Kategória: Akcie

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Dušan Surovčík, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová a Igor Matkovčík

Ako hostia: Marianna Farkašovská, Jana Lukačovičová a Róbert Lukačovič

V sobotu 20.8.2016 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloakcií MKCK, ktorou bol tento krát výlet na Stredné Považie s trasou: Dubnica nad Váhom – Bolešov – Kameničany – Slavnica – Pruské – Lednické Rovne – Púchov – Milochov – Považská Bystrica – Dolný Moštenec – Horný Moštenec – Horný Lieskov – Dolný Lieskov – Tŕstie – Riedka – Jaseňová – Mojtín – sedlo Mraznica – Košecké podhradie – Košeca – Ilava – Dubnica nad Váhom.

Akcia sa uskutočnila za takmer ideálneho cyklistického počasia, teda polojasno, teplota tak akurát, polojasno, len veľmi slabý vietor a zúčastnilo sa jej 8 cyklistov a cyklistiek. Miestom štartu (i cieľom) bola železničná stanica v Dubnici nad Váhom, odkiaľ sme vyrazili krátko po ôsmej hodine.

Prvou zástavkou na trase bolo letisko Slavnica, ktoré je sídlom známeho a aktívneho dubnického aeroklubu. Na letisku sa nachádza menšia výstavka historických bojových i civilných lietadiel, medzi iným aj TU-134A, ktoré bolo dlhé roky ozdobou piešťanského letiska, kde však žiaľ pomaly ale isto chátralo, až kým sa ho neujali nadšenci zo Slavnice.

Ďalšou zastávkou, tento krát kultúrne duchovnou bol románsky kostolík sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol postavený v dnes už zaniknutej osade Pominovce niekedy v priebehu 12. storočia a ktorý sa nachádza neďaleko letiska Slavnica.

Počas bicyklovania treba doplňovať tekutiny a tak nasledujúcou zastávkou bola reštaurácia Furman v Pruskom, odkiaľ sme sa následne prebicyklovali cez Lednické Rovne, Púchov a okolo Nosickej priehrady cez Milochov do Považskej Bystrice, kde sme v salaši Bystričan doplnili živiny aj v pevnej forme.

Týmto sa skončila ľahšia, takmer rovinatá časť našej trasy a začali kopce. Prvým bolo stúpanie cez Dolný a Horný Moštenec s následným prudkým klesaním nespevneným terénom do Horného Lieskova, čo bolo však okamžite odmenené ľahším úsekom po kvalitnom asfalte cez Dolný Lieskov, Tŕstie, Riedku a Jaseňovú pod Mojtín. Tu nasledoval „zlatý klinec programu“, a to náročné stúpanie z triedy „tankodrom“ na Mojtín. Tlačili sme všetci a tak nejaký ten osviežujúci nápoj v mojtínskom hostinci bol celkom zaslúžený.

Nasledoval parádny zjazd za odmenu, nasledovaný vcelku prijateľným stúpaním po asfalte, ktorý už pamätal aj lepšie časy a neskôr spevnenou lesnou cestou do sedla Mraznica, odkiaľ sme sa spustili späť do civilizácie poľnou cestou do Košeckého Podhradia.

Zvyšná časť trasy cez Košecu a Ilavu do Dubnice nad Váhom bola potom už len brnkačka, aj keď na niektorých účastníkoch bolo poznať, že už majú dosť. Po príchode do cieľa prebehlo náležité vyhodnotenie akcie v miestnej reštaurácii Kocka, ktorá nás dosť zaskočila cenami – napr. káva za 40 centov je v dnešných časoch u nás doma dosť Sci-Fi.

Táto akcia patrila svojou dĺžkou, celkovým prevýšením ale najmä ťažkými úsekmi nespevneným terénom medzi tie náročnejšie, preto si všetci účastníci zaslúžia pochvalu za jej absolvovanie. V každom prípade náročnosť trasy bola kompenzovaná zaujímavými zastávkami, nádhernými výhľadmi a nakoľko aj počasie prialo, celková známka za „umelecký dojem“ je jednotka.

Záverom ešte štatistické údaje:
– dĺžka trasy: 92 km

– celkové prevýšenie: 916 m

Juraj Poláček

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V. Oravec, D. Fáziková, P. Vrábel, M. Valovičová, V. Putera, V Naď a I. Matkovčík.

Ako hostia: J. Lukačovičová, J. Filek, A. Vyskočil, V. Trajlínek, I. Šikula a M. Líška

Dňa 13. 8. 2016 sa uskutočnila plánovaná akcia: Piešťany Moravany Výtoky – Jelenie Jamy – Ranč Pod Babicou Podhradie – Nová (Horná Dolná) Lehota – Modrová – Piešťany.

Predjazdci tejto akcie boli Juro Poláček, Vlado Oravec a Vlado Putera, ktorí ju išli pred dvoma týždňami ale v opačnom smere. Posledne menovaný bol aj vyzdvihnúť účastníkov zo stanice do Moravan.

Z Moravan sme pokračovali podľa plánu na Jelenie Jamy, kde sme riešili otázku, či pôjdeme cez hradisko Valy (Bojná1). Väčšina bola za prechod cez hradisko. Toto je opísané na priložených fotografiách.

Odtiaľ sme pokračovali do Bojnej. No tu pri reštaurácii Babica bolo veľa áut, tak sme jedenie odložili na neskôr. V Tesároch sme hľadali aspoň pivo, ale reštaurácia aj výčap na ihrisku boli zatvorené. Tak sme pokračovali cez Záhradu do Závady, kde sme doplnili v miestnom pohostinstve ako tekutiny, tak aj dobrý obed. Hoci sme naň dlho čakali, všetci si pochvaľovali. No s plným žalúdkom sa išlo trochu ťažko do Podhradia, kde už boli niektorí zasa smädní a v penzióne pod hradom doplnili chýbajúce kalórie. Všetci sme sa tešili na Novú Lehotu, kde sa natáča seriál „Horná Dolná“. No dnes tam bol kľud. Odfotili sme sa aspoň pri miestnej novej dominante v tvare zatočeného hada a pokračovali sme ďalej.

