Kategória: Akcie_2010_planovane

Odloženie cykloakcie okolo Neusiedlerského jazera bolo spôsobené nepriaznivou predpoveďou počasia a tak zostala snaha nájsť vhodný náhradný termín. Víkend 17. – 18. 7. sa ukázal ako voľný letný termín klubu MKCK a tak zostávalo už len trafiť sa na správny deň. Predpovede počasia neboli opäť lákavé, sobota 37°C a nedeľa ochladenie o 10°C, búrky a silný vietor. Rozhodnutie padlo s rizikom na nedeľu a tak zo všetkých predpovedaných nástrah našťastie zostal len silný vietor.

V nedeľu ráno o 8:00 h sa zišli na parkovisku pri amfiteátri tri posádky áut v celkovom počte sedem cyklistov v zložení: Editka a Jozef Antaloví, Peter Kollár a Lucia Vépyová, Editka, Marek a Matúš Nižnanskí. Na plážové parkovisko v Neusiedl sme dorazili o 9:30 h, „zložili“ bicykle a keďže z vlaku sa nik nehlásil, vyrazili sme na mólo urobiť štartovné foto.

Vzhľadom na silný vietor, nezvolili sme tradičný okruh okolo jazera, ale vybrali sme sa trasou vysnívanou Ondrom Strížom, čo znamená zásadne ísť stále podľa možnosti dolu vetrom. Nastúpili sme na tzv. „Kulturradweg“, ktorej cieľom bolo navštíviť skanzen a zároveň múzeum rakúskej dediny v dedine Mönchhof.

Cestou sme boli účastní vo Weidene na pivnom dedinskom pikniku s dychovkou. Ďalej cyklotrasa v obci Gols bola nezvyčajne kľukatá, a tak sme sa zhodli na tom, že nám chceli ukázať, čo všetko majú v dedine pekné kúpalisko, reštauráciu v zámockom štýle s parkom, futbalový štadión a samozrejme miestnych vinárov a ich ponuku.

Vstupné v skanzene je 5,5 Eur, ale ako skupine sa nám to podarilo znížiť na 4 Eurá za osobu. V skanzene sú jednotlivé domy aranžované na tradičné remeslá prvej polovice 20. storočia. Bola tam i slušná zbierka starých bicyklov a samozrejme nechýbala krčma štýlovo zariadená a ako jediná aj plne funkčná s výčapom.

Z Mönchhofu sme sa vydali do mestečka Podersdorf, ktoré je na brehu jazera. Cesta viedla medzi vinohradmi po kvalitnej asfaltke, kde sme okrem občasného protivetru nestretli takmer žiadne auto. V Podersdorfe sme obdivovali umenie windsurfistov, ktorý sa doslova predvádzali na rozbúrenej hladine jazera s vysokými vlnami. V závetrí sme si urobili prestávku na jedlo a pitie a potom v obave silného protivetru sme sa vydali na cestu späť do Neusiedl. Na plážové parkovisko sme dorazili kompletné posádky s najazdenou kilometrážou (cca 50 km). V cieli sme skonštatovali, že aj napriek veternému počasiu bol to pekný kultúrno-cyklistický zážitok.

M. Nižnanský

Za MKCK sa zúčastnili:
B.Ilavská, T.Ilavská, A.Nováková, O.Stríž, Ľ.Slaný, P.Herceg
hostia :
J.Hergotová, M.Lajtová, J.Herceg, R.Vojtek

Ráno 11.7.2010 sa o 9.00hod. stretla vzácne vyrovnaná skupina cyklistov (5 žien+5 chlapov) na parkovisku pod Starým mostom v BA.

Po krátkom uvítaní a ešte pri znesiteľnej teplote vzduchu sme vyštartovali po pravej strane Dunaja po hrádzi smerom na Čunovo. Tam už slnko rozpálilo aj asfalt a čo bolo dosť nezvyklé: bolo úplné bezvetrie, čo horúčavu ešte umocňovalo. Čiže nevyhnutne museli byť krátke prestávky na uhasenie smädu, inak by hrozila dehydrácia a kolaps organizmu.

Čunovo sme iba preleteli, prvá dlhšia zastávka bola až pri Vojke v štýlovom ranči (v Dobrohošti už mali stánky s občerstvením zbalené, hody tam boli iba v sobotu). Každý si podľa chuti vybral jedlo, tradičné halászle nesmelo chýbať. Keďže Táňa Ilavská aj s priateľkou Monikou Lajtovou sa rozhodli, že sa budú radšej kúpať v jazere, ako vo vlastnej šťave, tak to otočili späť a tiež naši dvaja nerozluční bratia Ľubo Slaný a Ondro Stríž si to Gabčíkovo rozmysleli, nasadli na kompu a druhou stranou hrádze sa pomaly presúvali do BA. Znovu vyrovnaná šestica (3+3) sme roztočili pedále a už v tropickej horúčave sme dorazili do Gabčíkova (hydroelektráreň).Nasledovala krátka prestávka na pivo, kávu a foto. Potom sme sa rozdelili: päť cyklistov (tiek) sa vydalo po vlastnej osi na Šamorín, Sládkovičovo do TA, Ružindola, Trakovíc a Piešťan, ja som sa druhou stranou hrádze vrátil späť do BA k autu, najazdil som 100 km, tí, čo šliapali až domov to mali o niekoľko desiatok km viac. Ďakujem všetkým zúčastneným, že túto veľmi horúcu nedeľu, ktorá sa dala prežiť aj príjemnejšie, presedeli v sedle bicykla a trochu si vytrápili telo.

