Kategória: Akcie_2009_planovane

Akcia sa začínala na železničnej stanici v Kútoch. Dopravili sme sa sem rôznym spôsobom: jedni vlakom, druhí autami. Počasie sa po mohutných dažďoch už umúdrilo a ukázalo svoju krajšiu tvár. Celkovo sa nás stretlo 17 cyklistov (tiek). Tento krát sa k nám pridali aj dvaja cyklisti a dve cyklistky až od Zlína.

Po ustrojení bicyklov a obligátnom fotení sme sa vydali na cestu smer Lanžhot a Břeclav. Za Břeclavou sme zišli z hlavnej cesty a začali sme po pekných cyklocestách spoznávať krásy lednicko-valtického areálu. Šli sme po tzv. Lichtenštajnskej ceste, kde na nás čakali pozoruhodné historické stavby, ktoré si tu príslušníci Lichtenštajnského rodu postavili pre svoju zábavu, ktoré používali na svoje radovánky. Pretože sa tieto stavby zachovali dodnes, užívame si pohľad na ich krásu aj my, dnešní cyklisti. A to všetko je postavené v bezmála rovinatom a lesnatom teréne. Všetky historické objekty sú pospájané peknými cyklocestami. Čo viac si môže cyklistova duša priať. Ešte pekné počasie. A to sme mali tiež. Tak že hor sa dopredu.

Ako prvý skvost sa objavil Janov hrad. Postavený ako romantická napodobnenina zrúcaniny starého hradu. Cyklistov tu bolo neúrekom, pekné počasie nevylákalo len nás. Pofotíme a pokračujeme ďalej. Prichádzame do Ledníc. Krásu tamojšieho zámku a jeho záhrad netreba ani opisovať. Po krátkej prehliadke tohto miesta a malého žltého občerstvenia pokračujeme ďalej smerom na Lednické rybníky. Tu pri nich navštevujeme hneď dva skvosty: Rybničný zámok a Apolónov chrám, ktorý trochu pripomínal staré grécke stĺpové stavby. Za nimi nás čakal krásny poloblúkový stĺpový Chrám troch grácií. So súsoším troch grácií vpredu. Postavený ako reprezentačné sídlo trom antickým bohyniam Athéne, Afrodite a Artemis. Po krátkej zastávke pokračujeme po lesnej cestičke ďalej. Po pravej ruke míňame nevšednú kaplnku zasvätenú sv. Hubertovi. A potom už vyvaľujeme oči na to, čo sa objaví pred nami. Je to napodobnenina víťazného oblúku zo starovekého Ríma. Ale kde sa to tu vzalo v tomto lese? No, je to úžasné. Ohromná stavba nesie názov: Randez-vous. Je to vlastne chrám zasvätený bohyni lovu, Diane. Keď sa nám všetkým udivené ústa zavrú, pokračujeme ďalej. Krásna orechová aleja nás dovedie do Valtíc. Tie sú známe tiež prekrásnym zámkom, ale ten sme už viackrát navštívili na predošlých „moravských cykloakciách“, tak volíme krátky odpočinok v miestnej reštaurácii na už pomerne neskorý obed.

S plnými žalúdkami pokračujeme ďalej po staviteľských stopách Lichtenštajnovcov. Ale tento krát sa musíme vyštverať nad mesto ku Kolonáde na Rajstne. Pohľad na ňu nám vyrazí aj posledné zvyšky dychu, ktoré nám zostali po prudkom stúpaní z mesta. Je to prekrásna stavba pripomínajúca Gloriettu vo Viedenskom Schönbrunne. Pohľad na ňu ako aj pohľad na mesto pod nami, je spravodlivou odmenou za vynaložené úsilie. Ďalšia cesta ide síce cez malý „hup“, ale nastúpanú výšku strácame len pomaly, takže máme stále výhľady po okolí. Obdivujeme okolité vinice, ktorými je tento kraj tak známy. Cyklocesta nás pomaly dovedie na posledné zastavenie našej cesty, na zámoček v Pohansku. Tu je možné aj obdivovať starobylé vykopávky a rekonštrukcie obydlí našich prapredkov z čias Veľkej Moravy. Pri orosenom pohári obdivujeme ešte vonkajšiu krásu tamojšieho zámku. Tu sa s nami rozlúčia cyklisti, ktorí potrebujú stihnúť vlak. My ostatní pokračujeme turistickým tempom cez Lanžhot do Kútov.

