Kategória: Akcie_2011_planovane

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Naď, Herceg, Michalec, Slaný, Striž, Ilavská, Gurínová, Poláček, Oravec, Surovčik, Gieci.

Ako hosť: Modrovský

Na plánovanej akcii (Kremnica) sa nás zišlo celkom 11 členov klubu a 1 hosť. V piatok ráno za daždivého počasia sa jedna partia rozhodla pre kultúru (pamiatky a krásy Kremnice), druhá po asfaltovej ceste na Skalku a tretia po lesných cyklocestách na Skalku, Krahule, Kremnické Bane, späť do Kremnice. kde sme si pochutnali na jarmočných špecialitách .

V sobotu sa počasie umúdrilo a tak sa partie z predchádzajúceho dňa vydali na rôzne smery cez Nevoľné, Ihreč, Trnavá Hora, Žiar Nad Hronom, Slaska. Tu sme sa stretli s druhou partiou a cez Kopernicu sme sa vrátili do Kremnice, kde sme sa zastavili na jarmočne špeciality. Večer niektorí relaxovali, iní sa zúčastnili na večernom po-jarmočnom programe. V nedeľu po zbalení a odovzdaní kľúčov od izieb sme sa rozišli spokojní, plní krásnych spomienok a zážitkov z prekrásneho okolia Kremnice a Kremnických hôr.

Garant akcie: Vlado Naď

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Božena Ilavská, Danka Faziková, Vlado Naď a garant akcie Paľo Škoda.

V sobotu sme sa všetci štyria stretli na železničnej stanici v Trenčianskej Teplej.

Za krásneho slnečného počasia sme vyrazili smerom na Dubnicu do Ilavy, kde sme odbočili na poriadny stupák vedúci až hore na Homôľku. Tu nasledoval zaslúžený odpočinok a doplnenie tekutín. Pokračovali sme padákom cez dedinku Valaská až po križovatku Klin. Po krátkom občerstvení v miestnej country reštaurácie sme pokračovali druhým stupákom na sedlo nad Zliechovom. Po krátkom odpočinku sme pokračovali dlhým, odpočinkovým klesaním do Košeckého Podhradia. Po hlavnej ceste cez Klobušice, Ilavu sme prišli späť do Trenčianskej Teplej na železničnú stanicu na vlak.

Akcia to bola vydarená, k čomu prispela hlavne krásne príroda a pekné počasie tak skúpe pre toto leto. Škoda že sa jej nezúčastnilo viac členov.

Účastník akcie Vlado. Naď

(Admin)

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Poláček, Kraic, Kraicová, Oravec, Nováková, Gurinová, Ilavská, Nádaský, Ševčík, Naď, Surovčík

Hostia: Chnapko, Modrovský.

Krátko po deviatej hodine sa nás pred Lidlom v Novom Meste nad Váhom stretáva 13 cyklistov. Prichádzame sem rôznymi spôsobmi: vlakom, autom ale aj bicyklom.

Po obligátnom zvítaní sa a fotografovaní, určíme smer a vyrazíme. Počasie je priam ukážkové, možno až príliš horúce. Z Nového Mesta vychádzame ešte chvíľu po hlavnej ceste, ale onedlho odbočujeme do dedinky Štvrtok. Ďalej naša trasa pokračuje po miestnych okreskách za minimálnej premávky. Pred dedinou Chocholná-Velčice sa chceme osviežiť v miestnom prameni minerálnej vody, ale miestny občan, ktorý má v úmysle tankovať veľké množstvo vody pre seba, nám to razantne zamietne a pokračuje vo svojom tankovaní s úmyslom nenechať sa rušiť ani v najmenšom. Našťastie miestne pohostinstvo je blízko a tak radšej volíme osviežiť sa v pokoji tu.

Po nabratí síl pokračujeme ďalej po krásnej Chocholianskej doline po peknej asfaltke bez áut. Za jemného stúpania obdivujeme peknú letnú prírodu. Na záver sa stúpanie zostruje, ale to už prichádzame do časti zvanej Kykula-osada, kde v budove bývalej prvej kopaničiarskej školy je otvorená nová reštaurácia. Tá nám prišla vhod a tak sme sa tu aj naobedovali.

Prehupli sme sa cez hrebeň Bielych Karpát na moravskú stranu a kto to tu trochu pozná, vie, že sa mu naskytne unikátna panoráma osady Vyškovec s okolitými kopcami. Po každý raz je to pohľad chytajúci za srdce. Zastavili sme sa na chvíľu pri pomníku americkým letcom a počkali na Dušana, ktorého zdržal defekt.