P. Herceg

Termín : 3.7.2010

Čas : 7:30 Trnava , 9:30 Radošina

Počasie : slnečné , horúce

Trasa : Trnava Hlohovec-Tepličky-Radošina-Bojná-Tesáre-Záhrada-Závada-Duchonka-Nemečky-Kulháň-Zlatníky-Dubodiel-Trenčianske Jastrabie-Mníchová Lehota-Trenčín …….. cca 120 Km

Účasť : členovia : Herceg , Naď , Nadaský , Budoš , Fáziková , Hovorka , Poláček , Vrábel , Oravcovci , Putera , Škoda Paľo

hostia : Herceg junior, Modrovský a Harčárik

Popis :
Predpoveď počasia bola ideálna, až sme sa tej horúčavy trochu obávali. Z Trnavy sme odchádzali: Herceg so synom, Naď, Nádaský , Harčárik a ja. Veľkú účasť na túto „divočinu“ som neočakával a títo páni cyklisti si radšej overili telefonicky, či som si to nerozmyslel s touto akciou.

V Hlohovci pri prvej občerstvovačke sa k nám pripojila Fáziková a Hovorka, ktorý sa nás už nevedel dočkať.

Musím priznať aj moju chybu, neodhadol som čas na stretnutie z Piešťan v Radošine. Už v Hlohovci som to vedel, že cez malé Pyreneje : Tepličky-Orešany-Radošina to ani Sagan by nezvládol do 9 hodiny s našimi povinnými prestávkami , s našimi bicyklami a s našimi tukmi.

V Radošine nás túžobne očakávali spojky Poláček a Vrábel. Harčárik sa od nás odpojil , lebo nevládal nás stále čakať, to dementujem- mal pracovné záležitosti.

Na Duchonke som sa musel vyčkávajúcim ospravedlniť dobrým oroseným mokom. Oravcovci, Putera a Modrovský išli svojím tempom na Duchonku.

Pred Bojnou Juro navrhol MTB trasu na Duchonku cez priehradu Tesáre, Záhrada a Závada. Táto cesta sa tiahne pod vrcholom Úhrad kde kedysi pobývali naši Slovania. Podľa mňa to bola najmalebnejšia časť. Na Duchonke sme sa skoro všetci stretli v reštaurácií na hrádzi pri príjemnejších aktivitách posilňujúce organizmus cyklistu a to jedlo a studené pivo. Ešte chýbal Škoda, ktorý sa nachádzal v Trenčianskom Jastrabí. Aby nemusel dlho čakať, išiel nám naproti.

Po najpríjemnejšej časti akcie, prichádza trochu horšia a to vysadnúť na bicykle a rozhýbať sa. Na Duchonke sa od nás odpojili Oravcovci , ktorí prešli cez Úhrad do Piešťan.

Postupovali sme severne pozdĺž Duchonky a po žltej turistickej značke sme sa dostali na tretiu priehradu Nemečky. Putera za tento úsek cesty nám dal mínusové body, skratka nebola to najlepšia cesta. Tu sme sa stretli s jediným vojakom v poli, ktorý je stále verný cestným bikom Hovorkom.

Tu sme sa napojili na peknú asfaltku pozdĺž rekreačnej oblasti Kulháň a po úchvatnom zjazde sme sa dostali do dedinky Zlatníky. Tu sme si vylepšili svoje rýchlostné maximá , chvalabohu nič zlé nás tu nečakalo, lebo cesta bola kvalitná a dosť široká i napriek autám a cyklistom v opačnom smere.

Pred zlatníckym šenkom sme sa stretli s Paľom Škodom. Túto časť cesty som už niekedy absolvoval, ale až teraz som sa začal rozpamätávať na väčšie Pyreneje. Dlhšie stúpania, zjazdy, horúčava, deficit síl a tekutín s nami nerozlučne kráčali ruka v ruke.

V Dubodiely sme sa v krčme všetci občerstvili okrem Hovorku, ktorý bol popredu a stále mi hlásil, kde nás počká a vždy si vyberal miesta, cez ktoré sme plánovali prejsť, ale až za nejakú hodinu. Tu na schodoch v tieni sme urobili všetci rozhodnutie, že cestu na Chatu pod Inovcom si vychutnáme niekedy inokedy, i keď sme snažili presvedčiť Paľa Vrábela, aby aspoň jeden z nás tam vyšiel, ale neúspešne.