V sedle Bezovec sme poďakovali najvyššiemu za pekné počasie na bicyklovanie a každý mal strategický plán, ako sa dostať čo najpohodlnejšie domov. No a niektorí sa ešte zastavili v Ducovom na doplnenie chýbajúcich tekutín v reštike U Námorníka.

Za chýbajúceho garanta (Vlado Oravec)

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, I. Matkovčík, P. a D. Vrábeloví, Ľ. a E. Kraicoví, D. Fáziková, A. Nováková, M. Nižňanský a M. Šuga.

Ako hostia: M. Farkašovská, J. Lukačovičová, I. Šikula, M. Líška, A. Vyskočil, P. Chnapko a M. Gieci.

Na akciu – spoznať časť Malých Karpát v okolí Rozbežských Kopaníc a prejsť zaujímavú časť hlavnej magistrály popri Červenej hore a Čiernej skale sa v nedeľu, 7. augusta za cyklisticky priaznivého počasia vybralo 17 cyklistov (tiek).

Stretávame sa krátko po pol desiatej v Smoleniciach pri železničnej stanici. Po štartovacom fote sa vyberáme ihneď na cestu. V Trstíne odbočujeme smer Buková a tesne pred dedinou zamierime do lesa – smer Sokolské chaty. Cesta nám dobre ubieha, počasie a príroda sú úžasné radosť bicyklovať. V chatovej oblasti sa na chvíľu zastavíme a využijeme služby miestneho hostinca na posilnenie sa pred nadchádzajúcim stúpaním na dedinku Rozbehy. Stúpanie je dosť ostré, ale našťastie nie veľmi dlhé. V dedine za kostolíkom sa navzájom všetci počkáme. Domáca pani, pred domom ktorej práve stojíme, nám zatiaľ ochotne ponúkne ovocie zo svojej záhrady.

Veľmi ľahko vycítime, že jej ochota je nefalšovaná a že takáto úprimnosť je už dnes veľmi zriedkavá a zachovala si svoje miesto ešte v srdciach jednoduchých ľudí, ktorí svoj život prežili v skromných podmienkach tohoto kraja.

Takže úprimne zaďakujeme, no a poberáme sa ďalej. Prejdeme popod veterné elektrárne a to už odbočujeme na Rozbežské Kopanice na trávnatý hrebeň v Malých Karpatoch pomerne zriedkavý fenomén. Tu sa nám ukazujú neuveriteľné výhľady nielen na Rozbehy, ale aj pohoria na sever až po Brezovské Bradlo so Štefánikovou mohylou. Toto je povinný čas vytiahnuť foťáky a zachytiť si aspoň niečo z tej nádhery „do zásoby“.

Dalo by sa tu sedieť ešte dlho, ale treba pokračovať v našej ceste. Prechádzame popri konskom Ranči pod Tŕstím. Momentálne koníky nie je vidieť snáď niekedy inokedy. Pri následnom zjazde do dediny Buková je nutné zvýšiť opatrnosť, lebo je miestami pomerne prudký.

V Bukovej doplníme tekutiny, zaželáme Milke všetko najlepšie k narodeninám a poberáme sa ďalej smerom na Brezinky. Odtiaľto zase načierame hlbšie do svojich rezerv, lebo cesta začína stúpať a s malými rovinkami na odpočinok pri Červenej hore a Mon Repose dosahujeme pri sedle Uhliská výšku cez 570 m. Terén lesnej magistrály je vcelku na tieto pomery celkom prívetivý a strieda sa tu stará asfaltka so šotolinou. Sem-tam len malé mláčky, takže môžeme si aj užívať nerušeného pokoja malokarpatskej prírody.

Na Uhliskách si užívame nielen pohody, ale hlavne aj dosiahnutej výšky, lebo nás čaká už len zjazd ku chate na Majdáne pri Lošonci. Cesta na začiatku zjazdu svoju krásu spred roka trochu stratila po predchádzajúcich dažďoch a búrkach, lebo bola posiata zlámanými haluzami a rozbahnená po lesných mechanizmoch. No od lokality Nové domy to už však bola pohoda pre naše bicykle. Vcelku kvalitná asfaltka nás doviedla ku chate Majdán

Tu sme už nutne potrebovali doplniť stratené kalórie, no miestna gastronómia značne pokrivkávala za naším zabehnutým štandardom. No, ako hovoria bratia Česi: „Ne každý den je posvícení!“

Nasadáme na bicykle a vydávame sa na posledný úsek etapy cez Lošonec a Smolenice k naším autám na železničnú stanicu.

Je dobojované. V nohách máme 50 km s prevýšením 870 m. Všetci sme to zvládli, naše baby sa zase nenechali zahanbiť a bravúrne zvládli všetky útrapy tejto etapy.

Dnes nám Malé Karpaty ukázali zase niečo zo svojho krásneho zákulisia a všetkým ostatným odkazujú: ak chceš niečo pekné vidieť, treba len prísť sem a ono sa ti to priam samo ponúkne.

Takže, nelúčime sa nadlho, Malé Karpaty do skorého videnia!

Ľ. Kraic

Cykloturistická nonstop jazda Trnava – Rysy prebehla v termíne 27. – 31. júl 2016. Akcie sa zúčastnil rekordný počet cyklistov – 130 štartujúcich (pri prezentácii sme museli niekoľko záujemcov odmietnuť z dôvodu neprihlásenia sa do termínu).

Na akcii sa zúčastnili títo členovia klubu MKCK: Pavol Vrábel – prešiel celú trať, Mirka Valovičová ako turistka, Dodo Benedikovič – organizátor a šofér vodiaceho vozidla.

27. júl 2016 (streda) – 17.OO – 19.30 – prezentácia, kladenie vencov, večera, ubytovanie účastníkov

28. júl 2016 (štvrtok) – 03.45 – pokyny organizátora, štart – okolo 19.30 – dojazd cyklistov do Tatranskej Lomnice, ubytovanie

29. júl 2016 (piatok) – individuálny program účastníkov

30. júl 2016 (sobota) – individuálny program účastníkov

31. júl 2016 (nedeľa) – okolo 10.00 ukončenie činnosti v táborisku a odchod domov.