Za opatrného klesania, lebo spád bol pomerne prudký, sme sa dostali do dedinky Starý Hrozenkov. Tu odbočujeme doprava a po hlavnej ceste smerujeme zase na Slovensko. Zastavíme sa v dedinke Drietoma a v miestnej reštaurácii doplníme tekutiny, lebo pripekajúce slnko nás dokonale vysušuje.

Po známej ceste Chocholná-Velčice prichádzame do Štvrtka. Tu sa s nami lúči Dušan, ten ide smerom na Haluzice. My ostatní pokračujeme po hlavnej ceste do Nového Mesta.

Piešťanci pokračujú ďalej na bicykli a Trnaváci smerujeme na železničnú stanicu na vlak a k autu.

Domov sme sa dostali každý v poriadku s vedomím, že sme zase opäť niečo krásne zažili. Videli a spoznali prekrásny kraj kopaníc Bielych Karpát, ktorý sa svojim obdivovateľom vždy odvďačí svojou neopakovateľnou krásou.

v zastúpení garanta: Ľuboš Kraic

Za MKCK sa akcie zúčastnili : Budoš, Poláček, Benedikovič, Herceg, Slaný, Kraic, Kraicová, Oravec, Putera, Nováková, Gurinová, Ilavská, Anton Gieci,

Hostia: Chnapko, Koprna, Oravcová, Mário Gieci.

19.6.

Do miesta nášho pobytu, Křižánek, sme sa dopravovali autami, okrem Jozefa Koprnu a Petra Chnapku, ktorí cestovali kombinovane: vlakom a neskôr na bicykli. Dve osádky áut (Kraic, Kraicová, Budoš a Herceg, Gurínová, Slaný) mali jedinú zastávku na hrade Pernštejn, Osádka auta: (Poláček Oravec, Oravcová, Putera) navštívili záhrady zámku Buchlovice a hrad Buchlov. Večer sme sa všetci 17-ti (teda aj osádky áut: Benedikovič, Nováková, Ilavská – Tóno Gieci so synom Máriom) zišli na statku Bukáček.

20.6.

Naša prvá trasa viedla na sever do mestečka Svratka. Za ním sme smerovali prevažne po lesných cestičkách, malebných a tak veľmi typických pre tento kraj smerom na Krucemburk. Po pár kilometroch nám svätý Antonín, ktorý je patrónom malej dedinky Zalíbené, kde sme sa na chvíľu zastavili, vybavil pivo (v podaní P. Hercega), ktoré nás občerstvilo po pár prejdených stúpaniach. Krásna malebná lesná cestička nás ďalej doviedla do Žďáru na Sázavou. Po krátkej prehliadke centra sme sa pobrali navštíviť púťový kostolík Jána Nepomuckého na Zelenej Hore, ktorý je v zozname chránených objektov UNESCO. Cestou späť sme obchádzali jazero Veľké Dářko, ktoré je najväčšie v tomto kraji. Tu Juraj menil dušu na bicykli, lebo už podozrivo rýchle strácala tlak. Potom sme si trasu skrátili na Tisúvku, kde lesná cesta vyskúšala našu zručnosť bicyklovania. V ceste nám stálo ešte najvyššie položené miesto v Žďárskych vrchoch – Devět Skal. Navštívili sme ho v dvoch turnusoch. My na bicykli (dá sa dostať až takmer pod jeho vrchol) a druhá skupinka, ktorá v ten deň nebicyklovala, pešo. Do Křižánek to potom bolo už len dolu z kopca.

21.6.

Na druhú trasu sme sa vybrali opäť na Svratku. Odtiaľ cez Herálec sme mierili najprv po krásnej aleji starých líp, jelší a briez, potom po krásnej lesnej cestičke na Kadov. Cestu nám však čím ďalej, tým viac znepríjemňoval hustnúci dážď. Našťastie v oblasti Tri studne nás zachránila štýlová reštaurácia Klokočí, kde sme prečkali túto nepohodu a hneď sme sa aj občerstvili. Po obede sme sa vybrali do Nového Města na Morave. Pri vstupe do mesta nás však dostihol druhý dážď okorenený prvým defektom Milky Kraicovej. Zase sme sa museli ukrývať v mestských zákutiach. Rozhodli sme sa, že trasu nasmerujeme priamo cez Sněžné na Křižánky, lebo sa ochladilo a hrozil ďalší kúpeľ z neba. A na dôvažok pred Sněžným, v hustom daždi dostala Milka ďalší defekt. Nakoniec sme boli radi, že sme boli konečne v suchu. Večer nás pohostil Tóno pred svojím karavanom. K dobrej nálade prispel aj spev trampských piesní pri gitarovom doprovode Kraica a Budoša. Až neskorá nočná hodina nás vyhnala do postele.