Pod Mníchovou Lehotou sme sa rozlúčili s ďalšími z Piešťan Poláček, Vrábel a Putera. Ani za nič by som s nimi nemenil cestu, i keď tiež peknú, cez Trenčianske Stankovce-Beckov-Lúka-Horná Streda-Piešťany. Ja som mal už vidinu stanice v Trenčíne. Cestu do Trenčína sme absolvovali v miernom protivetre a po frekventovanej hlavnej ceste, ale mne to nevadilo, sústredil som sa na zadné koleso predného cyklistu.

Cestu do Trnavy sme absolvovali osobným vlakom v komfortnom kupé pri zachladených plechovkách zlatého moku a pri rozhovore o všetkom, čo nás fascinuje, trápi a okrem iného aj o informácii od sprievodcu , že sa skončil sen futbalovej Argentíny.

Táto akcia bola veľmi úspešná, lebo nám dala trochu z krásy nášho niekedy zatracovaného Slovenka a na pár hodín nám pribrzdila rýchlo plynúci čas nášho života.

Jano Budoš

Karpaty Tour 2010- 13.ročník cykloturistického „vítania leta“ sa uskutočnil dňa 26.6.2010 na malokarpatských cestách po trase:
Štart: 8:30h od reštaurácie RELAX na Rybníkovej ul. v Trnave – D. a H. Krupá -Trstín -Buková – Plavecký Peter- Sološnica- Kuchyňa- Pernek- Pezinská Baba- Pezinok- Modra Častá – Suchá n/Parnou -Trnava a cieľ opäť v Relaxe cca od 15:00- 16:30h.

Na štarte sa prezentovalo 40 účastníkov, ktorých čakal cca 125 km okruh po cestách Trnavského i Bratislavského kraja cez dve horské sedlá (pri priehrade Buková a Pezinská Baba). Počasie bolo t.r. vcelku priaznivé pre cykloturistiku. Po krátkom letmom pohľade z okna bolo jasné, že sobotné počasie bude cyklistom priať. Čo väčšina účastníkov prijala s potešením.

Cieľom akcie nie je pretekanie! Ale stretnutie sa s priateľmi v sedle bicykla, dobre si zajazdiť a spraviť aj niečo prospešné pre svoju kondičku.

Najmladším účastníkom akcie bol: Ondrej Duchoň / r.1994/ z CK Olympik Trnava

Najstarším účastníkom bol: Milan Jakabovič st. /r.1947/

Najvzdialenejšími účastníkmi boli: Jozef Ďurjak z Vrábel

Mužské oči potešili aj dámy: Emília Kraicová a Jitka Hergottová.

Pelotón z mesta pomohlo vyviesť vozidlo PZ SR. Na trasu vyrazili aj 2 vlastné sprievodné vozidlá (s vodičmi -F. Krajčovičom, I. Naništom a M. Naništom), ktoré zabezpečovali okrem technickej pomoci i zdravotnú službu. Cykloturistov čakali na trase 4 oficiálne občerstvovacie prestávky – na Bukovej – v Sološnici – v sedle Pez.Baba – na Červenom Kameni a nakoniec v cieli akcie v Relaxe, kde už čakal účastníkov navarený kotlíkový gulášik s pivkom. Spestrením programu býva aj tradičná tombola losovaním z účastníckych štartovacích čísiel.

Ceny do tomboly venovali firmy:
· Vydavateľstvo TURISTA- dr.Anna Hlatká z Piešťan

· Malokarpatský cykloklub

· p.Krajčovič František z Trnavy

· Farby- laky p.Marcel Griflík

· Elektro-hall, p. Šibíková

akciu ďalej podporili:
· Mesto TRNAVA a reštaurácia RELAX Trnava .

Po dojazde do cieľa a občerstvení bolo možné si ešte v pohode posedieť pri GITARE p. Milana ĎUGU s priateľmi a zaspievať si trampské piesne. Aj takto možno stráviť príjemný deň s priateľmi.

Nastal čas rozlúčky s 13. ročníkom a už môžeme chystať ďalší ročník (plánovaný na cca 25.6.2011).

Igor Naništa

Za MKCK sa zúčastnili:
B.Ilavská, D.Fáziková, V.Oravec, V.Putera, J.Polaček, D.Surovčík, P.Škoda, M.Ševčík, P.Herceg
Hostia: M.Harčárik, J.Herceg,

Na našej ďalšej z plánovaných akcií -5.6.2010 sa v Púchove ráno stretlo 11 cyklistov, aby si preverili svoje natrénované nohy na cestách Púchovskej doliny a hrebeni Javorníkov.

Hlavne ten hrebeň Javorníkov nám robil starosti, po tých dažďoch sme tam čakali vodu a bahno, ale chvalabohu naše obavy boli zbytočné. Ale od začiatku.