Cyklakcia je ukončená. Na tachometri máme 83 km. Pri poslednom občerstvení zhodnocujeme akciu, vstrebávame nadobudnuté dojmy, ale na to bude treba dlhší čas, lebo tých dojmov, čo nám táto tzv. „záhrada Európy“ poskytla, bolo veľmi veľa…

Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akcie zúčastnili za príjemnú spoločnosť a verím, že si odniesli so sebou pekné spomienky.

A nakoniec chcem poďakovať aj cyklistike samotnej, že nám umožňuje týmto spôsobom zažiť takéto pekné chvíle.

Ľuboš Kraic

12.ročník cykloturistického „vítania leta“ sa uskutočnil dňa 20.6.2009 na Malokarpatských cestách po trase, ktorá bola kvôli prácam na cestách zmenená, takže vypadli z nej Suchá nad Parnou, Červený Kameň a Horná a Dolná Krupá. Takže:
Štart: 8:30h od reštaurácie RELAX na Rybníkovej ul. v Trnave – Biely Kostol Ružindol -Modra – Šenkvice Pezinok – Pezinská Baba Pernek Kuchyňa Sološnica – Plavecký Peter Buková Trstín Boleráz – Trnava a cieľ opäť v Relaxe cca od 15:00- 16:30h.

Na štarte sa prezentovalo 31 účastníkov, na ktorých čakal cca 114 km okruh po cestách Trnavského i Bratislavského kraja cez dve horské sedlá (Pezinská Baba a pri priehrade Buková). Počasie bolo t.r. ozaj nepriaznivé pre cykloturistiku. Čo sa prejavilo aj na počte účastníkov, aj na nálade.

Po krátkom rannom dáždiku bolo sobotné ráno upršané s miernym ochladením, čo väčšina účastníkov neprijala s potešením. I keď je lepšie šliapať do pedálov pod mrakom ako pri spaľujúcom, sily uberajúcom slnku, ktorého sme si už užili t.r. od skorej jari už dosť.

Cieľom akcie nie je pretekanie! Ale stretnutie sa s priateľmi v sedle bicykla, dobre si zajazdiť a spraviť aj niečo prospešné pre svoju kondičku.

Po štarte a vyvedení pelotónu z mesta za asistencie vozidiel policajného zboru a vlastných sprievodných vozidiel (vodiči: F. Krajčovič a I. Naništa), ktoré zabezpečovali okrem technickej pomoci i zdravotnú službu a za sem-tam mrholenia sa vytvorili výkonnostné skupinky cyklistov, na ktorých čakali po trase oficiálne občerstvovacie prestávky: v sedle Pez. Baba – v Sološnici – na Bukovej a nakoniec v cieli akcie v Relaxe. Tu už čakal na účastníkov aj navarený kotlíkový gulášik s pivkom. Ten dobre padol, lebo cyklisti asi od 13.hod. išli v permanentnom daždi. Spestrením programu býva aj tradičná tombola losovaním z účastníckych štartovacích čísiel.

Ceny do tomboly venovali firmy:
LOJ MAR-ELEKTRO z Trnavy- p. Jozef a Marek Loj

Bicykle- Šport- Servis- p. Bohuslav Kujovič z Trnavy

Drogéria OD Jednota z Trnavy- p. Kabátová

Vydavateľstvo TURISTA- Dr. Anna Hlatká z Piešťan

Malokarpatský cykloklub

p. Krajčovič František z Trnavy

APIMED p. Ing. Peter Kudláč

Farby- laky p. Marcel Griflík

Akciu ďalej podporili:
Trnavský samosprávny kraj,

JAVYS – Jaslovské Bohunice,

Mesto TRNAVA

Reštaurácia RELAX Trnava .

Najmladším účastníkom akcie bol: Ľubomír Ondrejkovič ( r.1985) z Vlčkoviec

Najstarším účastníkom bol: František Krajčovič (r.1948)

Najvzdialenejším účastníkom bol: Jozef Ďurjak z Vrábel

Mužské oči potešili aj dámy: Emília Kraicová, Daniela Fáziková, Božena Ilavská, Beáta Ďugová, Lenka a malá Lea z Topoľčian.

Po dojazde do cieľa mal toho každý teda dosť a premočené a skrehnuté telá zavelili každému ísť radšej pod teplú sprchu. Takže po občerstvení a tombole nebolo nálady na tradičný spev a každý sa hotoval ísť domov.

Zablahoželali sme ešte k narodeninám J. Antalovi a Ľ. Kraicovi. Nastal čas rozlúčky s 12. ročníkom a už môžeme chystať ďalší ročník (plánovaný na cca 26.6.2010).

