo už, veď iné na seba nemám, tak sa spúšťam dolu. Asi po kilometri zistím, že cesta je už suchá, tu asi nepršalo. Môžem trochu popustiť uzdu môjmu tátošovi. Rýchlosť sa zase sem-tam priblíži až k 70km/h. Takže dediny Vyšnú, Nižnú Bocu a Malužinú nechávam rýchlo za sebou. Prídem na križovatku Kráľova Lehota, kde sa napájam na hlavný ťah Žilina -Poprad. Zisťujem, že som už celkom suchý. Ten vietor pri klesaní ma teda poriadne prevetral. Liptovská krajina, ktorou práve prechádzam, je samé klesanie a stúpanie. Nie sú to nejako dlhé úseky, ale sú dosť prudké a celkový počet už ubehnutých kilometrov im na obtiažnosti ešte pridáva. Ako kompenzáciu beriem výhľad na krásnu podtatranskú krajinu. Prechádzam malebnými dedinami Hybe, Východná ,Važec a blížia sa Vysoké Tatry s ich končiarmi. Sem-tam doháňam odpadlíkov z pelotónu. Keď tu zrazu zbadám kamaráta Miša, ako opravuje defekt. Počkám ho a ideme v dvojici ďalej. Zase začína pršať, nie je to bohvieaký dážď, ale nemusel by nám znepríjemňovať posledné kilometre. Našťastie pri Tatranskej Štrbe už prestal. Tu odbočujeme doľava a začína posledné asi 8 kilometrové stúpanie na Štrbské pleso. Všade okolo je krásny tatranský smrekový les, jeho vôňu je teraz po daždi dobre cítiť. V ňom sú umiestnené aj miestne hotely a penzióny. Je to tu veľmi pekné. Je tu vidieť aj pár hubárov so svojimi úlovkami. Ale stúpanie je nemilosrdné a dáva poriadne zabrať. Míňam posledné „dopingy“, ktoré už moc „neúčinkujú“, pomáha len voda. Odpadlíkov je stále viac a viac. Všetci máme toho dosť. Konečne vidím križovatku, kde sa napájame na Cestu Slobody, ktorá lemuje celé Tatry. Tu sú aj ostatní cyklisti. Po krátkom odpočinku a doplnení tekutín spúšťame sa dolu, smerom do Tatranskej Lomnice. Počasie je už pekné, ako doobeda. Tak nakoniec sa nám príroda ukázala zase tou lepšou stránkou. Ako balzam na dušu a pastva pre oči pôsobí tento 18 kilometrový zjazd. Prechádzame krásnymi tatranskými dedinami ako sú: Vyšné Hágy, Tatranská Polianka a o chvíľu sme už v Starom Smokovci. Je to tu plné turistov a mám dojem, že zase je táto dedina krajšia, ako minule, keď som tu bol pred rokom. Tu na autobusovej stanici máme posledné zastavenie, aby sme sa zoradili a spolu manifestačne prišli do cieľa našej etapy, do Športkempu. Všetci dostávame pamätné tričká s emblémom tejto jazdy, ktoré si hneď obliekame a dávame sa v žltom nádychu na posledný kúsok cesty. V Tatranskej Lomnici zabočíme doprava a zase pekne z kopca míňame po pravej ruke Eurokemp FICC a asi po 500 metroch odbočujeme do Športkempu. Stav na tachometri je 307km. Tu už o nás vedia a víta nás sám predseda parlamentu Jozef Migaš. Po krátkej privítacej reči sa už rozchádzame si hľadať miesta, kde si postavíme naše stany. Nastáva ešte večera od organizátora: guláš a zaslúžilé čapované pivo. Debaty o posledných dojmoch nemajú konca kraja a tak sa večer priblížil nečakane rýchlo. Treba ešte riadnu očistu tela a zaliesť rýchlo do spacákov, lebo zajtra skoro ráno vstávame na pešiu túru na Rysy, ale to je už o inom.