Za krásneho slnečného rána o 8.30 sme vyrazili, cestou na Lazy pod Makytou. Keďže sme boli pozvaní, odbočili sme do Vydrnej (prvý riadny fučiak) – na chalupu H.Gurínovej, kde nás už čakala aj s rodinou, s chutnými koláčmi a dvoma ručne vyrobenými delami. Jedným z nich sa s nami rozlúčil Helenin brat, ktorý ich vyrobil, výstrelom fakt ako z dela, takže sme od Gurínových odchádzali nahluchlí ako delostrelecké kone.

Cesta malebnými dedinkami Púchovskej doliny ubehla rýchlo, nasledovala krátka zastávka na Ćertove a potom sme pokračovali stúpaním na hrebeň Javorníkov na chatu Kohútka, kde sme sa najedli a doplnili tekutiny. Tu sa prejavil ako excelentný jedák J.Polaček – dokázal do hlavy natlačiť 4 obrovské parené buchty s brusnicami a zaliať to pivom. Ani sa nám nechcelo pokračovať ďalej, trojica cyklistov sa vrátila naspäť do Púchova – D.Fáziková a P.Škoda na vlak. M.Harčárik išiel tak ako ráno; nonstop späť do Trnavy /klobúk dolu./ Hrebeň Javorníkov bol zjazdný, občas blato a voda, inak sa jazdilo dobre, zvládli sme stúpania aj padáky.

Kúsok za V.Javorníkom sme z hrebeňa odbočili na žltú značku, po nej aj peši sme sa dostali na lesnú asfaltku a krásnym, dlhým zjazdom Štiavnickou dolinou až na hlavný ťah na P.Bystricu a cez kúpele v Nimnici o 19.00hod.do Púchova.

Tam sme naložili naše tátoše na autá, rozlúčili a nabrali kurz Piešťany a Trnava. Najazdili sme 96 km, nastúpali 1250 výškových metrov a pohladili naše duše novými zážitkami z krásnej prírody a príjemných ľudí.

P. Herceg

Za MKCK sa zúčastnili:
P.Herceg, T. Gieci s rodinou, V. Oravec.

Pozvánka na 15.Národný zraz cykloturistov v Oščadnici na Kysuciach v dňoch 27.5.-30.5.2010 bola taká lákavá, že napriek tomu, že sa mi okrem T.Gieciho s rodinou nikto neprihlásil /ale zato sa mi prihlásili nejaké zdravotné problémy/ a ešte to počasie, i tak som išiel.

Asi mi to nik neuverí, ale od štvrtka do nedele nám na našich túrach nespadla ani kvapka vody. V piatok už od rána sa na 75 cyklistov pri štarte umievalo slniečko, / tu sa objavili ešte Vlado O. a Rasťo M., jazdili sme spolu/ v Krásne nad Kysucou sme sa zastavili a pozreli si exponáty v Prírodovednom kysuckom múzeu , neskôr ešte krátka zástavka pri kaštieli pri Oščadnici, no potom už začala riadna cyklistika aj za účasti STV z BA. V Ćadci prestávka na obed, potom už iba lesnými cestami kopcovitým terénom k priehrade Milošová, okolie Megoňky aj so svetovou raritou -kamenné gule,o ktorých ani p. Däniken netuší, ako vznikli. Nasledoval presun k Jablúnkovským šanciam ,tam sme sa rozdelili na 2 skupiny, tí zdatnejší sme sa prudkými stúpaniami a klesaním lesnými cestami a rozbahnenými lúkami dostali späť do Oščadnice. T.Gieci jazdil aj s prívesným vozíkom a malinkou Leou/ bola hviezdou zrazu/ aj veľkou Lenkou s nami, potom šiel s druhou skupinou po riadnych cestách.

Večer v Starej Bystrici pri prvom Slovenskom orloji slávnostne otvoril zraz starosta obce aj so zaujímavým výkladom k orloju.

Sobotňajšiu cyklotúru Okolo Trojhraničia sme jazdili už pod zamračeniu oblohou, prudké a dosť dlhé stúpania striedali tak isto prudké padáky, lesné hrbaté chodníky nás cez Poľsko priviedli do Ćeskej obce Hrčava, prestávka na jedlo a pivko, odtiaľ na Trojmedzie / jedna noha v Poľsku, druhá v Ćesku a bicykel na Slovensku/, trochu výdych a znovu hupákmi hrebeňom Beskýd na Slovenskú stranu do Oščadnice. Večer sme ukončili majálesom na námestí spolu s domácim osadenstvom.

V nedelu doobeda sa dalo ísť kto chcel na Veľkú Raču / sedačkou/ ,ja som zbehol do Źiliny bicyklom a vlakom domov.

P. Herceg

Zápis z akcie Bicyklovanie po Sardínii 20. – 30.5.2010.

Pozvánku od organizátora Dušana Orsága za MKCK prijali a akcie sa zúčastnili:
Ľ. Kraic, E. Kraicová, B. Ilavská, H. Gurínová, D. Surovčík, J. Poláček.