Igor Naništa – predseda MKCK

Účastníci: Hovorka Peter, Ilavská Božena, Oravec Vlado

Hoci na sobotu 13.6. bolo avizované vcelku pekné počasie a akcia Veľká Javorina vždy patrila k zlatým klincom akcií Malokarpatského cykloklubu, tento rok sa obišla s veľmi malým záujmom členov. Akoby sa zľakli jej volania, pretože výjazd na Veľkú Javorinu je prakticky osobnou výzvou pre každého záujemcu popasovať sa s týmto vyše osemkilometrovým stúpaním. Ona síce dá zabrať, ale po jej zdolaní sa každému spravodlivo odmení krásnymi výhľadmi do ďaleka.

Tento rok sa tak stalo trom statočným cyklistom (dvom cyklistom a jednej cyklistke) z Piešťan a okolia. Pred popasovaním sa s týmto kopcom sa ešte posilnili čiernym pivom a poď ho hore. Javorinu pokorili a uvideli krásu našich Karpát ako na dlani.

Takže kto neprišiel, môže banovať. Uvidel by iste veľa zaujímavého (napr. uvidel by Petra Hovorku bez tradičného TREKU, ale pekne na horskom bicykli.) ale aj veľa krásnej krajiny z pod Javoriny.

V zastúpení Ľuboš Kraic

Akcia Javorníky 7.6.2009

Táto akcia bola na základe neistoty z predpovedi počasia presunutá zo soboty 6.6. na nedeľu 7.6. čo spôsobilo váhavosť členov MKCK na jej účasti. Nakoniec sa nás pri púchovskom Lidli stretlo 7cyklistov (tiek), ktorí sa dostavili na autách. Lubo Kraic s manželkou Emíliou, Paľo Herceg s Ankou Novákovou a Jožom Michalcom a Táňa Ilavská s mamou Božkou. Táňa mala namontovaný nový nosič na bicykle a skúšala, či to nosič vydrží.

Po vyložení bicyklov z áut, sme sa vydali na cestu smerom na Lazy pod Makytou. Pretože bola nedeľa, premávka bola pokojná, áut len pomenej. V dedinke Záriečie sme sa zastavili v miestnej krčme, kde nás ochotná hostinská, hoci sa pripravovala na nedeľnú akciu, pohostila dobrou kávičkou a pivkom. Ďalej sme pokračovali pokojnou cestou cez Panštinu až do Čertova. Tu sme sa nachvíľku zastavili nabrať tekutých síl, pretože nás čakalo 6-kilometrové stúpanie na hrebeň Javorníkov na chatu Kohútka. Počasie sa rysovalo vcelku pekné, tak stúpanie prerušovali zastávky na fotenie, alebo kochanie sa okolitým krajom.

Na Kohútku sme dorazili okolo obeda, tak sme ochutnali miestne špeciality, z ktorých dominovali čučoriedkové (borůvkové) parené buchty. Pretože sme stolovali na vonkajšej terase, k chuti do jedla prispeli aj nádherné výhľady po okolitých hrebeňoch, ktorými sme sa kochali priamo od obedového stola.

Po dobrom obede sme sa vydali na cestu po Javorníckom hrebeni smerom na Malý Javorník. Hoci bola trasa miestami dosť členitá, na kráse danej cesty to nič neubralo. Bol pekný čas a krásne scenérie lesa sa striedali s peknými výhľadmi do ďaleka, až po Beskydy.

Tesne pred Malým Javorníkom nás miestna cyklocesta pozvoľným klesaním doviedla až do Papradnianskej doliny, k hotelu Podjavorník. Pred ním bola malá reštaurácia, ako stvorená pre cyklistov. To bol práve ten správny čas na kávičku. Dali sme si viedenskú.

Potom to bola už paráda, pretože ďalšia cesta pokračovala jemným klesaním po Papradnianskej doline až do dedinky Jasenica. Cestu do Udiče a tým aj k Nosickej priehrade sme si skrátili cez krátke stúpanie na malý hrebeň. Nebolo to nič mimoriadne, ale skratka to bola podstatná a naviac sme sa vyhli premávke na hlavnej ceste.

Ďalej sme šli okolo samotnej priehrady až do Púchova, tu sme svoju cestu zase pri miestnom Lidli zakončili.

Boli sme veľmi spokojní, prešli sme cca 70 kilometrov, počasie bolo slnečné, Javorníky prekrásne.

Dokonca aj krst Táninho auto nosiča na bicykle dopadol dobre.

Takže v dobrej nálade sa tešíme na ďalšie cyklistické potulky po prírode.

Ľuboš Kraic

Akcia Okolo Tatier (42.ročník) 28. – 30.5.2009

Účastníci: Golier Juraj+1, Vrábel Palo, Fáziková Danka, Škoda Palo, Lavor Kamil, Trnka František + 1( Lukáš Novosad ), Stríž, Slaný.