V budúcom roku bude jubilejný 40. ročník. Očakávame asi 150 účastníkov, preto je potrebné v prípade záujmu prihlásiť sa včas.

Bene

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Dušan Surovčík, Helena Gurínová, Božena Ilavská, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Igor Matkovčík, Jozef Michalec, Jana Čavojová, Ján Budoš, Anna Kučerová a Igor Naništa

Ako hostia: Marianna Farkašovská, Jana Lukačovičová, Ivan Kubiš a Vladimír Trajlinek

V sobotu 23.7.2016 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloakcií MKCK, ktorou bol tento krát výlet do Senca spojený s kúpaním. Aj keď predpoveď počasia nebola práve najpriaznivejšia a pripúšťala všetky varianty od pekného letného počasia až po prehánky a búrky s prechodne zosilneným vetrom, našlo sa 16 cyklistov a cyklistiek, ktorí sa nedali zastrašiť, A spravili veľmi dobre. Pri odchode z Trnavy spadlo síce pár kvapiek a boli aj nejaké mraky ale počasie sa postupne zlepšovalo, pričom po príchode do Senca a potom až do večera už bolo pekne slnečno, takmer bezvetrie a veľmi teplo. Ale po poriadku.

Z miesta zrazu, ktorým bola železničná stanica v Trnave sme vyrazili cyklochodníkom ku Kamennému Mlynu, kde sa Trnavčania nezabudli cezpoľným pochváliť nedávno zrekonštruovaným kúpaliskom, a ďalej vedľajšími cestami cez Biely Kostol, Cífer, Kaplna, Igram, Buldog do obce Reca, kde sme v miestnom reštauračnom zariadení doplnili potrebné tekutiny.

Obec Reca už priamo susedí zo seneckými jazerami, ktoré sú dve, pričom obe vznikli ťažbou štrku. Jazerá sú oddelené železničnou traťou, pričom severne od nej sa nachádzajú oficiálne Slnečné jazerá (v skutočnosti je len jedno ale s dosť členitým brehom) a južne neoficiálne Čiernovodské jazero, ktoré je známe tiež pod názvom Guláška. Slnečné jazerá sú staršie a tvorí ich uzatvorený areál viacerých platených a udržiavaných pláží s kompletným servisom (bufety a reštaurácie, toalety, prezliekarne, atrakcie pre deti, ubytovacie zariadenia, kempingy, …) a rezidentná časť so súkromnými vilami. Žiaľ daňou za túto vybavenosť je nie práve najčistejšia voda, čo je dané dlhou históriou jazera (štrk sa tu začal ťažiť už v roku 1845) a počtom ľudí, ktorí jazero navštevujú. Týmto neduhom absolútne netrpí južné jazero Guláška, kde sa štrk ešte donedávna ťažil a kde je jedna z najčistejších vôd na kúpanie na Slovensku. Každá výhoda má však aj nejakú nevýhodu, a tou sú v tomto prípade neupravené brehy, ktoré nemajú pána, horší prístup a chýbajúci servis. Na svoje si tu však prídu vyznávači nahoty, nakoľko sa tu nachádza celkom známa nudistická pláž.

Po dohode sme po občerstvení v obci Reca navštívili najprv Gulášku, kde sa nám podarilo nájsť si slušné miesto pri brehu (pri peknom počasí to býva pre tak veľkú skupinu ľudí dosť problém), a tak už nič nebránilo vyskúšať miestnu vodu na vlastnej koži. Bola perfektná a nebyť hladu a smädu, ktorý nás prinútil presunúť sa časom na Slnečné jazerá, zostali by sme tam až do večera. Čo už, smäd je potvora a hlad je tiež len prezlečený smäd.

Na Slnečných jazerách sme zakotvili na južnej pláži a do 16:00 zaradili voľný program. S pribúdajúcimi hodinami však nastal čas na záverečné foto do albumu a nevyhnutný odchod. Cesta domov začala letmou prehliadkou pláží na severnej strane Slnečných jazier a pokračovala cez Recu a Veľký Grob na miestne rašelinisko (pravdu povediac nič moc, ale aspoň už vieme, ako také rašelinisko vyzerá). Trasa ďalej viedla cez Pusté Úľany a Voderady do Zelenča, kde sme veľmi príjemne posedeli na záhrade u Kraicovcov (Milka a Ľubo, ďakujeme za pohostenie). A posedeli by sme aj dlhšie, len žiaľ, niektorí mali pred sebou ešte celkom dlhú cestu domov a tak sme sa museli rozlúčiť a individuálne ukončiť pekný deň v Trnave, resp. Báhoni, Hlohovci, či Piešťanoch.

Táto akcia bola vyložene rekreačná, čo sa stretlo s celkom dobrým ohlasom, a tak je vysoko pravdepodobné, že niekedy v budúcnosti bude repete. Je síce pravda, že jazda po západoslovenskej nížine bez vrcholov je trocha nudná ale ako vraví známy vtip, vrcholy sa dajú dosahovať aj v základnom tábore.

Záverom ešte štatistické údaje:
– dĺžka trasy: 70 km (Trnava, trasa až do Piešťan 115,7 km)

– celkové prevýšenie: 167 m (Trnava, trasa až do Piešťan 254 m)

Juraj Poláček

Za MKCK sa zúčastnili : P.Vrábel, I.Matkovčik, A.Novaková, B.Ilavská H.Gurinová, D.Surovčik a V.Naď

Hostia : M.Farkašovská a M.Kunovská.

Sobotu dňa 9.7.2016 bola naplánovaná ďalšia cyklotura z Pezinka do Bratislavského lesoparku. Napriek tomu, že väčšina naších členov bola na ďalšej akcie, ktorá sa konala v Beskydách, tak sa nás celkom dosť stretlo na železničnej stanici v Trnave. Dvaja sa pridali v Pezinku. Počasie neveštilo nič dobrého, bolo zamračené a fúkal slabý vietor.