22.6.

Na tento deň bola najpriaznivejšia predpoveď počasia, preto sme zaradili najťažšiu etapu. Rozcvičkou z rána bolo stúpanie na Sněžné. Pokračovali sme malebným údolím do Jimramova. V tomto vcelku malebnom mestečku sme sa občerstvili a trochu pofotili miestne pamiatky. Ďalej sme pokračovali smerom na Bystřicu nad Pernštejnem po síce členitom, ale veľmi krásnom prostredí. Po ceste sme navštívili gotický kostolík vo Vitochove a rozhľadňu Karasín. V Bystřici, kde sme sa občerstvili a poprezerali si tunajšie krásne námestie, sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina ešte pokračovala do Pernštejna, druhá pokračovala v pôvodne plánovanej trase. Cestou sme míňali krásne dedinky Vysočiny ako: Kuklík, Koníkov, Blatiny. Po ceste sme si pochutnali aj na čerešniach a v reštaurácii „Ráj socialistických vepřú“ na miestnych špecialitách. Prvá „pernštejnská“ skupina urobila okolo 100 km a úctyhodných 1500 m prevýšenie.

23.6.

Na štvrtí deň sme sa vybrali na západ. Opustili sme Vysočinu a navštívili sme Pardubický kraj. Za Krucemburkom dostala Milka ďalší, v poradí už tretí defekt (všetko malé tenké tŕne ako osie žihadlo). V Chotěboři sme mali obed. V reštaurácii BENE náš priateľ „Bene“ (Jozef Benedikovič) nás pozval na pohárik životabudiča z Fínska. Vplyv pohárika bol ohromujúci. Nohy len točili pedále až myseľ zabudla na odbočku v Jikove. Navštívili sme dedinku Havlíčková Borová rodisko Českého národovca, Karla Havlíčka Borovského. Opäť sme prechádzali cez Veľké Dářko, ale tento krát sme sa zastavili na orosené pivko. Dokončoval tu svoje dielo sochár M. Olšiak, ktorého betónové výtvory sú rozmiestnené po celom Žďárskom kraji (my sme počas celého týždňa navštívili sochy: Hamroňa, Mamlasa, Orlice a leva a Hrochov). Pokračovali sme stúpaním do sedla za dedinkou Cikháj do Herálca. Odtiaľ sme okruhom po vrstevnici okolo Devět Skal prišli do Křižánek.

24.6.

Ranný budíček nám urobili sliepky a kohút. Ťažký večer poznačil neskorší odchod na trasu. V Hlinsku niektorí navštívili skanzen Betlém. Tu nás dážď opäť rozdelil. Jedna skupina sa vrátila domov cez Herálec a druhá pokračovala na priehradu Seč. Po ďalšej búrke z cesty stúpala para ako v parnom kúpeli. Táto oblasť severozápadne od Hlinska patrí do CHKO Železné Hory. Pred Nasavrkmi sme pozorovali rovinu na severe z rozhľadne Bojka. Cestou na Skuteč sme sa zastavili na pietnom mieste Ležáky v deň smutného výročia jeho tragédie za druhej svetovej vojny . Lokálna búrka sa stále točila v bezpečnej vzdialenosti od nás. V meste Skuteč sme mali trochu obavy o naše suché tričká, ale príroda bola k nám milosrdná. Takže sme mohli pokračovať už pomerne vysilení ďalej. Čakalo nás však ešte viac ako 300 m stúpanie. Večer bola zaslúžená opekačka a hudobná produkcia na gitarách známej produkcie, kde sme pri dobrej nálade rýchlo zabudli na ubolené nohy.

25.6.