Priebeh: 28. mája 2009 sa vybralo 8 členov MKCK + 2 na cykloakciu Okolo Tatier. Zvolili sme variantu dovoz autami do L.Mikuláša resp. Kvačian na troch autách.

1. Kvačany: Stríž, Slaný

2. L.Mikuláš.: Golier Juraj, Vrábel Palo + 1

3. L.Mikuláš.: Fáziková Danka, Škoda Palo, Lavor Kamil, Trnka František + 1( Lukáš Novosad ).

Po príchode do L.M. cca okolo 12 hod sa vydávame na cestu z L. Mikuláša cez Matiašovce, Huty a Zuberec do Nižnej na Orave. Počasie je ešte dobré, polooblačno, teplota cca 16-18°C. Prvú zastávku sme si urobili na salaši pri Liptovskej Sielnici. Po cesnakovej polievke, držkovej resp. bryndzových haluškách sa vydávame ďalej smer Huty. Po namáhavom stúpaní cez Roháče a po zjazde sa v Zuberci stretávame so zvyškom našej výpravy t.j. Ondrom Strížom a Ľ. Slaným. Po jednom dvoch pivách sa vydávame spolu do cieľa Nižná na Orave. Po registrácii sme sa ubytovali tradične v lesníckom internáte v Tvrdošíne. Počasie bolo prijateľné pršať začalo až večer okolo 21 hod.

Ráno 29.mája po prebudení neprší. Predseda Cykloklubu Nižná Miloš Kuboš pozdravil takmer osemstovku cyklistov a poprial im všetko najlepšie, aby tie kilometre ubehli čím skôr a v plnom zdraví. Ale hneď po štarte začalo pršať a prehánky nás sprevádzali počas celej cesty. Novinka na 42. ročníku bolo občerstvenie zadarmo na salaši v Poľsku pred Zakopaným. Bolo to milé prekvapenie, ktoré čakalo na cyklistov tohto ročníka na salaši, kde ich privítala folklórna ľudová muzika z Witova. Ochutnávka syrových výrobkov z ovčieho mlieka – oštiepky, ovčí syr, korbáčiky, žinčica – prebehla k veľkej spokojnosti všetkých.

Ďaľšou zastávkou bolo Zakopané, ale začalo pršať a tak sa v pršiplášťoch vydávame znova na cestu. Na najvyššom bode stúpania zo Zakopaného bola teplota len +3,6 °C.

Počasie na 42. ročníku Okolo Tatier sa nevydarilo, dážď, sneh resp. krúpy nás sprevádzali až do Tatranskej Lomnice. Perlička nás čakala v Tatranských Matliaroch, kde nám príslušníci policajného zboru zisťovali obsah alkoholu ľudovo povedané niektorí cyklisti fúkali, a potom v cieli nás organizátori privítali poldecákom vodky a gulášom.

Z dôvodu chladného a sychravého počasia sme sa rozhodli v sobotu odísť domov. Ráno po prebudení sme nasadli na bicykle a vydali sme sa do L.M. Prestávku na Štrbskom plese kde v noci z 29. na 30.mája napadol sneh cca 2-3 cm, sme využili na doplnenie zásob jedla a tekutín. Asi o 19:00 sme dorazili domov.

Na 42. ročníku Okolo Tatier sa počasie nevydarilo, ale zvládli sme to bez väčšej ujmy na zdraví a už sa teším na ďalší ročník v nádeji, že bude lepšie počasie.

Zapísal: Kamil Lavor

Akcia Korzika 2009 (23.5. – 1.6.2009)

Akcia Korzika 2009 sa dá zhodnotiť veľmi jednoducho: prekrásna krajina, ohromná cyklistika, nečakane dobrá cyklistická partia, bohatá strava, stopercentná dovolenka. Ale poďme pekne po poriadku:
V sobotu 23.5. nakladáme bicykle na železničnej stanici v Trnave. Dá to dosť zabrať, lebo každý bicykel je iný. S malým oneskorením sa vydávame do Bratislavy, kde na parkovisku pri Kauflande na Pasienkoch „pristupujú“ cyklisti z Bratislavy a okolia. A už nám nič nebráni pokračovať smerom na Korziku. Hraničné prechody sú chvalabohu zrušené, tak prestávky boli len na odpočinok šoférov a naše občerstvenie.