Jedinečný ostrov v Stredozemnom mori oplývajúci divokými horami, pokojnými plážami, spústou slnka a hlavne smaragdovo čistým morom – to je Sardínia. Sardínia, ktorá sa nepodobá žiadnemu inému miestu, pretože je jedinečná. Juhozápad ostrova, kam konkrétne sme mali namierené, sa nám predstavil ako oblasť poskytujúca veľké množstvo atraktívnych cieľov, ktoré sa priam núkali, aby ich človek navštívil a spoznal. Boli to hlavne: naše letovisko Porto Corallo, národný park v Sárrabuse, kráľovské pobrežie Costa Rei, hlavné mesto Cagliari s jeho pamätihodnosťami, staroveké nuraghy z doby bronzovej, veľké množstvo prekrásnych pláží, ospalé mestečká a dedinky a samozrejme celý čas modré „azuro“ nad hlavou. Ale poďme pekne po poriadku.

V piatok 21. mája nad ránom za neustáleho dažďa nakladáme poslednú skupinku bicyklov a batožiny na benzínovej pumpe v Petržalke. Premočení nasadáme do autobusu a s vidinou krásneho slnečného juhu pred nami onedlho opúšťame upršané Slovensko. Po takmer prebdenej noci všetci sa rýchlo necháme uspať monotónnou jazdou po rakúskych diaľniciach a prebúdzame sa až za Dolomitmi v Taliansku. Tu sa už počasie zmenilo a my môžeme sledovať krásnu okolitú krajinu plnú viníc. Na chvíľku sa zastavíme v Pise, kde si pozrieme tamojšiu šikmú dominantu a v podvečer prichádzame do Livorna. Nasadáme na nočný trajekt a ráno nás víta slnečná Sardínia, konkrétne prístavné mesto Olbia. Ďalej pokračujeme vnútrozemím cez mestá Nuoro, Lanusei, Villaputzu. Do nášho letoviska Porto Corallo prichádzame okolo obeda. Začíname sa vybaľovať a ubytovávať. K dispozícii máme útulné apartmány s malou terasou a s krásnym výhľadom na more. Je to tu pekné a veľmi sa nám to páči.

V nedeľu sa vydávame na prvú cykloetapu na juh, na mys Capo Carbonara pri meste Villasimius. Cesta tam nás vedie pozdĺž kráľovského pobrežia (Costa Rei). Je tu možno vidieť veľa krásnych zátok s bielym pieskom, neuveriteľne čistou, smaragdovou vodou a nad tým sa tiahnucou cestou teraz v máji s minimálnou premávkou a krásnou horskou scenériou. Prechádzame mestami Muravera, letoviskom Monte Nai, okolo mysu Capo di Marina. Na samom južnom cípe si dáme obligátnu kávičku a vraciame sa vnútrozemím cez mestá Villasimius, Castiadas, San Priamo a Villaputzu do nášho domovského letoviska Porto Corallo. Cesta je nádherná, ale členitá a vykúpená našimi prepotenými tričkami. Veď etapa merala 130 km s prevýšením cez 1000 m.

Na druhý deň volíme odpočinkovú etapu s cieľom okúpať sa na nejakej peknej pláži. Pri Villaputzu odbočujeme na sever smerom na Quirru. Tu si v miestnom bistre dáme kapučíno s malým koláčikom a pokračujeme smerom k moru. Cestou vidíme veľa vojakov, pretože všade na okolí sú vojenské objekty americkej armády. Kúsok za Quirrou prechádzame celkom blízko prekrásneho pomarančovníkového sadu. Chceme sa pri ňom odfotiť, tu prichádza jeho majiteľ a čuduj sa svete nabáda nás, aby sme si aj odtrhli a okoštovali. Takže práve sa nám spĺňa sen väčšiny prítomných: odtrhnúť si a okoštovať pomaranč priamo zo stromu a to bez výčitiek svedomia. Nadopovaní novými vitamínmi prichádzame o chvíľu k pláži di Murtas. A keďže teplota sa blíži k tridsiatke, tešíme sa na kúpanie. Pláž bola očarujúca, voda však trošku „zubatá“, ale nakoniec sme sa okúpali a poleňošili. Niektorí sme ešte využili voľný čas na prieskum okolitých objektov: strážnej veže Torre de Murtas a Punta de sa Cala. Cestou nazad sme sa zastavili u súkromníka a kúpili si u neho pravé domáce sardínske víno, ktoré sme potom večer aj patrične degustovali.