Posledná cyklotúra bola plánovaná ako oddychová, ale akosi nám to nevyšlo. Ako rozcvičku sme vystúpali hneď za Svratkou na Karštejn do 780 m n.m. Cestou sme stratili Oravcových, ktorí preferovali žltú turistickú značku a tak mierili iným smerom. Spoločne sme sa stretli v dedinke Čachnov. Pokračovali sme cez Proseč do dediny Nové Hrady, Tu sme si obzreli zámok považovaný za České Versailles a prvé múzeum cyklistiky. V múzeu boli vystavené bicykle od ranného veku až do blízkej minulosti. Najsevernejší bod našej trasy bolo pútnické miesto Luže. Odtiaľ sme sa už len vracali domov ako obvykle nie najkratšou cestou. Cestou domov sme prechádzali cez fyzicky náročnú, ale mimoriadne krásnu oblasť Pustá Rybná, České Milovy. Večer sme zhrnuli celý týždeň bicyklovania. Stačilo len spomenúť sumárne údaje, spolu najazdených 500 km a celkové prevýšenie okolo 7000 m.

Teda Žďársko preverilo nielen naše fyzické schopnosti, ale upevnilo svojou krásou naše priateľstvo a odhodlanie do ďalších cyklistických trás.

26.6.

V nedeľu cestou domov sme sa zastavili v Poličke a navštívili zámok Buchlovice a nádherný Buchlovický park. Posádka Jura Poláčka navštívila hrad Pernštejn a Slavkovský zámok.

Určite si každý odniesol z tohto výletu niečo pekného pre seba, čo ho očarilo pri cestách týmto krajom, veď v duchu každý prežíval svoje vlastné nadšenie pri sledovaní prekrásneho okolia našich trás.

Jano Budoš

Za MKCK sa akcie zúčastnili:
J.Budoš, M.Nižnanský, M.Ševčík, J.Michalec, I.Naništa, P.Vrábel, M.Šuga, P.Herceg, V.Naď, F.Trnka, Ľ.Kraic, K.Lavor, M.Unger, J.Antal, M.Babišík, B.Ilavská, F.Krajčovič,

Hostia: J.Hergottová, J.Lančarič, I.Herco, J.Ďurjak, J.Trokan, R.Žvodák, E.Škultéty, M.Kupčík, R.Strážay, M.Vrábel, P.Podolan, R.Mužila, M.Jakabovič, B.Ďugová, M.Ďuga, P.Neštický, J.Behul,

Spolu 34 účastníkov.

Pomerne slabšiu účasť možno pripísať nedostatočnej PROPAGÁCII akcie, príprave tradičných účastníkov na akciu 19.6. v Čechách, nezáujmu niektorých „tiež“ našich členov a nepriaznivej predpovedi počasia. Organizačne bola akcia inak zvládnutá na tradične slušnej úrovni.

Predpoveď počasia s búrkami a dažďom sa našťastie nenaplnila. Ráno na štarte o 8:30 h od rešt. Relax v Trnave bolo síce „pod mrakom“, ale pre cykloturistov to bolo priaznivé počasie. Slnko nepieklo na hlavy a tak nehrozil žiaden úpal. Vyvedenie pelotónu z mesta sme t.r. zvládli aj bez asistencie vozidiel PZ. (v rovnakom termíne PZ zabezpečoval aj pelotón akcie BA – Jasná).

Trasa akcie viedla cez obce Suchá n/Parnou – Častá – Č.Kameň – Píla ( tu sme mohli na vlastné oči vidieť škody, ktoré zanechala nedávna povodeň v obci) – Modra – Vinosady – sedlo Baba. Trasa pokračovala po „Záhoráckej časti“ cez Pernek – Rohožník – Sološnicu – (v miestnom pohostinstve mali v ponuke dokonca 3 druhy polievok) – ďalej cez Bukovú – Trstín -do cieľa akcie KT 2011 – rešt. Relax v Trnave.

Tu už bol pre účastníkov pripravený tradičný kotlíkový guláš, pivko príp. nealko. Nasledovala potom tiež tradičná tombola s losovaním štartových čísiel o športové vecné ceny. O kultúrne „vyžitie“ účastníkov sa postaral aj M. Ďuga s gitarou a trampskými pesničkami. Predpovedaný dážď napokon prišiel v závere akcie cca o 18 hod, keď nás zahnal pod strechu Relaxu. Tu sme ešte v úzkom kruhu „7 statočných“ zaspievali aj pieseň „Rosa na kolejích“ od Wabiho Daněka.

A so želaním: o rok sa stretneme zas, sme sa pomaly pobrali domov k rodinám.

Na záver ešte POĎAKOVANIE! Patrí všetkým účastníkom akcie za disciplínu na trati, dodržanie zastávok aj pitného režimu, ako aj rešpektovanie ostatných účastníkov cestnej premávky. Trocha štatistiky: najstarší účastník- Milan Vrábel z Piešťan r.1945, najmladší účastník- Roman Strážay r.1986, najvzdialenejší účastník- Jozef Ďurjak z Vrábľov.