V nedeľu ráno okolo siedmej prichádzame do Livorna, kde okolo deviatej nalodení na trajekt vyrážame na 80-kilometrovú morskú cestu do korzickej Bastie. Odtiaľ nás čaká ešte vyše 190-kilometrová cesta do Propriana, nášho letoviska. Tu budeme robiť hviezdicové výlety do okolia. Prichádzame sem okolo siedmej večer, unavení z dlhej cesty sa ubytovávame v tunajších apartmánoch. Kompletujeme bicykle a vydáme sa na pešiu poznávaciu prechádzku po večernom Propriane.

V pondelok ráno v dosť veľkom počte vyrážame smerom na 10-kilometrov vzdialené (vraj najkorzickejšie) mesto Sartene. Je to síce do kopca, ale pohľad na mesto je ohromujúci. Samotné centrum mesta je priam ako zo starých francúzskych filmov. Mesto je hlavne známe tým, že tu v jeho okolí vznikla nechvalne známa – vendeta. Na námestí si dáme občerstvujúce pivko. Zo začiatku chutilo celkom dobre, no keď priniesli účet (6 euro/polliter), dáko nám v hrdle zhorklo. Našim ďalším cieľom boli megality v Caurii. Táto cesta nám poriadne ubrala síl, lebo bolo veľmi teplo, takže dobre nám padla aj voda v miestnej nemocnici, ktorá bola na ceste. Samotné megality ako aj okolitá krajina boli nádherné. Nakoniec od dediny Belvedere nasledoval prekrásny zjazd k moru, kde sme na pláži v smaragdovej vode ovlažili naše unavené telá.

V utorok sa ženy pobrali na bicykloch spoznávať okolité pláže a my muži sme sa vybrali na cyklotrasu do vnútrozemia. Navštívili sme starý most Spin’a Cavallu v tvare oslieho chrbta, ktorý postavili už v stredoveku starí Janovčania. Prechádzali sme cez v úbočí hôr postavené prekrásne dedinky Ste Lucie de-Tallano, Zoza, Sorbollano. Cesta popri rieke Rizzanese nás priviedla až skoro do výšky 1000m nad morom, kde v dedinke Serra-di Scompamene nás príjemne prekvapila pizzeria a hlavne chladené miestne pivko Pietra. Potom už nasledoval príjemný vyše 20-kilometrový zjazd s krásnymi výhľadmi. Cestu sme zakončili osviežením na pláži a v miestnej kaviarni.

V stredu sme aj spolu so ženami obišli celý propriansky záliv zase s veľmi krásnymi výhľadmi na mesto a more. Nasledovalo, ako už tradične, v úbočí postavené mestečko Olmeto. V ňom krátka zastávka a obligátna kávička a zase hore až na sedlo Celaccia. Potom sme si vychutnali zase 20-kilometrový zjazd cez krásne dedinky Sollacaro, Calvese plné kvetov a ochutnali sme aj miestne čerešne. Vo Filitosse bolo možné navštíviť prehistorické vykopávky. My sme ochutnali aj miestne vínko. No a potom už zase k moru a keďže boli väčšie vlny, tak sme sa poriadne na nich vybláznili.

Vo štvrtok sme autobusom navštívili klenot Korziky, mesto Bonifaccio. Celé mesto ako aj skosené útesy doslova vyrážajú dych. Výlet malou loďkou po mori okolo útesov je ohromný zážitok. Prechádzka po starobylom meste plnom úzkych uličiek a malých kaviarničiek, kde sa zastavil čas, nám dodala duševných síl do ďalšieho spoznávania korzickej krajiny.

V piatok nás čakala snáď najkrajšia etapa cyklistického spoznávania tohto kúta Korziky. Začalo to nevinne stúpaním z Propriana cez dedinku Viggianello a odtiaľ sme pokračovali po ceste takmer po vrstevnici s prekrásnymi výhľadmi do údolia a zálivu de Valinco obopínajúceho Propriano. Nasledovali prekrásne dedinky Arbellara, Fozzano a Santa Maria Figaniella s neustálymi výhľadmi do údolia. Vo Fozzane sme sa zastavili na kávičku a pivko a v duchu sme si pripomenuli najtragickejšiu vendetu v histórii Korziky, ktorá sa tu odohrala v roku 1833. Tie domy tu stoja ešte do dnes. Samotné stúpanie na sedlo Col de Sui svojou scenériou vyrážalo dych snáď každému účastníkovi etapy. Nebolo snáď oka, v ktorom by nezažiarila iskrička nadšenia z toho všetkého, čo si pre nás korzická príroda na tento okamih pripravila. Krásne skalnaté hory, ohromujúce výhľady do údolia a cesta vinúca sa cez toto všetko sa nedajú ani opísať. To sa jednoducho musí zažiť na vlastnej koži. Akoby sa nám príroda chcela odvďačiť, ako dobrým žiakom a za dobré správanie nám pripravila tento bonus. Vo vyše 20-kilometrovom zjazde pokračovalo prekvapenie za prekvapením v podobe prekrásnej krajiny, ktorá sa menila za každou zákrutou. Príchod k moru a kúpanie sa v priezračnej vode urobili dôstojnú bodku za týmto veľkolepým zážitkom.