Keď potom v stane zatváram oči, vidím ešte dlhú chvíľu asfaltku, ktorá nemá konca kraja…
Kraic Ľuboš
Akcia U Sabotú-Myjava 17.8.2002
Akcie sa zúčastnili: P.Hovorka, Ľ. Kraic, M. Unger.
Šli sme po trase Trnava – Jablonica – Kunov – Sobotište – Vrbovce – Myjava – Prietrž – Jablonica – Trstín – Trnava.
Trasa to bola veľmi náročná a merala cez 140 km. Z Trnavy sme sa vybrali na Trstín. Keďže bola silná (výkonná) zostava, šli sme vo veľmi rýchlom tempe. Prehupli sme sa cez Bielu horu a vítalo nás Záhorie. Zabočili sme na Osuské a popri Kunovskej priehrade sme čoskoro prišli až k Sabotúm. Čakalo nás 17% stúpanie na Poľanu, ktoré nás dôkladne preverilo. Potom nastál vcelku prudký a nebezpečný zjazd do Myjavy. Zvládli sme ho našťastie bez problémov. V Turej Lúke sme sa trochu občerstvili a cez Belanských a Prietrž sme sa zase cez Jablonicu a Trstín pobrali domov na Trnavu.
Celou cestou sme sa stále kochali krásnou prírodou kopaníc, ktorá uchváti svojou malebnosťou a pokojom každého cyklistu.
Ľ. Kraic
Akcia Moravský Kras 29.8. až 1.9.2002
Za klub sa zúčastnili: J. Budoš, A. Gieci, J. Golier, P. Hovorka, B. Ilavská, I. Naništa, A. Nováková, D. Pollák, S. Studený, M. Unger. Ako hosť: J. Poláček, J. Mozolák, V. Oravec.
Na cestu sme sa vydali 28. augusta v ranných hodinách, rozdelení na dve skupiny. Jedna časť vlakom z Trnavy do Kútov a druhá zdatnejšia celú štreku po svojich.
Plán bol stretnúť sa niekde na ceste. Stalo sa. V Hustopečoch pri pivečku. To už sme mali za sebou prehliadku prekrásnych záhrad a zámockého parku v Ledniciach. Tu sme sa nestačili oháňať pred krvilačnými potvorami, ktorým musela veľmi chutiť naša krv. Boli ich celé roje. Naša cesta pokračovala ďalej – smer Ochoz u Brna do Jedovníc, kde sme po tri noci ukladali naše unavené telá do polohy ležmo.
Druhý deň sme mali v pláne návštevu jaskýň. V Moravskom krase je evidovaných cez 1100 jaskýň a priepastí. Sprístupnené sú však iba štyri a my sme okrem Kateřinskej navštívili všetky. Najprv sme vyšliapali k chate Macocha a odtiaľ sme sa pozerali na dno priepasti zhora. Potom sme zliezli lesom dolu. Prvá jaskyňa bola Punkevní. Prehliadka je zaujímavá prekrásnou výzdobou jaskyne, taktiež jedinečnou možnosťou je dostať sa na dno priepasti Macocha (hĺbka je 138,5 m) a predovšetkým jazdou na loďkách po riečke Punkva, ktorá preteká jaskyňou. Na dne priepasti sme boli upozornení na tzv. pekelný otvor. Prečo pekelný? Pretože ak sa budeme doňho pozerať cca 10-20 minút, tak nás bude pekelne bolieť krk a zátylok. Ďalšia jaskyňa na našej trase bola Balcárka a potom Sloupsko-šošúvská jaskyňa. V každej tejto jaskyni sa nachádzajú tzv. infarktové schody, kto po nich prejde smerom hore, pochopí prečo tento názov. Čakanie na vstup do Sloupsko-šošúvskej jaskyne sme využili na doplnenie požívatín a tekutín.
Keď sme vychádzali s jaskyne, strhla sa taká typicky letná leja. Znovu sme boli odkázaní na reštauračné služby. Aj keď bolo leto, dobre nám padol grog.