I. Naništa

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Poláček Juraj, Oravec Vlado, Putera Vlado, Naď Vlado, Vrábel Paľo, Budoš Ján a Surovčík Dušan

Hosť: Vrábel Milan a Škumát Lubo

Vyrazili sme za krásneho počasia z Nového Mesta cez Bzince a dolinu Rybníky smerom na Cetunu. Tu bola prvá občerstvovacia stanica.

A potom to začalo. Prvé cvičné stúpanie na križovatku Barina a odtiaľ 6,8 km smer Veľká Javorina. Krásny kopec. Zdolali sme ho všetci a bez straty desiatky. Hore nás čakala Holubyho chata. Hoci je v prestavbe, bola otvorená a tak nám prišlo vhod krátke občerstvenie a doplnenie tekutín.

Potom sme sa vybrali na bývalý vojenský vysielač Jelenec (cca 2,5km), ktorý je ako neoficiálna rozhľadňa. Oceľová veža je vysoká 40 m a na jej vrchol sa dá dostať len po rebríkoch. Bol to skutočne zážitok spojený so športovým výkonom, no stáť opäť na zemi bolo istejšie .

Bicyklami sme sa vydali okolo vysielača smerom po Česko Slovenskej hranici späť. Tuná sme sa rozdelili . Ja som šiel smerom na sever, (Boudy , Květná , Nové Mesto) a zvyšok skupiny vedený Jurajom šiel na juh na starú vojenskú cestu, smer Stará Turá, Nové Mesto.

Myslím, že cyklo-akcia patrila medzi vydarené akcie vďaka krásnemu počasiu a dobrej atmosfére. Prešli sme 90-100km a prevýšením 1100m.

Dušan Surovčík

Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, V. Putera, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, A. Nováková, V. Naď.

Hosť: R. Vetrík.

Zraz na túto akciu bol o 8:45 na parkovisku pri autobusovej stanici v Nitre, kam úspešne dorazili dve motorizované posádky, celkom 7 odhodlaných cyklistov a odkiaľ sme aj plní optimizmu za veľmi pekného a teplého počasia vyrazili na naplánovanú trasu. Po malej prehliadke centra Nitry sa k nám pri amfiteátri pod Zoborom pripojil V. Naď, ktorý si to z Trnavy na rozdiel od nás odšlapal po svojich, za čo si rozhodne zaslúži uznanie.

Mierne stúpajúca cesta druhej triedy s jedným prudkým padákom v obci Kolíňany nás postupne priviedla na prvú občerstvovaciu zástavku v Jelenci, kde sa k nám pripojil hosť R. Vetrík s nablýskaným fungl novým bicyklom, čím naša výprava nadobudla konečný počet 9 účastníkov.

Za Jelencom sme odbočili vľavo smerom na Kostoľany pod Tríbečom, kde sme opustili „civilizáciu“ a kde sa zároveň začala najkrajšia časť trasy, vedúca po veľmi slušných asfaltových cestách lesom popod Tríbeč. Tesne pred obcou Zlatno nás žiaľ opäť raz „nesklamalo“ počasie a okrajom nás lízla prvá búrka, nič vážne.

V Zlatne sme zvolili skratku po červenej turistickej značke na Vlčí kút, kde nás trocha vytrápila nepokosená lúka a neskôr na lesnej ceste druhá búrka, tento krát už poriadna. Lesný chodník sa zmenil na zablatenú a šmykľavú dráhu pre kaskadérov a garant akcie začal rapídne strácať body za celkový dojem. Našťastie všetci sme bez úrazu dorazili na asfaltovú cestu k Zubrej zvernici a aj pršať prestávalo. O čo menej však padala voda zhora, o to viac stúpala para z rozpálenej cesty po daždi, takže aj keď náhodou niekto nezmokol, bolo to úplne jedno, parný kúpeľ ho zavlažil dodatočne.

V Zubrej zvernici nás už zase privítalo slnečné počasie. Trochu sme sa osušili, občerstvili v miestnom bufete, poobdivovali stádo zubrov a po obligátnom fotení vyrazili smerom na Topoľčianky. Takmer nová asfaltová cesta s výnimkou jedného menšieho stúpania viedla stále dole kopcom v dĺžke cca 12 km, čo si viacerí účastníci veľmi pochvaľovali.