O 9.00h sme vyrazili po trase Pezinok Limbach (medvedie údolie) a krásnym stupákom na Tri Bresty-Biely Kríž, kde bolo prvé občerstvenie. Mali navarený guláš, rybaciu polievku a kapustnicu, takže si mohol každý vybrať podľa želania. Medzitým sa počasie zlepšilo a krásne svietilo slniečko, tak po riadnom občerstvení sa veselo pokračovalo ďalej smerom sa U Slivu Kačín – Železnú studničku. Tu bola druhá občerstvovačka. No táto sa nedala porovnať s Bielym Krížom, ale pivo a káva padla vhod.

Na spiatočnej ceste U Slivu sme sa rozdelili: jedna partia sa spustila dolu kopcom na Krasňany a na Vinohrady na vlak. Piešťancom to vyhovovalo, nemuseli nikde prestupovať. Druhá partia sa vrátila cez Biely Kríž do Pezinka.

To, že je to obľúbená destinácia, svedčí aj to, že napriek prázdninám, sme stretávali hodne cyklistov, pešiakov, ale aj bežcov. Akcia sa vydarila, len škoda, že bola aj akcia na Beskydách. Bolo by veselšie.

Dňa 12.7.2016 garant Vlado.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, J. Benedikovič, E. Kraicová, Ľ. Kraic, Ľ. Rosa, J. Čavojová a V. Oravec.

Ako hostia: H. Rosová, E. Benedikovičová, J. Lukačovičová, K. Ninis, J. Koprna a P. Chnapko.

V pláne Malokarpatského cykloklubu sa ako týždňová akcia pre tento rok zvolila cyklonávšteva Moravsko-Slezských Beskýd. Keďže sme v Beskydách boli už v roku 2003, v oblasti Rožňova pod Radhoštěm, tak pre tento rok sme vybrali okolie dedinky Dolní Lomná.

Ako sa ukázalo, táto destinácia je už krásne prebudovaná do štýlu moderného strediska cyklistom priaznivo nakloneného. Takmer celou Dolnou Lomnou vedie nová asfaltová cyklocesta, ktorá cyklistov bezpečne odkláňa od hlavnej premávky. Po okolí sú krásne hory plné všakovakých lesných cestičiek čakajúcich na ich spoznávanie a na križovatkách je vybudovaných veľa chát poskytujúcich okoloidúcim oddych a občerstvenie. A keďže okrem prírodných krás obdivujeme aj „gurmánske krásy“ českej kuchyne, tak aj tomuto „žánru“ je táto destinácia vcelku dostatočne vybavená. Cyklotrasy sme si pripravili už vopred, chuť bicyklovať máme, takže poďme do toho…

V piatok, 8.júla sa na odpočívadle Hrádok, na diaľnici za Piešťanmi, stretávame o pol desiatej tri posádky áut. Štvrtá skupinka (tzv. nonstopári) sú rozhodnutí kombinovať svoju cestu striedavo: vlak bicykel a majú v pláne prísť do miesta ubytovania až vo večerných hodinách. My autári sa poľahky dostávame do Dolnej Lomnej cca okolo obeda.

Ubytovanie máme zaistené v Penzióne Rzehaczek na kraji dediny. Je to síce pekná stavba zo samého dreva, ale apartmány sú rozdelené na dolnú a hornú časť, čo ubytovaným v hornej časti komplikuje prístup k posteliam. Musia sa štverať po pomerne strmých schodoch hore-dolu. Ale keďže tu budeme len prespávať, tak to nejako prežijeme.

Po ubytovaní a po dobrom obede sa vydávame hneď v ten teň na prvú plánovanú túru ku chate Kozubová. Je to hore-dolu dlhé len 15 km, ale prevýšenie je takmer 470 m a kus sa musí tlačiť po veľmi strmej a neschodnej ceste. Väčší kus cesty sa ide našťastie po asfaltke. Čiže rozbeh ako sa patrí. Nad chatou je krásna rozhľadňa našťastie je momentálne otvorená. Na chate si trochu odpočinieme a poďho dolu. Ideme dolu síce po inej ceste, ale vďaka technickému terénu si zjazd moc neužijeme. Cestou k penziónu sa rozhodneme ešte na cykloprehliadku Dolnej Lomnej. Neskoro večer prichádzajú aj tzv. nonstopári. Takže sme už všetci pohromade.

Stav: 28 km dĺžka – 467 m prevýšenie.

V sobotu, 9. júla sa všetci trinásti vydávame na okruh: Dolní Lomná Megonky Hrčava Jaworzynka Krzyzowa Bukovec Jablunkov Dolní Lomná. Hneď za dedinou schádzame z hlavnej cesty a po asfaltovej cykloceste 6081 sa pozvoľným stúpaním v peknom lese dostávame na sedlo pod Besdydem do výšky 705 m. Tu schádzame z asfaltovej cesty a čaká nás asi dvojkilometrový zjazd po šotolinovej ceste k osade Motyčanka. Za ňou prechádzame na Slovensko. Hneď za hranicami sa v miestnom kameňolome nachádzajú tajomné kamenné gule tzv. Megonky. V 80. rokoch 20. storočia sa po odstrele horniny v kameňolome, v ktorom sa ťažil kameň na úpravu horských bystrín, vykotúľali pravidelné okrúhle gule s priemerom od 10 až po 260 cm. Tak sa objavil prírodný úkaz, ktorý je svetovým unikátom. V roku 2003 bolo nálezisko vyhlásené za prírodnú pamiatku. Doteraz nikto nepodal jednoznačné vysvetlenie vzniku týchto kamenných gúľ. Po krátkej prechádzke po tomto unikátnom mieste sa vraciame späť na Moravu a putujeme do dediny Mosty u Jablunkova. Tu v miestnom hostinci sa trochu občerstvíme a keďže sa začína poriadne zmrákať, našu ďalšiu cestu prerušíme radšej v čakárni na autobus. Ale netrvá to dlho a putujeme hneď ďalej. Po vystúpaní na Jablunkovský průsmyk sa dostávame na príjemnú, i keď pomerne zvlnenú cestu, tzv. Cyklotrack Trojmezí. Tá nás dovedie v spoločnosti krásneho smrekového lesa do hraničnej dediny Hrčava. Už sme aj poriadne hladní a keďže sa zase poriadne zmráka, tak v miestnom hostinci pekne v suchúčku, pri dobrom obede prečkáme pomerne výdatný dážď.