V sobotu sme ešte raz navštívili mesto Sartene, kde bol momentálne trh a tým aj posledná možnosť dokúpiť niečo pre najbližších. Tu sa naše cesty rozdelili na cyklistov, ktorí sa pobrali hneď k pláži a na cyklistov, ktorí cez dedinky Granace a Arbellara spoznali ešte posledný kúsok prekrásnej krajiny nášho korzického okolia. Obe skupinky zakončili deň posledným kúpaním v teplom korzickom mori.

Po naložení bicyklov na príves sme dôstojne, ako sa na správnych Slovákov patrí, zavŕšili tunajší pobyt hraním na gitare a spevom našich pesničiek až do ranných hodín. Jednoducho dovolenka „se vším všudy“ ; teda ako sa patrí.

Cesta naspäť prebehla presne v opačnom poradí ako sem. Domov sme prišli všetci v poriadku.

Spoznali sme novú krajinu, nových priateľov a nabrali sme veľké množstvo dojmov, ktoré v každom účastníkovi zanechali spokojný pocit na duši, ktorý sa dá opísať aj veľmi jednoducho: „Vďaka ti Korzika, že som ťa spoznal, vďaka ti Korzika, že si.“

Ľuboš Kraic

Táto akcia sľubovala veľkolepý zážitok, pretože jej trasa viedla po krásnej krajine Myjavských kopaníc a Moravského Slovácka. Mala aj slušnú dĺžku; veď z Trnavy a späť merala cca 150 km, čo niektorí využili a skrátili si cestu na Dobrú Vodu autom. O to väčší obdiv si zaslúžili tí, čo ju šliapali len na vlastný pohon; či už Trnavy, alebo Hlohovca.

V piatok 8.mája 2009 ( termín som zmenil o deň skôr, kvôli predpovedi počasia) sme sa zišli o 7:00 hod. pri Amfiku v Trnave. (146 m n.m.)

Prišla aj hostka Jitka z Ružindola. Vyštartovali sme za pekného počasia smerom na Dechtice (186 m) na Dobrú Vodu (248). Tam prišli ďalší a z áut skladali svoje tátoše. O 9:00 hod. odchádzame bez tradičného občerstvenia, lebo bola zatvorená reštika.

Smädní, popod hradom po peknej lesnej cestičke, začíname prvý stupák na kótu Dlhé Rovne (411m) a prudkým zjazdom asi 18% do Brezovej p. Bradlom.(260 m) Hostinec Dolina bol ešte zatvorený, ale občerstvenie v unimobunke pri ceste nie. Konečne pivko, kofola a káva. Rýchlo pokračujeme ďalej do Minarčinych, doprava po zelenom Céčku do Priepasného, tam sa pridal Peter Hovorka na cesťáku. Tradičné foto v hojnom počte 17 členov, hurá na Myjavské kopanice. Tu sa začala pravá kopaničiarska cyklistika: ospalé dedinky si žili v svojom každodennom rytme, dedinky sa striedali s krásnymi lúčkami a malými lesíkmi. Nad nami nám celú cestu svietilo teplé, jarné slniečko. Táto pastva pre oči nám vlievala tak prepotrebnú energiu. Pokračovali sme na Polianku (410 m) a krásny zjazd po novej ceste nás doviedol až do Myjavy.(325 m).

Dáme si foto pri Štefánikovi a smer Stará Myjava (410 m), priehrada St. Myjava Euro mesto do Skylandu. Bufet bol z nepochopiteľných príčin zatvorený (toto považuje garant za neslušnosť a lotrovinu) a za občasného frflania smädných chlapov stúpame po lesnej ceste na križovatku ciest, Topolecká, Veľká Javorina, Poriadie, no ale krása okolitej prírody tú vynaloženú námahu dôsledne vyvážila. Odbočujeme doľava na „vojenskú cestu“ až na hranicu Juhomoravského kraja (sú tam ešte osadené staré tabule). Po nevyhnutnom fotení, stále stúpame až na Šibeničný vrch (708 m je vedľa cesty aj zo starým krížom).

Ja sa spúšťam smerom na Novú Lhotu dopredu, aby som mohol navigovať ostatných cyklistov, aby neprebehli odbočku do Filipovského údolia doľava, kde sa napojíme, (je to asi polovica trasy 75 km) na českú cyklotrasu (č.5046). No niektorí ju prebehli a museli sa vrátiť.

