Akcie sa zúčastnili: A. Nováková, J. Bielko, J. Bajza, P. Herceg, B. Ilavská, J. Benedikovič, Ľ. Kraic
Je sobota ráno hmla ako v novembri, ísť, či neísť. Sila vôle rozhodla. Čas 5:50 vyrážam z Trakovíc. V Trnave na stanici ma už čakajú Jaro Bajza, Janko Bielko, Jozef Benedikovič. Za chvíľu vlak priváža Božu z Piešťan. V Smoleniciach nastupuje Paľo Herceg a v Kútoch nás už čaká Ľubo Kraic. Ujasnili sme si trasu a vyrážame smer Břeclav Valtice.
Vo Valticiach sme si prezreli nádvorie zámku a potom smer Mikulov, kde urobíme obedňajšiu prestávku. Keďže sme na Morave, tak „prý“ musíme okoštovať kvalitné moravské víno; aj biele aj červené.
Odtiaľ už smerujeme na hraničný prechod do Rakúska. V Mikulove v Bille som si ešte prikúpila plechovkové pivo. V Poysdorfe dopíjame červené víno. Potom cez rakúske vinice to valíme až do Moravského Sv. Jána. Našťastie som pred hranicami stačila vypiť to plechovkové pivo. No čo ho budem ťahať domov? Po prejdení rieky Morava a odmávaním „nejakým colníkom“, nastala dilema; Ťahať celú cestu až domov alebo isť do Kútov na vlak. Po krátkej porade sme sa rozhodli. Ja s Božou na vlak, ostatní ťahať domov.
Tabuľa ukazovala Kúty 9 km, bolo to nekonečne dlhých 9 kilometrov. Trochu nám fúkalo proti a Kúty sú strááášne dlhá dedina alebo mestečko. Mali sme nejakých 40 minút stihnúť vlak. Nakoniec sme to s vyplazeným jazykom stihli, takže tradičné staničné pivo bolo pre mňa ako balzam.
Vo vlaku dojesť, čo som si nabalila, ešte trochu zaliať a potom už len oči klik a šlofík. Cca 135 km.
Tohtoročné cyklistické vítanie leta sa uskutočnilo v sobotu 19. júna v Trnave. Účastníci podujatia vyštartovali na cyklokarpatský okruh o pol deviatej z parkoviska pred reštauráciou RELAX na Rybníkovej ulici. Počasie bolo i v tomto roku k cykloturistom zhovievavé. Prekvapujúca ranná hmla sa postupne strácala a vychádzajúce slnko signalizovalo letný deň. Na štarte sa prezentovalo 66 účastníkov, medzi nimi aj sedem žien:
Eva Zichnerová. Anna Nováková, Božena Ilavská, Emília Kraicová – v sedle bicyklov, Dáša Hanusková, Beáta Ďugová a Monika Kišová v sprievodných vozidlách ako členky štábu technického a zdravotného zabezpečenia akcie.
Po štarte pelotónu, za asistencie vozidiel polície, sa cykloturisti vydali na trasu smerom: Suchá nad Parnou. Častá, Červený Kameň – hrad (23. km – 1. občerstvovacia zastávka), Píla. Modra. Šenkvice. Pezinská Baba (sedlo ( 52. km – 2. zastávka), Pernek, Rohožník, Sološnica (80. km – 3. zastávka), Plavecký Mikuláš, Buková (98. km – 4. zastávka). Trstín – Horná a Dolná Krupá, Trnava – Relax (126 km).
Cieľom akcie KARPATY TOUR nie je pretekať sa, ale príjemne stráviť deň v sedle bicykla, v partii ľudí, ktorým učarovalo šliapanie do pedálov. Najmladšími účastníkmi boli pätnásťroční Matúš Nižnanský zo Zavara a Peter Kollár z Trnavy. Z Piešťan prišiel najstarší cykloturista šesťdesiatšesťročný Emil Stanko. Najvzdialenejšími účastníkmi boli Jozef Ďuriak z Vrábel a Ján Hudeček z Partizánskeho.