Počasie sa po obede už umúdrilo a tak pokračujeme ku zemepisnému bodu tzv. Tromezí, kde sa stretávajú hranice troch štátov: Čiech, Poľska a Slovenska. Od roku 1995 je toto miesto označené tromi žulovými monolitmi. V rámci sprístupnenia Trojmezí boli v júli roku 2007 brehy strže na poľsko-slovenskej hranici spojené 18 m dlhým mostom pre peších. Ten tam ale momentálne chýbal, na Slovensko sme sa mohli len pozerať. Po obligátnom fotení pokračujeme v našej ceste ďalej. Keďže sme na Trojmezí padli zemepisne dosť hlboko, tak cesta do prvej poľskej dediny Jaworzynka sa nesie v znamení neustáleho stúpania. Potom si to doslova užívame. Cesta je len jemne zvlnená, tak sa môžeme kochať zase trochu inou, tzv. poľskou architektúrou miestnych dedín. V dedinke Krzyzowa zabočujeme späť na Moravu. Po krátkom prehupnutí sa dostávame do dediny Bukovec. Odtiaľ si užívame zaslúženú rovinu, ktorá tu v Beskydách sa dáva len za odmenu. My si ju však určite zaslúžime. Zastavíme sa ešte v Jablunkove, kde si v miestnej cukrárni doprajeme pomerne hodnotné kalorické osvieženie. Do Dolnej Lomnej je to už len 5 km.

Stav: 51 km dĺžka – 996 m prevýšenie.

V nedeľu, 10. júla opäť všetci trinásti putujeme po trase: Dolní Lomná Milíkov Třinec Nýdek Filipka Jablunkov Dolní Lomná. Trasa sa spočiatku javí ako celkom pohodová, tak si užívame neustále výhľady po tiahlom údolí zvanom aj Jablunkovská brázda, ktorú vytvoril horný tok rieky Olše. Vidíme roztrúsené dedinky a v pozadí mýtickú horu Veľkú Čantoriju (995 m). Za Milíkovom odbočujeme do lesa. Je tu trochu blata, ale len zo začiatku. Potom, akoby za odmenu, že sme sa toho blata nezľakli, sa dostávame na tzv. Cyklotrack Radegast-Trojmezí. Celý okruh je dlhý 75 km, ale úsek, ktorým práve prechádzame (cyklochodník Panoráma) sa vyznačuje krásnou prírodnou scenériou, s výhľadmi po malebnom okolí, v sprievode krásneho smrekového lesa a lúk, na ktorých sa pasú ovečky, kravky a kozliatka. Počasie je tiež ukážkové, no paráda. Trochu nám vysmädlo, tak odbočujeme do dediny Karpentná. Nachádza sa tu malý pivovar, kde sa okrem iného vyrába tzv. kvasinkový ležiak 12° a polotmavý Karpenstký jantar 14°. Prichádzame sem síce hodinu pred otváracími hodinami, ale ochotné predavačky, ktoré sem práve prichádzajú, nás smädom zomrieť nenechajú. Takto príjemne osviežení pokračujeme ďalej. A to už prichádzame do samotného Třinca. Keďže mesto nemá nejako zvlášť oku lahodiace významné centrum, tak po absolvovaní nášho plánovaného okruhu, zakotvíme podľa doporučenia Janky Čavojovej v štýlovej reštaurácii Slezská krčma, situovanej pri miestnom lesoparku, kde si chceme dopriať už potrebný obed. Ako sa ukázalo, voľba to bola veľmi dobrá a miestna gastronómia každému dopriala po čom jeho dychtivé, chuťové zmysly túžili.

Dobre posilnení sa prejdeme ešte po miestnom lesoparku a potom už obraciame naše bicykle smerom späť. Všetko je to viac-menej po rovine, takže naše plné žalúdky môžu v kľude spracovávať tie zjedené dobroty. Prechádzame dedinou Vendrině a v Bystřici zabočíme na Nýdek. Tu sa rozdeľujeme na dve skupiny: tzv. nonstopári sa rozhodnú pokoriť tajomnú Veľkú Čentoriju, kde si dajú riadne zabrať, lebo cesta pod vrcholom je riadne prudká a kamenitá. My ostatní smerujeme na Jablunkov. V ceste nám však stojí chata Filipka a na šiestich kilometroch k nej aj 370 m prevýšenie. Riadne nám to načrie do našich silových rezerv, ale zvládame to a pokorujeme tento turistický bod. Na chate je pomerne živo. Je tu aj nejaká oslava, ale občerstviť sa nie je problém. Po krátkom technickom zjazde sa dostávame do dediny Návsí, čo je už časť Jablunkova a zaslúžená rovina do Lomnej.

Stav: 66 km dĺžka – 880 m prevýšenie.

V pondelok, 11. júla si naše dve dievčence (Helen s Milkou B.) doprajú odpočinok a potulujú sa po okolí Hornej Lomnej. My ostatní putujeme po trase: Dolná a Horná Lomná Přelač traverz pod Velkým Polomom dol. st. lanovky Skalka chata Severka rozhľadňa Tetřev Sedlo pod Beskydem Dolní Lomná.

Trasa začína len pozvoľným stúpaním po asfaltke do Hornej Lomnej a na lyžiarske stredisko Přelač. Odtiaľ to už začína byť obťažné, lebo asfalt končí a začína pomerne prudko stúpajúca šotolina. Dostávame sa na kótu tesne pod 900 m. Teraz sa nám začína celkom príjemná traverzová cesta, ktorá kopíruje reliéf pohoria takmer po rovine. Po ľavej ruke máme krásne výhľady do doliny a na protiľahlé beskydské kopce. Na úrovni pod Velkým Polomom idylka končí a začíname padať až na úroveň dolnej stanice lanovky na Skalku. Odtiaľ je stúpajúca cesta síce pomerne kvalitná, ale sklon vyše 15 %. Dá to poriadne zabrať a musíme siahnuť až na dno svojich síl. Dostávame sa na križovatku s cyklocestou 6084. Odtiaľto je to na hrebeň už oveľa milosrdnejšie. Zastavujeme sa na chate Severka, kde si doprajeme už potrebné občerstvenie. Spoločnosť nám striedavo spríjemňuje charizmatický (a veľmi výpravný) výčapný vedúci. Odpočívame ešte chvíľu vonku pri bazéne, ktorý patrí ku areálu Severka. Dalo by sa tu byť donekonečna, ale treba pokračovať ďalej. Prichádzame ku Kamennej chate, ktorá je len neďaleko. Je zavretá, no vedľajšia rozhľadňa Tetřev je voľne prístupná. Tá bola postavená v roku 1924. No postupne chátrala a v roku 2011 prešla komplexnou rekonštrukciou. Teraz okrem pekných výhľadov poskytuje vo vnútornej expozícii – postery o prírode a krajine Beskýd.