Tento zjazd je veľmi pekný, lebo je vidieť Moravské Slovácko, oblasť Bojkovicka, Veľkú Javorinu, krásne a rozsiahle lúky. Pokračujeme poľnou cestou a odbočíme znova doľava na lúku s krásnymi výhľadmi do okolia.

Opatrne cez potok a les až k poľovníckej chate Megovka. Je to krásna historická kamenná stavba teraz už vynovená fotočlánkami. Tu sa svojho času stretávali na tzv. Filipovských výletoch v 19. storočí Jozef Miloslav Hurban s priateľmi.

Zjazdom po lesnej asfaltke sa dostávame do rekreačnej oblasti Hotela Filipov (u pani Hráčkovej). Tu si už doprajeme všetko, čo cyklistické telo a duša potrebuje. Usadili nás vonku ku grilu a výčapu.

V hoteli Filipov je aj nové velnescentrum. Ešte o tom neviem, ale tu som zabudol prezenčnú listinu z tejto akcie (zistím to až o veľa neskôr). Vyrážame o 14:45 dole do obce Javorník a znova doľava odporným stupákom po ceste smerom na Vrbovce. Na bývalej colnici stretávame Paľa Vrábla – nášho člena.

Z Vrboviec pod veternou elektrárňou pokračujeme doľava a (ne) príjemným stupákom (16 %) a dlhým zjazdom do Turej Lúky, smer Myjava Belanský a Žriedlová dolina (pekná a tichá) nás dovedie do Brezovej p. Bradlom. Kruh našej cesty sa uzavrel, všetci pri pivku a kofole predbežne „zhodnocujeme“ akciu . Nasleduje znova stupák a klesák na Dobrú Vodu (cez Dlhé Rovne). Autičkári zbalili bicykle a nasadli na autá a non-stopári dobojovali ešte posledné kilometre. Chvalabohu všetci došli domov v poriadku.

Aj keď akcia bola náročná na kondičku (za 13 hod. 150 km), na vynaloženú námahu sa rýchlo zabudlo a vystriedali ju len príjemné spomienky z vydarenej akcie.

Jitka z Ružindola po doporučení išla pomaly svojim tempom cez Žriedlovú dolinu až na Myjavu. Prišla navečer do Trnavy, kraj Myjavský sa jej páčil.

Dobrá správa nakoniec: Na druhý deň si túto trasu prešiel kamarát Rasťo Mocko z priateľmi z Modry stratenú prezenčku našli a priniesli.

Jozef Michalec

Ráno v Trnave pri amfiku sa stretávame šiesti cyklisti. Nič-moc. Ostatní sa asi zľakli veľmi silného severného vetra, alebo boli väčšou, či menšou mierou ohrození práve panujúcou chrípkou. S požehnaním predsedu (ten nás prišiel len vyprovodiť, lebo mal školské povinnosti) sa vydávame do terénu navzdory silnému protivetru.

Naše cesty sa hneď v Trnave rozdelili: cestári išli po svojich po hlavnej veste na Trstín, kde sa k nim pridal po ceste ďalší kolega, my trekáči vedení Vladom Naďom rozrážame silný protivietor smerom na Prekážku. Pri Dolnej Krupej sa k nám pridávajú bratia Škodovci. Po krátkom odpočinku na Prekážke sa vydávame po cestičke jarným lesom na Dobrú Vodu. V lese už vietor nefúka, všade je vidieť rozkvitnutý medvedí cesnak; krásny balzam na dušu po krutej ceste z Trnavy. Na Dobrej Vode dáme kávičku a iné druhy občerstvenia a pokračujeme zase krásnym a hlavne bezveterným lesom na Brezovú. Stúpanie na Bradlo nás síce potrhá, ale hore sa už všetci stretneme aj s partiou (Piešťany a okolie a Hlohovec). Celkovo je nás pätnásť cyklistov. Po krátkom vymenení si dojmov z cesty zavítame aj na chatku na malé občerstvenie a vydáme sa na cestu domov. Partie sa už zase rozdelia. Jedni idú dolu do Brezovej, odtiaľ na Košariská, Vrbové a Trnavu, resp. Hlohovec, druhí cez Brezovú, Dlhý Vŕšok a Vrbové do Piešťan a niektorí pokračovali z Bradla cez lesy do Košarísk a cez Podkylavu no a potom už po asfaltových cestách až do Trnavy, resp. do Zelenča. Všetky skupinky však už viac-menej využívali silu vetra, ktorý im fúkal do chrbta.