Po štarte sa pelotón roztrúsil na skupinky, ktoré sa popasovali s pripekajúcim slniečkom, ale odmenou im zase bola pokojná letná príroda. Pohodovej jazde nebránili ani občasné defekty, ani dva strelené plášte. Dokonca aj ohlasovaní motorkári na Babe jazdili ohľaduplne (mali svoj zraz na Tomkoch).
V cieli jazdy, v reštaurácii RELAX na trnavskej Slávii, čakal už kotlíkový guláš s pivkom, tradičné losovanie štartových čísel o vecné ceny od sponzorov (cyklomateriál, cyklomapy a literatúra, drogéria, elektro).
Na únavu sme rýchlo zabudli a v dobrej partii sme ešte dlho preberali dojmy z prejdených kilometrov.
Za MKCK sa zúčastnili: P. Hovorka, Ľ. Kraic, J. Budoš, B. Ilavská, S.Studený, M. Unger, P. Vrábel Ako hostia: D. Surovčík, M. Vrábel. J. Poláček, R. Mocko,
Počasie nás zo začiatku trochu potrápilo, no potom sa vyčasilo a bolo príjemne, len trochu veterno.
Šli sme po trase Trnava Naháč Vrbové Hrašné Stará Turá Javorina Cetuna Nové Mesto nad Váhom Krakovany Trnava.
Na Starej Turej sme sa zúčastnili aj na tradičnom jarmoku. Poniektorí účastníci si nakúpili srdiečka pre svojich miláčikov. Niektorý (Božka) pre štvornohých. Po krátkom oddychu sme sa vyštverali na samotný vrchol akcie na Javorinu. Nasledovalo zaslúžené občerstvenie, každý podľa chuti.
Ťažké, čierne oblaky nás prinútili rýchlo opustiť bufet, no bol to len planý poplach, na ktorý doplatil náš kolega Stano Studený. V Cetune, dolu pod kopcom zistil, že hore na vrchole si zabudol peňaženku aj s dokladmi. Zachránil ho obetavý Michal, ktorý si neplánovane vyšliapal Javorinu ešte raz. My ostatní sme sa pobrali do Čachtíc, kde sme ho počkali pri pive, niektorí pri čiernom. Michal nás statočne dobehol, stratené veci doniesol, ale potom nemohol si dohasiť smäd po tom veľkom výkone.
Ďalej sme pokračovali do Trebatíc, kde sme sa rozišli k svojim domovom, kde každý potom spokojne odpočíval po tejto krásnej, ale náročnej túre. Veď Trnaváci nabehali vyše 150 km a Mišo Unger ešte o niečo viac.
Akcie sa zúčastnili: J. Golier, M. Unger, F. Trnka, M. Marcinka, S. Studený, J. Bajza, P. Chnapko, P. Mikuda, J. Poláček, J. Mozolák, D. Štrbka, p. Lacko, K. a T. Lavorovci.
Ako každý rok, aj teraz na jar prišla očakávaná pozvánka od cykloturistov z Nižnej k účasti na 37. ročníku klasického okruhu Okolo Tatier. Tento rok sa situácia trochu zamotala – v rovnakom termíne sa konal aj Celoslovenský zraz SCK na Gemeri, časť členov a priaznivcov MKCK sa zúčastňovala zájazdu na Elbu a tradiční organizátori tento ročník vynechávali. Preto som si organizáciu účasti na tomto podujatí tohto roku vyskúšal ja.
Na počudovanie sa hneď spočiatku našlo 11 záujemcov a ako potvrdenie zákona schválnosti sa deň po odoslaní účastníckeho poplatku a prihlášky postupne prihlásili ešte traja ďalší. Vďaka ústretovosti organizátorov sa ale aj títo mohli zúčastniť (aj keď o účasti Lavorovcov som nemal žiadne ďalšie informácie).
Situácia sa mierne skomplikovala s ubytovaním. Pretože som si s vybavovaním dával načas, tradičné ubytovanie na súkromí v Nižnej bolo otázne a tak som zapojil do hľadania internet a získal kontakt na cestovnú kanceláriu SK-Tour z Podbiela, kde sme nakoniec bývali vo 2 štýlových dreveniciach. Ako sa zhodla väčšia časť účastníkov, dané ubytovanie nakoniec bolo asi lepšie ako tradičné, bolo cenovo prijateľné (200,- Sk/osoba) a navyše v Podbiely sme sa vyhli každoročnému hľadaniu voľného miesta na večeru a posedenie v preplnených krčmách.