V Topoľčiankach sa od nás odpojil V. Naď, ktorý už musel vyraziť na spiatočnú cestu do Trnavy. My ostatní sme plánovali rýchly obed, čo sa spočiatku aj zdalo byť reálne, nakoľko jedáleň v reštaurácii hotela Národný dom bola úplne prázdna. Pomalosť kuchára a obsluhy však bola natoľko výrazná (polievka po polhodine, jedlá prinášané jednotlivo, účty podobne), že sme tu napokon stratili vyše hodiny. V Topoľčiankach je ešte reštaurácia Gazdovský dvor, takže nabudúce asi zmeníme lokál.

Posilnení sme so značným časovým sklzom vyrazili po vedľajších cestách smerom na Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch, kam sme za opätovne zhoršujúceho sa počasia dorazili až o cca 16:30. Tu sme usúdili, že sa vzhľadom na z diaľky viditeľnú búrku nad Nitrou nemáme kam ponáhľať a že si teda aj napriek pokročilej dobe môžeme pozrieť Arborétum. Časť výpravy pritom uprednostnila doplnenie tekutín v miestnej krčme, čím sa pripravila napr. o prehliadku rododendronov všetkých možných farieb, ktoré práve kvitli. Veľmi pekné.

Po prehliadke Arboréta, resp. doplnení tekutín sme vyrazili na záverečnú časť trasy. V Beladiciach sa od nás odpojil R. Vetrík, ktorý mal v Jelenci auto, ostatní sme pokračovali cez Pohranice smerom na Nitru. Bolo už našťastie po búrke, cesta však bola ešte mokrá a nakoľko sme po trase križovali dva krát stavbu rýchlostnej komunikácie R1 aj dosť špinavá, takže sme podľa toho po jej absolvovaní aj tak vyzerali. Pred Pohranicami sme zdolali ešte posledné dve väčšie stúpania a s malým poblúdením prišli do Nitry unavení a plní dojmov krátko po 20-tej hodine.

Dĺžka trasy bola 110 km s celkovým prevýšením 1207 m, čo je celom slušný športový výkon. Účastníci akcie hodnotili trasu, najmä jej časť po Topoľčianky veľmi pozitívne, nesklamalo ani Arborétum. Škoda len, že nám neprialo počasie, predpoveď ktorého našim meteorológom zas raz nevyšla.

Juraj Poláček

Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Michalec, I. Naništa, J. Budoš, Ľ. Kraic, E. Kraicová, M. Novák, M. Babišík, I. Matkovčík, J. Poláček, V. Putera, D. Surovčík, V. Oravec, A. Nováková, P. Herceg.

Hostia: R. Mužila, M. Kupčík.

Stretávka na túto akciu bola o 9:00 na Dobrej Vode. Napriek pomerne nevľúdnemu počasiu, ktoré sa práve rysovalo, stretlo sa nás 16 cyklistov odhodlaných popasovať sa s nachystanou porciou kilometrov. A dobre sme urobili, lebo takmer celý deň sme mali modré „azúro“ nad hlavou.

Vyrážame z Dobrej Vody krátko po deviatej hodine po lesnej ceste smerom na Brezovú. Prehupneme sa cez hrebeň a opatrným zjazdom vbiehame do mesta. O chvíľu prichádzame k bufetu, kde nás čakali už pripravení Piešťanci. Po krátkom zvítaní sa pokračujeme smerom na Priepasné. Tu sa napojíme na novú vyasfaltovanú cyklocestu, ktorá nás privedie do Polianky.

Ďalej pokračujeme cez centrum mesta Myjavy a krajom Brestovca na Starú Myjavu. Tu odbočujeme na lesnú cestu, ktorá nás popri chatkách privedie do SkiLandu, do bufetu, kde sa chceme občerstviť, veď to už naozaj potrebujeme. Tamojšie pohostinstvo nás opäť „nesklamalo“. Zase mali, tak ako minule, zatvorené. Občerstvíme sa z vlastných zdrojov, s pitím je to už horšie. Ďalšia zastávka je až na Morave, tak musíme vodou šetriť. Nakrátko sa zamračilo a padlo asi 8 kvapiek, ale nič mimoriadne.