Zo Sloupu nás čakala už iba jazda smerom dolu po krásnej asfaltovej lesnej ceste, ktorá viedla Pustým žľabom – typický bezvodný krasový kaňon, kde v jeho skalných otvoroch sa nachádza viac ako 500 jaskýň. Prešli sme asi 35 km, ale dnešný deň bol určený na poznávanie, nie na hltanie kilometrov.
Tretí deň nás čakali hrady a zámky. Prechádzať prekrásnou prírodou, medzi lesmi, cez krásne, ale hlavne dlhé stúpania a potom tie fantastické zjazdy. To dokáže človek vychutnať len zo sedla dvojkolesového kámoša.
Naša prvá zastávka bola v meste Boskovice, ktoré ležia na úpätí Drahanskej vrchoviny. Navštívili sme tu zrúcaninu hradu, empírový zámok, námestie s gotickým kostolom, no a aj niečo novšie – opustený pieskovcový lom, kde sa nachádza westernové mestečko Wild West City, ktoré je akoby prenesené z divokého západu. Na hrade Boskovice sme zistili ako vedia naši západní susedia prilákať aj na takéto opustené miesto turistov – čapovalo sa tu pivo, opekali klobásy, predvádzali staré zámocké a šermiarske hry. Z Boskovíc je to asi 10 km k ďalšiemu zámku v Rájci-Jestřebí, kde sa nachádza významná obrazáreň, knižnica a prekrásny zámocký park. Zámok je postavený v štýle francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Naspäť do Jedovníc sme sa zastavili ešte v Rudiciach, tu sme si prezreli veterný mlyn, kde je múzeum speleológie. Vzhľadom na to, že sa už zotmelo, nestihli sme si pozrieť tzv. Rudnické propadání, kde s rachotom miznú pod skalnou stenou vody Jedovníckeho potoka, ktoré po 12 km vyvierajú na povrch v Jozefovskom údolí pri svetoznámej Býčej skale. Tento vodný tok prepadá niekoľkostupňovým vodopádom do hĺbky 86 m.
Povečerali sme v miestnej hospode. Dali sme si kapustovú polievku a opekané bravčové rebierka zaliate pivom. To sa už len pekne píše, no ale ako to chutnalo…
Večer v kempe sme pri dobrom burčiaku plánovali budúci rok. Voľba padla na Valašsko.
Nedeľa bol deň nášho návratu domov. Zastavili sme sa ešte v pútnickom mieste v Křtinách. Znova sme sa rozdelili na non-stopákov a vlakových. Vlakoví šli do Slavkova. Odtiaľ vlakom do Veselí na Morave a potom po svojich cez Myjavu domov. Celou cestou nad nami viseli ťažké tmavé mračná, ale vydržali aj oni aj my.
Síce unavení, ale plní dojmov a zážitkov z toho, čo nám ponúkla história, príroda, ale aj podnikavý moravský človek.
Nováková
Akcia Fatransko-strážovský cyklomaraton 14.9.2002
Za klub sa zúčastnili: P. Hovorka, Ľ. Kraic, M. Unger.
Súťažná akcia mala štart i cieľ v autokempingu Drienok v Mošovciach.
Naši účastníci absolvovali 118 km dlhú trasu: Mošovce- Blatnica – Vrícko – Jasenové – Kľačno – Vrícke sedlo – Kláštor pod Znievom – Necpaly – Mošovce.
Ráno bola teplota len okolo nuly, takže bolo treba riadne šliapnuť do pedálov, aby sa zohriali. Tempo bolo veľmi rýchle, takže trasa rýchlo ubiehala, takže okolo obeda boli už v cieli.
Ľ. Kraic
Foto: Nie je
Akcia Bezovec 5.10.2002
Za klub sa zúčastnili: J. Budoš, P. Hovorka, B. Ilavská, Ľ. Kraic. Ako hosť: Bučko, Krištofík, Orihel.
Šlo sa po trase Trnava – Piešťany – Modrovka – Bezovec – Piešťany – Hlohovec – Trnava.