Pár dní pred akciou prišla ďalšia nepríjemná správa – Ľuboš Kraic si poranil (popálil) ruku a nemohol ísť. Namiesto neho zohnal Stano Studený ako náhradníka svojho kolegu p. Lacka.
Deň 0 – 27. máj 2004 (štvrtok)
V rýchliku Dargov sa ako každoročne stretla časť účastníkov, ktorí išli aspoň časť prístupovej trasy na bicykloch.
Zo Žiliny po trase Terchová – Párnica – Dolný Kubín – Nižná sme teda vyrazili ja, Fero Trnka, Miro Marcinka, Jaro Bajza, Peter Mikuda a Jano Mozolák. O 2 hodiny neskôr po rovnakej trase nás nasledovali Peter Chnapko s Dušanom Štrbkom.
Pri tradičných prestávkach na občerstvenie v Belej, Veličnej a v Oravskom Podzámku si na rozdiel od minulého roku vychutnávame výborné počasie – neprší a nie ja ani prílišná horúčava. Takto sme sa dopracovali až k prezentácii a naspäť do Podbiela na ubytovanie.
Večer sa k nám pridali Mišo Unger, ktorý išiel sólo vlakom a automobilová časť výpravy Juro Poláček, Stano Studený a p. Lacko. Automobilisti sa rozhodli na Orave po návrate pobudnúť o deň dlhšie a tak si vybavili predlženie ubytovania a parkovanie auta. Potom sme spoločne vychutnali večeru a následné nápoje v prázdnej reštaurácii, kde sme sa zdržali ešte aj po záverečnej.
Deň 1 – 28. máj 2004 (piatok)
Po raňajkách na izbách vyrážame na prvé kilometre k štartu v Nižnej. Odovzdávame batožinu, vypočujeme si tradičné príhovory, prehodíme zopár slov so známymi a po trojnásobnom Hurá sadáme na bicykle. Tu naposledy vidím Fera s Mirom (ostatní sa s nimi lúčili na hraniciach), ktorí s nami v Eurocampe nebývajú, ale majú ubytovanie u Mirovej rodiny. Spolu s Janom, Mikinom, Petrom a Dušanom dodržíme predsavzatie, že tohto roku sa nebudeme tlačiť v pelotóne a pomaly si šliapeme na chvoste. Ešte tradičná zastávka v potravinách pred hranicou a po zdolaní prvých kopcov prechádzame do Poľska.
Počasie stále drží, na dážď to ešte nevyzerá. S Jurom, Stanom a p. Lackom sa naposledy vidíme pri žinčici na salaši. S nováčikmi na akcii je povinná zastávka v Zakopanom pri drevenom kostole, návštevu trhu vynechávame a zaraďujeme posedenie v záhradnej reštaurácii na pešej zóne. Je tu fajn, ale nad Tatrami sa to začína černieť a tak s povzdychom vyrážame.
Čakajú nás prvé poriadne stupáky nad Zakopané, ale počasie stále ešte drží a to občasné rosenie sa ani neráta. Kopce sú to dlhé (ako už vieme z minulých rokov) a tak len mechanicky šliapeme. Ani sa to nezdá, je tu koniec kopca a už sa spúšťame na colnicu v Lysej Poľane. Za colnicou sú krčmy plné a tak pokračujeme ďalej až do Podspádov. Tu si pod očakávaným posledným poriadnym stupákom v miestnej krčme doplníme energiu aj odvahu.
Posledná polhodinka do kopca a už si svištíme do Tatranskej Kotliny. Obloha a prvé kvapky neveštia nič dobré, ale vynechať posedenie v bufete na parkovisku s degustovaním miestneho horca, to teda nemôžeme. Ako sme sadli na bicykle začalo popŕchať, pri Kežmarských žľaboch sa popŕchanie zmenilo už na dážď, ale to už sme na dohľad od kempu a sucha. Ostatní to stihli suchou nohou (ale bez toho horca).