Na ďalší deň smerujú naše cyklokroky smerom na severozápad do mestečka Ballao. Za Villaputzu odbočujeme smerom na San Vito. Za týmto mestečkom sa pred nami rozprestrie údolie, ktoré si vytvorila rieka Flumendosa. Prekrásne horské scenérie tu dopĺňajú aj výdobytky modernej staviteľskej techniky (mosty a tunely), ktoré nám výrazne zľahčujú putovanie po tejto prekrásnej krajine. Zastavujeme v mestečku Ballao, je práve čas obeda a pôsobí to tu ospalým dojmom. Občerstvíme sa v miestnom bistre v tieni paliem a ďalej pokračujeme stúpaním smerom na San Nicolo Gerrei. Tu ešte niektorí si dáme zachádzku do sardínsky rázovitej dedinky Silius, no väčšina smeruje (zase stúpaním) do dedinky Villasalto. Tu sa nakoniec všetci stretávame v miestnom bistre pri dobrej kávičke. Nasledoval očarujúci zjazd s množstvom úchvatných serpentín. Toto krásne divadlo som si skomplikoval malou nepozornosťou pri zjazde. Nasledoval pád a potom chvíľu ticho… Nachádzam sa na zemi, bicykel kúsok vedľa mňa. Vstávam zo zeme, bolí ma ľavé rameno, skúšam ním hýbať, ide to… nasadám na bicykel a dokončujem zjazd. Vcelku to ide, len sa bojím, či nie je niečo zlomené a bolesť sa bude zvyšovať. Po dohode s ostatnými volíme rýchly presun bicyklami do Muravery, do miestnej nemocnice. Je to asi 25 km, ale bicyklovanie sa dá vydržať, aj bolesť zdá sa ustupuje. Vyšetrenie v nemocnici našťastie nepotvrdilo žiadnu zlomeninu, ale vztýčilo varovný prst a vyzvalo k opatrnosti na cestách.

Ďalší deň bol odpočinkový, navštívili sme autobusom hlavné mesto Cagliari. Tu sme si pozreli historický stred mesta, Sloniu vežu, miestny rímsky amfiteáter. Niektorí si vzali so sebou bicykle a prezreli si historické mesto Pula a iní sa previezli na bicykloch po krásnom južnom pobreží.

Vo štvrtok sme niektorí volili návštevu okolitých pláží: pri Porto Coralle, San Giovanni, Salinas, Capo Ferrato…, iní návštevu okolitých Nuraghov (staviteľských komplexov z doby bronzovej): Murtas, S aqua Seccis, Domu de S Orcu. Pri Nuraghu S Oro sa rozhodneme navštíviť blízky národný park Sárrabus. Nebolo to ani ďaleko. To, čo si dokázala vytvoriť rieka Cannas a Malliu nás doslova posadilo na zadok. Skalnatý kaňon, ktorý sa nám rozprestrel pred očami nám vyrážal dych za každou zákrutou. Architekt (pani príroda) tu teda pracovala na plný úväzok. Vysoké kolmé steny nad nami, hlboko zarezané riečne údolie pod nami a medzi tým vinúca sa cestička nás nútili neustále sa zastavovať a fotiť. Cesta neustále stúpala a po 14 km nás doviedla na kótu 400 m. Neodolali sme ďalšiemu pokušeniu a pokračovali sme ešte 7 km, do 650 m nad morom, do ďalšej sardínsky rázovitej dedinky Burcei. Chystali sa tu na nejaké náboženské oslavy k sviatku Sv. Barbary. Dali sme si obligátnu kávičku a potom sme sa nechali unášať 21 km klesaním po Sárrabuskom území. Plynulé klesanie (asi 3%) dovoľovalo si vychutnávať krásu tohto územia na plné dúšky.

Bože, len aby som pri tomto kochaní zase niekde nespadol! Našťastie, nestalo sa. V duchu ďakujem všetkým cyklistickým múzam (a myslím, že hovorím za všetkých), že nám občas dožičia aj takéto nevšedné zážitky, ktoré priam spôsobujú husiu kožu ozajstného, nefalšovaného cyklistického vzrušenia a ktoré zanecháva nezmazateľné stopy v duši každého cyklistu.

Opis Sárrabuského kaňonu natoľko zaujal aj ostatných členov našej skupiny, že v posledný deň, v piatok, sme opäť navštívili toto územie. Nasledovné ohlasy len potvrdili, že tento kraj urobil dôstojnú bodku za našim cykloputovaním po tomto kúsku Sardínie.

Ani sme sa nenazdali a prišiel koniec nášho pobytu a návrat (ako sa ukázalo) do zase upršaného Slovenska. Naspäť sme išli tou istou cestou ako sem.

V Bratislave sa lúčime s kamarátmi, ktorí sú už teraz vlastne taká naša malá cyklistická rodina. K čomu prispela veľkým dielom aj samotná Sardínia.

Ľuboš Kraic

Zúčastnení: Ľuboš a Milka Kraicoví, Božka Ilavská, Hela Gurínová, Danka Fáziková, Paľo Škoda, Dušan Surovčík, Vlado Oravec, Juro Poláček, Vlado Naď, Peter Hovorka a Kamil Lavor.

Hostia: Jitka Hergottová, Marek Harčarík a Jaro Bilčík.