Hoci síce fúkal silný severný vietor, počasie bolo inak pekné, slnko svietilo, výhľady boli do ďaleka. Takže sme zase ochutnali ďalší bonbónik z veľkej bonboniéry, ktorú nám príroda a MKCK na tento rok ponúkli.

Ľuboš Kraic (v zastúpení garanta)

Počasie :
Slnečné, teplo cca 20 st.C, skoro bezvetrie ideálne na bicyklovanie a veci s tým spojené – jednoducho – jarná báseň.
Priebeh :
Zraz na akciu pre „Trnavákov“ sme naplánovali na 10:00 hod pred „Amfikom“ v Trnave. Zišla sa nás slušná kopa cykloturistov aj cykloturistiek posilnených aj o partiu 4 „Hrnčiarovčanov“.

Vyštartovali sme smerom na Špačince J.Bohunice- Radošovce- Kátlovce Dechtice (tu sme mali prvú „občerstvovačku“ a stretko so skupinou „Piešťancov“, ktorí prišli tiež v slušnej zostave). Po prvej jarnej zmrzline, príp. iného osvieženia sme spoločne vyrazili do zrazového miesta, pri kostole na Dobrej Vode. Tu sa stretávame aj s ďalšou skupinkou „ Zavarčanov“ pod vedením Mareka Nižnanského a skupinkou dievčat z Piešťan pod vedením Božky Ilavskej. Keďže bol čas obeda, dopĺňame kalórie podľa chuti (pizza, klobáska, iné). Stretávame sa tu aj s našim členom Paľom Vrábľom momentálne členom dychovky, ktorá tu prišla zahrať pri príležitosti osláv výročia Jána Hollého.

Celkovo sa nás stretlo 38 účastníkov. Po tradičnom fotení a výmene nových informácií sa postupne lúčime s Dobrou Vodou, aj priateľmi a nasadáme na bicykle. Vyrážame každý svojim smerom, k svojim domovom a dohadujeme sa na ďalšej akcii.

„Trnaváci“ šľapeme lesnou cestou (vcelku slušný povrch sa dal prejsť aj na cestnom „bajku“) k horárni Suchánka – odtiaľ – cez Cerový vrch okolo súkromnej haciendy po modrej značke „C“- až na Prekážku. Cestou sa kocháme okolitou, prebúdzajúcou sa jarnou prírodou. (medvedí cesnak, záružlie močiarne, a pod) . Za Prekážkou ideme cez vyjazdenú cestu od kamiónov cez H. a D. Krupú späť do Trnavy. Skupina Ľ. Kraica sa zastavuje ešte u „Jánošíka“ a Igor ukončuje stíhaciu jazdu na „Fortune“ pri tenisových kurtoch v Trnave, aby ešte „patrične“ zhodnotili akciu ako vydarenú a bezproblémovú.

Igor Naništa & Ľuboš Kraic

Na prvej, „rozbehovej“ akcii sezóny 2009 nám počasie prialo, bolo priam letné, čo vyhnalo von do prírody temer každého.

Trnavská skupina MKCK mala stretnutie na parkovisku pri amfiteátri okolo 10:30 hod. Tento krát sa k nám pridali aj kamaráti so susedného cykloklubu v Hrnčiarovciach. Po krátkom privítaní a obligátnom fotení sme vydali na cestu na Jašter. Okľukou okolo Tesca sme sa po vedľajších uliciach vymotali z Trnavy a šli smerom na Malženice. Prvá zastávka nás čakala v Trakoviciach, kde sme sa v miestnom hostinci občerstvili. Pokračovali sme ďalej do Hlohovca už potrhaní na viaceré skupinky. Tá naša obišla Hlohovec po cykloceste okolo Váhu, cez železničný most sme sa dostali na okrajovú časť mesta a pokojné uličky nás doviedli až k vieche Jašter.

Tu nás už čakali kolegovia z Piešťan a okolia. Celkovo sa nás stretlo až 33 cyklistov (tiek). Keďže už bol aj čas obeda, stretnutie sme si spestrili aj konzumovaním miestnych špecialít.

Po vymenení si prvých cyklistických dojmov sme sa zase už po skupinkách vybrali každý, kadiaľ ho cyklistické srdce ťahalo. Jedni na Sokolovce a Svrbice, druhí na Sereď a Trnavu a naša skupinka tiež na Trnavu ale cez Zelenice a Zavar.

Keďže počasie priam pripomínalo leto, cestu sme si spríjemnili zastávkami v Zeleniciach na kávu a Šúrovciach na jedno „malé orosené“.

Domov sme sa dostali v poriadku a v pohode, tak dúfajme, že aj celá sezóna sa ponesie v tomto duchu.

Ľuboš Kraic