Večer v reštaurácii počúvame hrozné historky o celodennom lejaku doma, ale aj na Gemeri. My sme z toho vyšli napočudovanie najlepšie.
Deň 2 – 29. máj 2004 (sobota)
Pohľad z okna neveští nič dobré (alebo zlé?) – je zamračené, chladno a popŕcha. Je rozhodnuté : bicyklov sa nechytáme a každý v nejakej skupinke volíme vlastný program po Tatrách. Niektorí za kultúrou (návšteva múzea v Tatranskej Lomnici), niektorí za poznaním (prieskum horca v Tatrách). Vo Vyšných Hágoch pri stanici sa výborne sedí v Krčme pod Klinom (v prípade možnosti odporúčam vyskúšať).
Pri obede na Štrbskom Plese zažijeme zábavu pri stretnutí s našou druhou skupinou (neoplatí sa kúpiť si obed a nechať ho bez dozoru na stole) a večer sa opäť všetci stretáme v Eurocampe.
Pretože tento rok máme hmotnostne dobre disponovaných jedincov (ako napríklad mňa) prihlasujeme sa do súťaže v preťahovaní Ianom. Prvé kolo s prehľadom prechádzame, v druhom kole po veľmi dlhom boji musíme skončiť. Nevadí, sú tu špekáčky a rôzne iontové nápoje. Večer končíme každý po svojom.
Deň 3 – 30. máj 2004 (nedeľa)
Cesta domov. Počasie nás odmenilo – je pekne, slnečno a teplo. Každý sa zariadil po svojom, niekto ide domov z Popradu, niekto zo Štrby alebo Mikuláša, Mišo nonstop a automobilisti ukončujú celý okruh v Nižnej. Hlavne, že všetci sú živí a zdraví doma.
Po akcii
Automobilisti strávili ešte jeden deň na Roháčoch a Oraviciach, vraj to bolo super. Ostatní sme v tej dobe už zarezávali v práci.
Akcie sa zúčastnili: Igor Naništa, Tóno Gieci s rodinou
Zraz sa uskutočnil v priestore ATC Gombasek (12 km od Rožňavy pri sprístupnenej Gombaseckej jaskyni).
Po štvrtkovom ubytovaní sa si v piatok a v sobotu každý mohol vybrať tú svoju túru spomedzi troch okruhov, ktoré viedli vyznačenými cykloturistickými trasami tými najkrajšími časťami Slovenského krasu v hornom Gemeri. Šlo o dva typy okruhov pre MTB a trekové bicykle a jeden cestný okruh. Na trasách nás čakali okrem iného: Silická planina, Hájska dolina, Zádielska chata, Krásna hôrka, Plešivec, Domica, Betliar, Štítnicka dolina, Plešivec, Prielom Muráňky a ešte mnoho iného.
V rámci trás bola možnosť návštevy sprístupnených jaskýň a múzeí. Hoci počasie nebolo príliš naklonené k cyklistom, predsa sme sa nevzdali a vybrali sme sa niekedy aj navzdory všetkému do terénu. Na našich cestách sme vďaka tomu čo to spozorovali tejto veľkej ponuky Gemerského kraja aj na vlastné oči. A dobrá partia, ktorá sa tu zišla, navodila tú správnu atmosféru, aká má na takýchto zrazoch byť.
Takže v nedeľu sa lúčime s Gemerským krajom a plní dojmov odchádzame k svojim domovom.
Akcie sa zúčastnili: P.Vrábel, I.Naništa, J.Benedikovič, D. Surovčík, B.Ilavská, M. Unger, P. Hovorka
Po chladnom a veternom piatku, je teplota aj teraz v sobotu len +6°C. Ale je bezvetrie, jasno, nie je čo rozmýšľať, len zbaliť si veci na túru a vyraziť. Ráno o 8:00 na parkovisku pri Amfiteátri v Trnave sa stretávam len J. Benedikovičom.