Máme dosiahnutú výšku 944 m a čaká nás veľmi príjemný 15-kilometrový zjazd po asfaltke až takmer ku Dolnej Lomnej. Ten si doslova vychutnáme ako odmenu za dnešné trápenie.

Stav: 42 km dĺžka – 904 m prevýšenie.

V utorok, 12. júla máme v pláne ísť do Poľska do mesta Ustroň a odtiaľ lanovkou na Veľkú Čantoriju. Keďže hneď za Dolnou Lomnou nás prekvapí dážď, zastavujeme sa v Jablunkove a pod strechou krytej terasy hotela Bullawa čakáme, kým sa vyčasí. Zlepšenie prichádza až po troch hodinách, takže sa tu už aj naobedujeme. Je 12:30. Meníme pôvodný plán a vydávame sa po trase: Jablunkov Bystřice Beskydské sedlo Wisla Istebna Bukovec Dolní Lomná. Hoci máme po ceste veľmi ťažko schodné Beskydské sedlo, na trasu sme sa vybrali všetci. Počasie sa zlepšilo, je takmer jasno a po Nýdek je to takmer po rovine. Ešte po osadu Střelmá je to fajn po asfaltke. No posledných 800 m pred sedlom je to doslova martýrium. Stúpanie je príšerne prudké a terén ako po vyschnutej rieke. Samotné tlačenie bicykla takýmto terénom zostane pre nás určite „nezabudnuteľným zážitkom“. Na samotnom sedle potom dlho odpočívame. Stretáme tu peších turistov idúcich po hrebeni na vrchol Velkej Čantorije. My však pokračujeme na poľskú stranu. Spád je však taký prudký, že musíme ísť opäť pešo vedľa bicyklov až do dediny Jawornik. Tu sa zastavíme v miestnom hostinci, kde ochutnáme tamojšie pivko. Od Jawornika nastáva pre nás opäť pohodová cesta. Prichádzame k rieke Wisla. Cyklocesta popri nej nás dovedie až do rovnomenného mesta. Celé mesto prejdeme popri rieke. Je to tu veľmi pekné, deti šantia pri rieke. Ľudia si skrátka užívajú pekného slnečného dňa. Dostávame sa na výpadovku z mesta a popri nej sa vydávame na sedlo Kubalonka. Stúpanie nie je moc príjemné, lebo je dlhé 7 km, prevýšenie cez 300 m a po ceste šlo veľa áut. Na sedle si trochu odpočinieme. Všetko, čo sme nastúpali, si teraz užijeme v príjemnom zjazde. Samozrejme za neustáleho kochania sa po poľskom vidieku. Za Andziolowkou a Istebnou sa dostávame späť na Moravu. No a cez Bukovec a Jablunkov prichádzame späť do Dolnej Lomnej. Hoci sme dnes zažili aj ťažký terén, trasa sa nám nakoniec veľmi páčila.

Stav: 64 km dĺžka – 862 m prevýšenie.

V stredu, 13. júla sa opäť vydávame na chatu Severka. Máme v pláne ísť po asfaltke cez Sedlo pod Beskydem až ku Kamennej chate a tou istou cestou sa chceme aj vrátiť. Zároveň umožníme aj Helen s Milkou, ktoré tu ešte neboli, aby spoznali tento beskydský hrebeň. Takže opäť všetci trinásti sa vydávame na trasu. Odhodlanie nám však hneď v Dolnej Lomnej prekazí mrholenie, tak sa uchyľujeme v miestnej cukrárni, kde prečkáme nepriazeň počasia pri kávičke so zákuskom. Krátko po jedenástej sa ale už vydávame na spomínanú trasu, ktorú hravo zdoláme a okolo jednej už obedujeme na chate Severka. Máme veľa času a tak využívame ponuku miestneho lesa, kde je plno čučoriedok, ktoré čakajú len na to, aby ich niekto odtrhol. Helen s Lubom sa tu zdržia, lebo chuť týchto plodov majú veľmi radi. My ostatní sa vydávame na zjazd do Lomnej. Ten netrvá veľmi dlho a keďže je ešte času dosť, tak sa rozhodneme, že domov nepôjdeme priamo, ale tzv. nonstopári cez chatu Filipku , my ostatní cez Bystřici, Milíkov a Bocanovice.

Večer nás navštívil aj kamarát Tóno, ktorý tu bol aj s rodinkou na dovolenke v Mostoch u Jablunkova.

Stav: 60 km dĺžka – 914 m prevýšenie.

Vo štvrtok, 14. júla už nemáme veľké plány. Chceme navštíviť len okolité chaty: Kamenitý, Ostrý a Slavíč. Pretože celú noc aj ráno pršalo a v nohách toho máme za celý týždeň už dosť, na cestu sa vydávame len chlapi a naša hostka Janka. Na chatu Kamenitý prichádzame okolo obeda miestami za slabého mrholenia. Tu sa občerstvíme (bohatá cesnačka a vynikajúca sviečková) a pokračujeme ďalej. Mrholenie ale neprestáva a tak pod Babím vrchom sa rozdeľujeme: Juraj, Vlado a Janka idú na Slavíč, ja, Bene a nonstopári smerujeme na chatu Ostrý. Pred rozcestníkom Kalužný to kvôli terénu vzdáva aj Bene a otáča sa ku Slavíču. My štyria prichádzame na chatu Ostrý, kde nám dobre padne teplý čaj s rumom. Cestou naspäť sa rozdeľujeme aj my: nonstopári idú dolu na Košařiska a cez Milíkov a Bocanovice do Lomnej. Ja sa vraciam až pod Babí vrch a smerujem ku Slavíču. Mrholí už trvale. Na Slaviči som ako hosť úplne sám. Dám si kávu a smerujem dolu do Lomnej. Kvôli počasiu si zjazd moc neužívam, ale nejako som tak spokojný aj s dnešným dňom.