Biele Karpaty kedysi oblasť plná samôt s malými políčkami, dnes raj turistov, cyklistov a chalupárov. Do tohto kraja mierili naše kroky v sobotu 8.5.2010. Trochu nás zneistil vývoj počasia v posledných dňoch, ale nakoniec sme si povedali ideme – a oplatilo sa.

V Novom meste nad Váhom sa nás stretáva 15 odvážlivcov z toho až 5 žien. Počasie je povzbudzujúce.

Štartujeme od miestneho Lidlu smerom na Dolné Sŕnie a Novú Bošacu. Prichádzame na bývalý hraničný prechod Šiance. Je opustený. Po malom občerstvení pokračujeme ďalej. Asi kilometer za prechodom je odbočka na starú lesnú asfaltku, pri ktorej je tabuľka s vyobrazením rozhľadne na Veľkom Lopeníku. Odbočujeme. Pretože sme vo výške okolo 350m.n.m a treba ísť až do 911m, zodpovedá tomu aj sklon cesty. Po asi 5 km opúšťame asfaltku a k rozhľadni nás dovedie hlinená lesná cesta. Hoci je po dažďoch, vďaka terajšiemu peknému počasiu, je už trochu preschnutá. Na vrchole Veľkého Lopeníka prichádza zaslúžilý odpočinok a nabratie síl občerstvením (pretože tu nie je žiaden bufet) z našich batohov. Občerstvíme sa aj duševne, pretože výhľad z rozhľadne je ohromujúci. Z pomníka pri rozhľadni sa dozvedáme, že v čase druhej svetovej vojny tu bolo „dusno“ padlo tu veľa vojakov.

Ďalej pokračujeme po zelenej turistickej značke po veľmi zvlnenom teréne k Penziónu Jana pri Mikulčinom Vrchu. Tu nám dobre padne malé osvieženie, pretože prejdená zvlnená cesta nám zase zobrala veľa síl. Odtiaľ pokračujeme už po asfaltových cestách smerom na Výškovec do Starého Hrozenkova. Teraz nám krajina za doterajšie vynaložené odvďačuje sama sebou, pretože za každou zákrutou sa otvárajú pohľady, ktoré chytajú za srdce. Výhľady, ktoré sa striedajú jeden za druhým, sa nedajú opísať, tie sa jednoducho musia zažiť.

Z tejto krásnej letargie nás v Starom Hrozenkove dokonale preberie hrozivo vyzerajúce stúpanie na sedlo Boky smerom na dedinku Žítková. Malo dĺžku asi 3-4 km, ale jeho priemer bol 17%!!! a maximálna hodnota mala 22%!!! Teda, to sa nevidí každý deň. Niektorí sme to vyšliapali, niektorí sme to potlačili, ale vyšli sme ho všetci. Kulisu nám po ľavej ruke robil na bielo zakvitnutý celý kopec. Vyzeral, ako keby bol zasnežený. A zase sa nám vynorili krásne výhľady, ale aj nečakané búrkové mraky, ktoré priniesli asi 20-minútový dážď. Ten sme našťastie prečkali už v Žítkovej, v miestnom hostinci.

Ďalej naše cyklistické kroky, už zase za podpory slniečka, smerovali smerom na križovatku ciest pri reštauráci Nový Dvor. Cesta bola takmer po vrstevnici zase s krásnymi výhľadmi na Mikulčin Vrch, tento krát z druhej strany. Po občerstvení na Novom Dvore sme začali stúpať na Troják. Stúpanie bolo teraz šetrnejšie, zato s neustálymi výhľadmi na Moravskú stranu. Ako keby toho nebolo ešte dosť, z Trojáka nasledoval zjazd okorenený zase výhľadmi po tomto peknom okolí.

Krajina kedysi drsná a neprístupná sa k nám teraz navečer prihovárala vľúdne a láskavo. Stúpajúce kúdoly dymu z komínov chalúp roztrúsených na stráni dávali tušiť teplo nielen vo vnútri malých izbičiek, ale taktiež v srdciach miestnych ľudí, či už starousadlíkov, alebo hrdých chalupníkov.

S týmito pocitmi na záver akcie sa lúčime v Novom Meste a uberáme sa každý svojim smerom, k svojmu domovu.

Akcia to bola krásna, ale aj ťažká. Veď na okruhu cca 43km sme nastúpali vyše 1400m. Začo chcem obzvlášť poďakovať našim prítomným ženám, že sa toho nezľakli a bez reptania a pokorne dané „nástrahy“ zvládli. Dúfam, že im (ale aj nakoniec nám všetkým) to krajina svojou malebnosťou bohato vrátila.

Ľuboš Kraic

Bradlo 2.5.2010

Napriek tomu, že počasie ešte ráno cca o 7:00 nedávalo jasnú odpoveď, či nám dnes na túto akciu dovolí ísť, celkovo sa na trasu vydalo až 18 cyklistov (z MKCK to boli: Kraic Ľuboš, Naď Vlado, Trnka Fero, Benedikovič Jozef, Škoda Palo, Stríž Ondrej, Lavor Kamil, Nižňanský Marek, Ševčík Milan, Ilavská Božka, Gurínová Hela, Putera Vlado, Poláček Juraj a Oravec Vlado).