Táto akcia za vcelku pekného jesenného počasia urobila dôstojnú bodku za tohtoročnou sezónou.
Po vyšliapaní na Bezovec a krátkom oddychu sme sa pobrali nazad do Piešťan, kde sme v miestnom hostinci patrične akciu zhodnotili ako výbornú a nevadil ani jeden defekt, ktorý sa prihodil v Modrovej. Rozlúčili sme sa s Piešťancami a ďalej sme pokračovali smerom na Hlohovec a v Trakoviciach sme sa rozlúčili s Jarom Bučkom v jeho krčme a pred nami zostávala už len samotná Trnava. Domov k rodinám sme prišli v poriadku ešte za svetla.
Ľ. Kraic
Akcia Pešia túra na Čachtický hrad 10.11.2002
Za klub sa zúčastnili: O. Stríž, V. Naď, I. Naništa, P. Herceg.
Máme naplánovanú pešiu túru v dĺžke 27 km, štart o 8:00 na žel. St. v Novom Meste nad Váhom po trase Višňové – Čachtice – Plešivec – Šípkové – Vrbové, námestie.
V rannom vlaku o 6:45 z Trnavy sa stretávame hore spomínaní štyria. Podľa predpovede počasia nás čaká chladný deň so zamračenou oblohou a túžbou, aby veľa nepršalo.
Na stanici v Piešťanoch očakávame, že sa objaví zopár skalných z kúpeľného mesta, Božka a hlavne Juro Golier – garant túry. Žiaľ stanica je prázdna a tak pokračujeme v jazde v základnej zostave. Upršaná sobota, neistá nedeľa urobili svoje. Keďže ani na štarte v Novom Meste sa nikto ďalší neobjavuje, vyrážame (mierne nadopovaní Vladovým a Igorovým „jontovým“ nápojom smer Višňové.
Za sídliskom a futbalovým štadiónom sa cesta začína mierne krútiť a stúpať do lesa. Drobne mrholí, ale nie je to strašné. Terén pod nohami sa nám mení na čľapkavé blato a jesenné lístie len vylepšuje šmýkavosť našich „podvozkov“. Za ďalšou zákrutou sa blížime k sedlu kopca a chvíľu odpočívame. Zostupujeme chodníkom po skalných schodoch k Višňovskému potoku. Čistíme si „blatové lišaje“ a postupujeme proti prúdu až k lávke cez potok. Asfaltka nás privedie až pod samotný hradný kopec Čachtíc. Asi po 10 minútovej makačke sme v hradnom okne Čachtického hradu, kde sa zvalíme do trávy, otvára sa nám krásny výhľad na Veľkú Javorinu, ktorá je na vrchole pocukrovaná snehom.
Po obedňajšej prestávke a tradičnej vrcholovej fotografii pokračujeme na ďalší vrchol „V. Plešivec“. Výstup na neho stál za to. Je odtiaľ krásny výhľad na Vážsku dolinu s Piešťanmi , Sĺňavou a Inovcom v pozadí. Z vrcholu Plešivca, z kóty 483 m, zostupujeme miešaným lesom okolo osady na Ošmeku do Šípkového. Tu sa nádejame, že v miestnom hostinci doplníme chýbajúce tekutiny. Ale žiaľ je zatvorené a tak pokračujeme ďalej. Zostávajú nám asi tri kilometre asfaltkou do Vrbového – cieľa našej cesty.
Na námestie k šikmej veži prichádzame okolo 16:00. Zastavujeme na zastávke a zisťujeme, že o chvíľu nám ide autobus priamo do Trnavy. Tak neváhame a nastupujeme. Po 27 kilometroch na čerstvom vzduchu nám dobre padne uspávajúce teplo vo vykúrenom autobuse a tak krátko privierame oči…
Čoskoro sme v Trnave, dáme si jedno točené a rozchádzame sa do svojich domovov.
Dnešná túra bola báječná, kto neprišiel, môže v tichu obývačky banovať.
Igor Naništa.