Náš pobyt sa absolvovaním tejto poslednej trasy zavŕšil. Všetko to akosi rýchlo ubehlo. Hoci sme mali naplánované aj ťažšie úseky, väčšinou sme všade chodili všetci pospolu. Naše dievčence ukázali, že sú dôstojným cyklopartnerom pre nás chlapov a dúfam, že krása Beskydskej prírody, ktorou sme boli na našich trasách neustále obklopení, im vynaloženú námahu dostatočne vynahradila. K stmeleniu dobrej partie patrilo aj príjemné posedenie po každej akcii, kde sa preberali nové, ale aj staršie zážitky.

Tak, také boli Beskydy 2016. Namáhavé aj pohodové, slnečné aj sem-tam usmoklené. Ale hlavné je, že príjemný pobyt tu strávila dobrá cyklopartia.

Dovidenia zase niekedy nabudúce!

Ľuboš Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, P. Herceg, B. Ilavská, T. Ilavská, I. Matkovčík, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Antal, J. Golier, M. Golier, A. Nováková, S. Studený, H. Gurínová, D. Fáziková, J. Budoš a D. Ješko.

Ako hostia: E. Antalová, M. Farkašovská, I. Maixnerová, M. Kunovská, J. Košina, M. Modrovský, J. Lukačovičová a P. Julíny.

Dátum konania tejto akcie pripadol na nedeľu 26. júna, čo z metrologického hľadiska bol práve termín prechodu studeného frontu, ktorý mal ukončiť sériu tropických dní a mal byť sprevádzaný nárazovými búrkami a lejakmi. Toto veru nebola pre nás cyklistov tá najlepšia perspektíva, ale našlo sa až dvadsaťštyri odvážlivcov, ktorí tajne dúfali, že to hádam nejako len prežijú. Veď trasa a cieľ tejto akcie boli priveľkým lákadlom. Našťastie búrka a lejak sa prehnali Burgenlandom už v sobotu v noci a v nedeľu nám nebo nadelilo milosrdných 22 až 26 °C a príjemne od oblačno až po polojasno. V to sme ani v kútiku srdca nedúfali.

Na miesto stretnutia – Bruck an der Leitha – prichádzajú posádky ôsmich áut krátko pred deviatou. Parkovisko obchodného centra Interspar bolo síce v nedeľu zatvorené, ale dajako sme sa pomestili aj v jeho okolí.

Po obligátnom fotení sa krátko pred pol desiatou vydávame po našej trase. Sprvu je to úzka asfaltka, ktorá ide súbežne so štátnou cestou. Máme trochu problémy s nánosmi bahna na ceste po včerajšej búrke, takže sa zastavujeme v dedine Stixneusiedl nielen na občerstvenie, ale aj na očistenie našich bicyklov.

Ďalej už putujeme bez problémov striedavo po poľných šotolinových cestách a po asfaltových spojniciach medzi dedinami. Sledujeme lietadlá rolujúce na pristávaciu plochu letiska Schwechat, ktoré je priamo za rohom. Zastavujeme sa na chvíľu v mestečku Himberg, kde obdivujeme majestátny kostol sv. Juraja, ktorý nenechá ľahostajných ani našich fotografistov.

Ďalej už pokračujeme po tzv. Alanovej cykloceste, ktorá nás dovedie až do samotného Laxenburgu. Tu je celkom živo. Na námestí sa konajú nejaké miestne oslavy. My odstavíme naše tátoše pri vstupe do parku a krásy tejto lokality sa vydávame obdivovať pešo. Hneď pri vstupe je zámok, v ktorom časť svojho života strávila aj cisárovná Sisi. V parku ako prvé naše oči upúta mramorová busta cisára Františka I., ktorú dala z vďaky vyrobiť jeho manželka Karolína Augusta. Po chvíli prichádzame k rybníku, odkiaľ je už vidieť samotný vodný hrad Franzesburg, postavený na umelom ostrove a malé loďky premávajúce sa v jeho okolí. Cez gotický most sa dostávame k turnajovému ihrisku. Žiaľ turnaje sa tu však nikdy nekonali, plocha slúžila na kolotoče a jazdecké hry. Kúsok vedľa je kaskádový most, kde vznikli malé asi 2 metre vysoké vodopády.

A to už prichádzame ku samotnému hradu. Na jeho nádvorí je možno vidieť busty rakúskych panovníkov. Po obdive jeho zovňajšku zakotvíme v hradnej reštaurácii situovanej na brehu rybníka a popri občerstvení si užívame krásne počasie a romantickosť tohto miesta. Aby sme si tej romantiky užili čo najviac, z ostrova na breh sa prepravujeme miestnou kompou.

Všetko je to tu veľmi pekné a dalo by sa tu stráviť ešte veľa času, ale musíme pomaly myslieť aj na návrat. Smerujeme už k východu z parku, kde osedláme naše tátoše a pomaly sa lúčime s týmto historisko-kultúrnym miestom. Po opatrnom vykľučkovaní z preplneného centra pokračujeme opäť striedavo po asfaltkách a poľných šotolinách. Prechádzame dedinami Mönchendorf a Velm. Urobíme si malú odbočku ku Babenbergerskému jazeru, kde obdivujeme domčeky postavené na jeho brehu, takže dvory všetkých usadlíkov končia priamo v jazere. Taktiež pohľady na domčeky v bočných uličkách Ebergassingu nám veľmi spríjemnili naše kochanie sa po rakúskom vidieku. Nasledujúce poľné cesty nás dovedú až k železnici. Cestičky popri nej sa teraz budeme neustále držať. Najprv nás dovedie k pohostinstvu Assl, kde nám dobre padne malé občerstvenie a potom už do samotného cieľa našim autám, ktoré nás spoľahlivo čakali na svojom mieste.