Po štarte o 8:10 vyrážame smer Piešťany, Na kruhovke o 9:45 sa stretávame s ostanými cyklistami. Po prezentácii, občerstvení sa a pláne, urobíme štartovaciu fotografiu a ideme na Havran. Slniečko začína pripekať a sme radi, že sa vyčasilo. Havran zdoláme vcelku v pohode na ľahkom prevode a po ceste robíme propagáciu na Karpaty Tour 2004; rozdávame letáky v mieste našich zastávok na občerstvenie. Pred tabuľou obce Radošina mi praská lanko na prehadzovači. Využijem odbornú pomoc D. Surovčíka a nastavíme prehadzovač na stredné koliesko a nejako musím dôjsť takto až do cieľa. Dá to zabrať, ale iné mi neostáva.
Krátko po 13. hodine prichádzame na Jašter pri Hlohovci. Tu si objednávame zaslúžený obed: kapustnicu, huspeninu a pivo. To všetko len za 100Sk. Obsluha je rýchla, „pohľadná“, jedlo chutné, odchádzame spokojní.
Po rozlúčkovej fotografii sa cca o 14:00 postupne lúčime a rozdeľujeme sa dva smery: do TT a do Py.
V Trakoviciach sa zastavujeme u Anky Novákovej (na pohár vínka ozaj dobre padne), chvíľku posedíme a pohovoríme, čo má nové chystá sa o dva týždne na Elbu a robí práve poriadky okolo domu.
Lúčime sa a pokračujeme ďalej. Pred Oravným vbehnem do výmoľa a praská mi špajdľa v kolese. Pomalým tempo dobieham do Trnavy. Pri vodárni ma čakajú M. Unger s J. Benedikovičom a spolu akciu ukončujeme v Tenis klube na ihrisku na Prednádraží. Pri záverečnom pivku o 16. hodine konštatujeme, že akcia sa vydarila vďaka priaznivému počasiu a dobrej nálade po ceste.
Za MKCK sa zúčastnili: Herceg, Naništa, Nádaský, Ševčík, Stríž, Hovorka, Unger Ako hostia: Kamil Lavor so synom Tomášom, Bajza, Gábor, Duračka, Michalec
Za vcelku pekného, jarného a slnečného počasia, ktoré prekazila len jedna búrka, ale tá bola až neskoro poobede, sa vydalo trinásť cyklistov po trase Trnava Horná Krupá Prekážka horáreň Suchánka D. Voda Brezová Bradlo Vrbové Trnava uctiť si pamiatku slovenského velikána, generála Milana Rastislava Štefánika, pre ktorého Bradlo nad Brezovou je miestom posledného odpočinku. Vyšliapať tento kopec dá poriadne zabrať, no ale Štefánik si to rozhodne zaslúži.
Spokojní zo zdolania tohto kopca sme si užívali výhľady do ďaleka. Po občerstvení a nabratí nových síl sme mohli pokračovať ďalej.
Ďalšia trasa smerovala cez Košariská a Vrbové do Trnavy.
Akcia to bola úspešná a preverila našu pripravenosť na nadchádzajúce leto.
Za MKCK sa zúčastnili: Ľ.Kraic, I. Naništa, J. Budoš, P.Hovorka, V. Naď, J. Benedikovič, J. Vrábel, M. Unger. Ako hostia: J. Bielko, J. Bajza, A. Bošnák, J. Petráš
Za v celku pekného, už jarného počasia sa v Trnave pred Amfikom stretlo 12 cyklistov, ktorí sa rozhodli spríjemniť si sobotu bicyklovaním po cestách trnavského okresu.
Vydali sa po trase Trnava Ružindol Budmerice – Vištuk do Šenkvíc. Tu sme sa trochu zastavili v miestnej reštaurácii „U Michala“, kde sme sa občerstvili a pospomínali zážitky z minulého roka a tešili sme sa, že už konečne prišla jar a my sme mohli otvoriť novú sezónu. Mišo Unger s kamarátom si zatiaľ „odskočili na Pezinskú Babu.
Ďalej sme pokojným tempom pokračovali cez Blatné, Čataj do Abraháma, kde sme akciu na chvíľu prerušili v miestnej štýlovej krčme. Odtiaľ už viac-menej každý putoval k svojmu domovu.