Znova sa vyjasnilo. Najedení, ale smädní pokračujeme ďalej. Lesná cesta nás dovedie až na starú vojenskú cestu a za neustáleho stúpania prichádzame na hraničný hrebeň popod vrch Čupec. Tu sa odpojili od nás dvaja členovia výpravy R. Mužila, ktorý ponáhľal domov a J. Poláček, ktorý išiel preskúmať okolie rekreačnej oblasti Vápeniek. My ostatní pokračujeme krásnym zjazdom na Moravu. Cestičkou po lúke s neuveriteľne krásnymi výhľadmi po okolí schádzame do Filipovského údolia. Popri potôčku, ktorý musíme raz aj prebrodiť, prichádzame k poľovníckej chate Megovka, známej z dôb Jozefa Miloslava Hurbana. Ďalej už po asfaltovej cestičke prichádzame k miestnej reštaurácii Filipov. Keďže tu bolo aj otvorené, konečne sa môžeme nielen najesť, ale aj napiť. Zakrátko sa k nám pripojil aj Juro Poláček. Na chvíľu sa tu stretávame aj s kamarátom Rasťom Mockom, ktorý tu bol na výlete s dcérou.

Po dobrom občerstvení pokračujeme smerom na Javorník, Velká nad Veličkou. Tu odbočujeme doľava smerom na Slovensko. Tesne pred pomyslenými hranicami nás upúta nová, voľne prístupná rozhľadňa, ktorú samozrejme navštívime.

Prichádzame na Slovensko a v obci Vrbovce odbočujeme na Turú Lúku. Čaká nás tu podľa tabuliek až 16%-né stúpanie. Bolo dosť vyčerpávajúce a riadne nás aj potrápilo. Na vrchole boli krásne výhľady do ďaleka. Mohli sme ich sledovať z nového vyhliadkového miesta, ku ktorému nás priviedla novučičká cestička postavená z euro fondov. Nasledoval zaslúžený padák do Turej Lúky s neustálymi výhľadmi po okolí. Už nás čaká len krátke stúpanie k Belanským, ktoré bohužiaľ bolo „odmenené“ zase zavretým hostincom. Zaslúženého občerstvenia sme sa dočkali až v Brezovej, kde sme došli po jemnom klesaní cez Žriedlovú dolinu.

Tu sme akciu zhodnotili nakoniec ako vydarenú, lebo čo pokazilo slovenské občerstvenie, to napravila slovenská príroda, ktorá je neuveriteľne krásna.

V Brezovej sa odpojili od nás Piešťanci a nás Trnavákov čakalo ešte prejsť na Dobrú Vodu cez lesný hrebeň a zdolať vyše 17%-tné stúpanie. Do cieľa prichádzame okolo 19. hodiny a hoci celkové prevýšenie bolo vyše 1350 m, sme veľmi spokojní s pekne prežitým dňom. Nastala konečná rozlúčka. Jedni už na autách a niektorý ešte po svojich sa poberáme k svojim domovom.

Ľ. Kraic

Akcia Bradlo 1.5.2011

Za MKCK sa zúčastnili: Ľ. Kraic, S. Studený, V. Oravec, M. Unger, J. Poláček, J. Nádaský, J. Michalec, V. Naď, K. Lavor, D. Surovčík, J. Antal.

Hostia: E. Antalová.

Túto akciu sprevádzala už dva dni vopred neistota z vývinu počasia, pretože predpovede na tento deň neveštili nič dobrého. Prevažne dážď a sem tam aj búrky.

V Trnave sa krátko pred deviatou stretáme štyria (Kraic, Michalec, Naď a Nádaský) a zatiaľ za vcelku priaznivého počasia štartujeme smer Špačince, Kátlovce, Dobrá Voda so zámerom, že úplné rozhodnutie na dovŕšenie trasy necháme až na stav počasia na Dobrej Vode. Cestou sa nám vcelku vyjasnilo, čo nám pridalo na nálade. Aj na Dobrej Vode, kde sme sa na chvíľu zastavili a trochu občerstvili, počasie ešte vydržalo. Tak sme sa vydali ďalej cez hory smer Brezová. Tu sme sa dozvedeli, že za nami ide aj Kamil Lavor a že v Piešťanoch počasie nie je až také prívetivé, aké sprevádzalo doteraz nás. Cestou lesom zisťujeme, že sa začína obloha rapídne zaťahovať a na hrebeni na Dlhom Rovnom nás dostihol dážď. Navliekame pršiplášte a snažíme sa dostať niekam pod strechu. Tú nájdeme až na Brezovej na benzínovej pumpe. Tu nás dostihne aj Kamil.

Našťastie dážď netrvá dlho a my sa poberáme cez Brezovú hore na Bradlo. Pri stúpaní hore sa sem tam na nás usmeje aj slnko, to nám dodá novej chuti a o chvíľu sme hore pri mohyle.