Sme teda v cieli. Všetko sa podarilo: počasie nám prialo, videli sme miesta, kadiaľ aspoň trochu kráčala rakúska história.

Za seba ďakujem všetkým, ktorí sa aj napriek obavám z počasia na tejto akcii zúčastnili a myslím, že zážitky z tejto etapy im tieto neistoty plne vynahradili.

Ľuboš Kraic

Akcie sa zúčastnili: J.Budoš, I.Naništa, D.Fáziková, M.Šuga, J.Michalec, J.Čavojová, R.Stachovičová, B.Ďugová, M.Ďuga, M.Nižnanský, E.Nižnanská, M.Koleníková, J.Koleník, M.Valovičová, D.Polák, M.Kunovská, L.Škumát st., S.Škoda, E.Kraicová, M.Liška, I.Šikula, I.Matkovčík, Ľ.Kraic, J.Benedikovič, J.Daniš, A.Danišová, V.Naď, M.Škumát, L.Rosa, R.Figedy, Š.Kasala, M.Kasala, M.Modrovský, P.Vrábel, D.Vrábel, M.Babišík, J.Ďurjak, S.Macejka, A.Gieci, K.Lavor, B.Ilavská, J.Poláček, M.Modrovský, P.Arpáš, M.Venhart, A.Venhart, M.Veselský, J.Behul, J.Chudý, P.Čambal, J.Hutňanová, D.Kazimír, J.Lukačovičová, V.Lukačovič, P.Kurek, E.Vallo, L.Sabo, R.Jankovič, P.Semanko, L.Duboš, P.Duboš, P.Blinka st, P.Blinka ml., I.Blinka, J.Anettová, M.Farkašovská, A.Braniša, L.Gaspi, M.Kovačič, D.Danko = 69 účastníkov.

Po roku sme sa v sobotu 18.6.2016 postavili na štart 19.ročníka KT 2016. Zhruba po 4 mesačnej príprave akcie a získaní príslušných povolení od úradov. Do prezenčnej listiny sa zapísalo 69 účastníkov „cykloturistického vítania leta“ z rôznych smerov, z toho aj 17 žien.

Trasy akcie sme t.r. pripravili dve. Krátku 60 km sme smerovali na južnú časť MK a dlhu trasu 112 km smerovali na severnú časť MK od Trnavy. Prezentáciu a štart sme už tradične situovali do priestoru pred reštauráciou RELAX na Rybníkovej ulici. Okolo 8:40 h po prezentácii a poučení účastníkov o spôsobe jazdy (podľa Zák. č.8/2009) na trase sa za asistencie 4 sprievodných vozidiel a 2 vozidiel PZ SR vydávame smerom na Špačinskú cestu v ústrety 60 km a 112 km trasy. Prestávky máme plánované na krátkej 60-ke v Smoleniciach a v Doľanoch. Na dlhej 112-ke na Bukovej, Jablonici, na Košariskách v Holotéch víške, v Agropenzióne Adam, Vrbovom, Dechticiach. Počasie sa od rána ukazuje priaznivé s trochou oblakov a teplotou vzduchu cca 18 st. To cyklistom vyhovuje lepšie ako upršané počasie z nedávnych dní. Po opustení mesta sa začína pelotón naťahovať a tvoria sa výkonnostné skupinky. Za asistencie 4 vlastných sprievodných vozidiel sa presúvame pár km do Trstína, kde sa na križovatke ciest delia trasy 60/112 km. Na Bukovú prichádzame cca o 9:45 hod a dopĺňame stratené kalórie a tekutiny na terase miestnej reštaurácie. Po krátkom oddychu smerujeme ďalej na Prievaly Jablonicu – Brezovú p/B- Košariská (na obednú prestávku v Holotéch víške) – Podkylavu (penzión Adam) – Vrbové Dechtice – do Trnavy (prích. cca o 16h). Po dojazde padne vhod kotlíkový guláš a nápoj podľa vlastného výberu. Posedenie v pube reštaurácie Relax spestrujeme losovaním štartových čísiel o sponzorské vecné dary.

Akciu KT2016 podporili: rešt. RELAX Trnava, LOJ-MAR elektro Trnava (p.Jozef Loj), ELEKTRO-HAL p.Šibíková Trnava, firma Vladimír KOPÚN elektroinštalačný materiál Trnava, Poisťovňa UNION p.Ilavská Piešťany, Farby-laky p.Griflík Trnava, firma APIMED p.Kudláč Dolná Krupá, Trnavský samosprávny kraj, EBO- Slovenské elektrárne a.s. a Malokarpatský Cykloklub.

Poďakovanie patrí všetkým účastníkom akcie KT2016 za ohľaduplnosť a dodržiavanie dohodnutých pravidiel počas akcie. Ďakujem všetkým členom i nečlenom MKCK za organizačné i technické zabezpečenie akcie. Obdiv patrí všetkým účastníkom, ktorí sa vysporiadali s nástrahami trate so cťou. Spestrením akcie je aj tradičné posedenie po akcii pri gitare a pesničkách od Milana a Beatky Ďugových. Dôstojne ich hrou na gitare sprevádzali Milan Liška a Ľuboš Kraic. Na záver akcie vyslovili cyklisti spokojnosť so zmenou trasy. Do budúcna možno uvažovať aj o inom smerovaní trás. A na tom by organizačný výbor KT2017 mal uvažovať už teraz rok pred konaním jubilejného 20 ročníka akcie.

Poďakovanie a podiel na úspešnej KT16 patrí aj týmto ľuďom:
Propozície spracoval a upravil: Ľ.Kraic

Návrh a tlač diplomov, štartovej „plachty“: J.Golier a L.Kraic,

Sprievodné vozidlá:
1/ Jozef Michalec a Mária Michalcová, Vlado Naď,

2/ Milan Ďuga a Bea Ďugová, Igor Naništa,

Dovidenia o rok priatelia na KT 2017.

Zapísal: Igor Naništa v Trnave dňa 22.6.2016