Ráno o 8:00 sa pri Amfiku v Trnave stretávame štyria cyklisti (Kraic, Naď, Trnka a Benedikovič). Je po daždi, cesty sú mokré, ale vydávame sa na trasu smerom na Dolnú a Hornú Krupú. Na Prekážke nie je nikto. Na okolitom teréne badáme, že tu pršalo asi dlho, lebo blata je tu pomerne veľa. Preto meníme plán trasy a ideme radšej po hlavných cestách cez Dechtice. Na Dobrej Vode nás čaká Ondro Stríž a dobehnú nás Daniel Kraic, Lubo Ondrejkovič a Paľo Škoda. Na oblohe sú ťažké olovené mraky a my sa vydávame lesnou cestou smer Brezová pod Bradlom. Hneď za dedinou začína pršať. Prší celou cestou až po Brezovú. Volíme sa radšej schovať na miestnej benzínovej pumpe a prečkať dážď, veď sme aj tak už dosť premoknutí. Tu prichádzajú od Jablonice Marek Nižňanský aj s manželkou a Milan Ševčik s Igorom Matkovčíkom. Od Košarísk volajú Božka Ilavská aj s Helou Gurínovou, že je to tam tiež upršané a tak pri pohľade na v hmle zaparený vrchol Bradla padne rozhodnutie, že hore na Bradlo nejdeme a ideme do Košarísk za nimi. Pekná nová cyklocesta nás dovedie z Brezovej až do Košarísk. V miestnej reštaurácii sa trochu osušíme a dáme niečo teplé do seba.

A predsa! Z Bradla telefonuje ďalšia partia (Poláček, Putera, Oravec a sólo cyklista Lavor), že sú tu hore. Pozdravíme sa, ale hore na Bradlo už nejdeme.

Je pod mrakom, neprší a sem tam vykukne aj slnko. Z Košarísk pokračujeme smerom na Podkylavu, Boory, cez Prašník do Vrbového, kde sa rozlúčime z partiou smerujúcou na Chtelnicu. Ďalej pokračujem až do Trebatíc. Tu sa rozlúčime z Božkou a Helou a zbytok skupiny smeruje cez Malženice do Trnavy a domov.

Neistota, ktorá ráno z vývoja počasia vládla, vytvorila aj to, že sa ľudia rozhodovali ísť na akciu až na poslednú chvíľu a niektoré vzniknuté jednotlivé skupinky o sebe vôbec nevedeli.

Aj napriek tomu chcem poďakovať všetkým, v ktorých zvíťazila odvaha popasovať sa s nepriazňou počasia, odhodlali sa „osedlať svoje tátoše“ a vydali sa napospas počasiu. Veď ono sa nakoniec trochu aj umúdrilo a my sme mohli obdivovať krásne zakvitnuté Myjavské kopanice.

Ľuboš Kraic

Dobrá Voda 25.4.2010

Zoznam členov na tejto akcii :
J. Michalec, K. Lavor, M. Śevčík, J. Nádaský, F. Trnka, M. Babišík, Ľ. Kraic, E. Kraicová, P. Hovorka, I. Naništa, V. Oravec, V. Putera, D. Surovčík, V. Naď, O. Stríž, Ľ. Slaný, F. Krajčovič, A. Nováková, B. Ilavská, T. Ilavská, J. Antal, M. Śuga, J. Poláček, P. Herceg

Druhá plánovaná cykloakcia (hoci posunutá o týždeň neskôr) asi lámala všetky doterajšie rekordy čo sa týka účasti. Na prezenčnú listinu sa podpísalo 54 cyklistov, z toho bolo 24 členov nášho klubu. Za veľmi pekného počasia a takmer bez vetra sa z rôznych strán nášho kraja zhŕkli ako kŕdeľ vysmädnutých vtákov dňa 25.4.2010 o 12.00 hod. pri reštaurácii na Dobrej Vode skupinky cyklistov a cyklistiek z nášho klubu a tiež našich fanúšikov a iných priateľov cyklistiky. Dokonca nás prišiel pozrieť a povzbudiť hoci na barlách aj veľký maród J.Michalec.

Pri pivku a pizze sme si odskúšali nové dresy, ktoré nám priniesla na odskúšanie Božka Ilavská. Mnohí sme sa po zimnej prestávke stretli prvý krát, tak bolo o čom hovoriť, dokonca strieľalo aj šampanské -T.Ilavská si pripomenula narodeniny. Po hodinke a niečo sme sa rozpŕchli opäť rôzne skupinky rôznymi smermi, nabrali kurz domovina trochu zrelaxovať unavené svaly.

Tie jarné začiatky bývajú ťažšie. Ďakujem ako garant tejto akcie všetkým účastníkom tejto akcie a teším sa na ďalšie stretnutia na bicykli .

P.Herceg