Z druhej strany Bradla od Košarísk prichádza na prekvapenie aj skupina z Piešťan (Poláček, Surovčík, Oravec a Studený). Takže je nám veselšie. Zasadneme v miestnom bufete a trochu bufetíme. O chvíľu k nám prichádza sólo cyklista. Je to Mišo Unger, ktorý šiel sám z Trnavy cez Bielu Horu. Tak už je nás desať. A aby to bolo už úplné, nakoniec prichádza aj Jozef Antal s manželkou. Tí prišli od kopaníc, zo Žadovice. Takže tohtoročné Bradlo pokorilo jedenásť chlapov a jedna nebojácna žena.

Na Bradle bolo síce zima, ale našťastie nepršalo. Za to v okolí sa asi čerti ženili, lebo obloha bola zatiahnutá a bolo počuť hrmenie.

Po krátkom odpočinku a fotení sme sa rozišli zase každý svojim smerom. Piešťanská skupina cez Priepastné, Dlhý Vŕšok, Podkylavu do Krajného. Odtiaľ cez Ošmek do Piešťan. Našťastie dážď ich už nezastihol. Trochu viacej smoly mali Antalovci, ktorí išli cez Polianku do Žadovice. Tí ešte zopár kvapiek okúsili. Naša Trnavská skupina sa pobrala späť na Dobrú Vodu. Tu sme si v okolitých lesoch natrhali trochu medvedieho cesnaku na vylepšenie a ozdravenie našej domácej stravy. Z Dechtíc sme pokračovali cez Naháč, Hornú a Dolnú Krupú do Trnavy. Našťastie aj nám sa dážď vyhol.

Takže do cieľa sme prišli všetky skupiny v poriadku. No a na záver môžem konštatovať, že aj napriek neistote z počasia, sme sa nezľakli, na cestu sme sa vydali a Bradlo 2011 zdolali.

Ľ. Kraic

Akcia Dobrá Voda 17.4.2011

Za MKCK sa zúčastnili: P. Herceg, I.Naništa, Ľ.Kraic, E.Kraicová, P.Hovorka, D.Fáziková, M.Nižnanský, A.Nováková, S.Studený, M. Babišík, V.Oravec, M.Unger, V.Putera, J.Poláček, J.Nádaský, D.Ješko, J.Michalec, P.Vrábel, I.Matkovčík, M.Ševčík, H.Gurínová, V.Naď, M.Šuga, J.Benedikovič, B.Ilavská, K. Lavor, O. Stríž, Ľ. Slaný, M. Novák.

Hostia: J.Hergottová, M.Valovičová, Ľ.Ondrejkovič, D.Kraic, A. Oravcová, E. Nižnanská, M. Harčarík, J. Bilčík, M. Kupčík, D. Kontína.

Ako druhá v poradí z nášho kalendára cykloakcií bola naplánovaná stretávka členov (a priaznivcov) nášho cykloklubu na D. Vode. Hoci nebola prekonaná účasť z minulého roku – podľa zápisu v prezenčke tam bolo 39 cyklistov – aj tak to veľmi teší, že nie sme iba pasívni vyznávači bicykla, že sa radi stretávame a jazdíme v skupinách, či už podľa cieľa, či kondície.

Tak to bolo aj tento rok, počasie pekné, slnečné, žiadny fučiak ako pred týždňom na Jašteri, Štartovali sme z rôznych smerov: z Trnavy, z Piešťan, z Prekážky a ešte inak, rôzne, individuálne. Okolo obeda sme sa zrazili v miestnej krčme a porozprávali.

Tí hladnejší si pochutili na pizze, smädnejší na pive, dohodli sme sa na farbách tričiek pre mužov a ženy a vymýšľali cyklotrasy: kto s kým a kadiaľ pôjde naspäť.

No a po dvoch hod. sme sa rozpŕchli po skupinkách na všetky svetové strany: Jedni cez Suchánku a Prekážku do Trnavy, iní cez Hradište pod Vrátnom a pod.

Celý deň sme mohli obdivovať už pomerne prebudenú jarnú prírodu; po cestách a dedinkách zakvitnuté ovocné stromy, kríky, v lese záružlie močiarne, vyrastajúci medvedí cesnak.

Domov sme došli plní dojmov a s predsavzatím, že o dva týždne sa určite znovu stretneme na ďalšej cykloakcie, tento krát na Bradle.

P. Herceg