Akcie sa zúčastnili: Herceg, Šuga, P. Škoda, Hovorka, Matkovčík, Nádaský, Kliha, Ševčík, Putera, Oravec, Poláček, Lavor, Studený, Michalec, Kraic, Kraicová, Vrábel, Naništa, Ilavská, Nováková, Surovčík, Golier
V poradí naša druhá plánovaná cykloakcia sa uskutočnila za celkom slnečného počasia (až na ten silný severozápadný vietor).
Opäť ako minulé roky bola bohatá účasť z nášho klubu tam dobicyklovalo 22 členov a ďalších 20 cyklistov ako hosťov.
Po krátkom zvítaní a občerstvení sme ešte prebrali tému „Nové dresy“, tu sme žiaľ nenašli spoločné riešenie, lebo bolo veľa rozdielnych názorov. Budeme to musieť doriešiť na výbore klubu.
Po krátkom občerstvení v miestnej Pizzérii (hostinci) sa potom jednotlivé skupinky cyklistov pobrali všetkými možnými smermi naspäť domov vychutnávajúc si krásnu jarnú prírodu.
Paľo Herceg
Stretnutie v Trnave
Pomaly sa poberáme na cestu
Na ceste za Trnavou
Krásnu jar…
…vidieť všade na okolí
Pridali sa aj Anka s Božkou
Krátke zastavenie…
…v Dechticiach
Na Dobrej Vode pred kostolom
ešte jedno foto a ide sa ďalej…
…po lese…
…na Suchánku
Teraz lesu vládne medvedí cesnak
Kratke zastavenie…
… pri horárni Cerová
Rozkvitnuté Záružlie pri Prekážke
Posledné stúpanie za Dolnou Krupou a teraz smer Trnava.
Za MKCK sa akcie zúčastnili: I. Naništa, M. Unger, P. Hovorka, J. Budoš, K. Lavor, P. Vrábel, M. Šuga, J. Benedikovič, P. Herceg, M. Nižnanský, V. Naď, J. Golier, L. Slaný, A. Nováková, J. Kliha, O. Stríž, I. Matkovčík, J. Nádaský, J. Poláček, D. Surovčík, H. Gurinová, P. Škoda, V. Oravec, V. Putera, Ľ. Kraic, J. Michalec, E. Kraicová,
Hostia: M. Valovičová, Denis Vrábel, V. Jelačič + kamarát, M. Škumát + 4 cykloklub Hrnčiarovce.
Tak konečne nastal čas oficiálne otvoriť novú cyklosezónu. Počasie bolo vcelku vľúdne a tak pomerne početná skupinka cyklistov sa vybrala na prvú cyklotúru na Jašter.
Trnavská skupinka sa po krátkom stretnutí pri parkovisku pri amfiteátri vydáva na trasu smerom Malženice, Trakovice a Hlohovec… Teplota cca 15 °C je celku prijateľná, tak si užívame v pohode jarné bicyklovanie.
Cca okolo obeda prichádzame na Jašter. Stretávame sa tu aj so skupinkou z Piešťan. Sme radi, že sme sa konečne mohli spolu stretnúť po dlhej zime aj na bicykloch. Je už čas aj na obed, tak využívame miestnu ponuku jedál. Popri občerstvovaní plánujeme a dolaďujeme trasy, ktoré nás tento rok čakajú. Skúšame nový dres, ktorý priniesol Paľo Herceg, zahlasujeme Jurovi Golierovi definitívne počty záujemcov o akciu Okolo Tatier. Je toho po tej zime veľa, čo by sme mali prebrať, ale niečo si musíme nechať aj nabudúce na Dobrej Vode.
Po obligátnom fotení sa pomaly rozchádzame každý smerom k svojmu domovu. Domov prichádzame všetci v poriadku spokojní, že sme si dobre zabicyklovali.
Zúčastnení: P. Herceg, Ľ a E. Kraicoví, J. Budoš a J. Michalec
Je nedeľa, 25. marca 2012. Využívame (podľa predpovede) avizovaný pekný jarný deň a presúvame sa autom zo Zelenča, resp. z Trnavy do Bínoviec ku garantovi akcie, Paľovi Hercegovi. Tu po príjemnom naštartovaní sa (okrem šoférky auta) na „turistickú nôtu“ (zhodnotení kvality Paľom ponúknutého vínka), pokračujeme (ešte stále autom) až do Plaveckého Podhradia, do východiskového bodu našej túry.
Zaparkujeme pri miestnom futbalovom ihrisku a po modrej značke sa vydávame smerom k zrúcanine Plaveckého hradu. Za niečo vyše pol hodinky už obdivujeme výhľady z tohto veľkolepého historického miesta. Odtiaľ (stále po modrej značke) pokračujeme smerom na Amonovú lúku. Sem- tam začínajú vystrkovať svoje nesmelé očká prvé jarné kvietky (snežienky, fialky, hluchavky, podbele…Trochu nás potrápi stúpanie na Báborskú, ale krátko po dvanástej hodine bufetíme na slniečku, na Amonovej lúke.
Napájame sa na červenú značku. Po krátkom stúpaní prichádzame na vrch Klokoč. Sú tu pekné výhľady po ešte pomerne spiacej malokarpatskej prírode. Krásna hrebeňovka nás privedie na sedlo Uhliská. Odtiaľ sa vydávame na záverečný výstup do hlavného bodu dnešnej našej túry, na vrchol Vápennej (Roštúna).
Je tu vidieť pomerne veľa turistov. Novo vybudovanú malú rozhľadňu okupujú hlavne tí najmenší turisti. Krásne počasie, ktoré nás sprevádza celý deň a výhľad z miestnej rozhľadne tvorili dôstojnú odmenu dnešného nášho snaženia.
Po krátkom odpočinku sa po žltej zvážnici vydávame na konečnú etapu dnešnej túry, späť do Plaveckého Podhradia, kde v miestnom hostinci akciu patrične zhodnotíme a príjemne unavení sa vydávame do svojich domovov.
Akcie sa zúčastnili: Ľ. a E. Kraicoví, J. Michalec, J. a E. Morvayoví, I. Naništa, M. Slezák so synom.
Využili sme pozvanie športového klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov Karpaty Trnava, ktorí pozývali širokú turistickú verejnosť na 10. ročník tohto „prerušeného“ turistického podujatia, aby sme nabrali fyzických a hlavne duševných síl z pobytu v Malokarpatskej prírode. Počasie bolo priam ako na objednávku, takže pobalíme batohy a poďho do lesa.
Ráno krátko po deviatej prichádzame autami na Jahodník. Po krátkom posilnení (Jozef Michalec je od 2. marca čerstvý 60-tnik) sa vydávame na cestu po zelenej značke smerom na Čertov žľab. Počasie je nádherné takmer jasno a vcelku teplo. Obdivujeme krásnu prírodu, ktorá sa už onedlho začne pomaly prebúdzať zo zimného odpočinku. Stretávame pomerne veľa turistov. Krásne počasie vylákalo von každého milovníka prírody. Nad Čertovým žľabom stretávame dokonca aj horských cyklistov, ktorý si to prišli rozdať pre nich ešte obtiažnym terénom. No ale mladosť a adrenalínový ošiaľ bol pre nich už pomerne dobrým dopingom. Oni smerujú k vrcholu Zárub a my sa vydávame na opačnú stranu smerom k vrcholu Čelo, ktorý nám robí jediný orientačný bod, lebo chodník tu nie je žiaden.
Krátko pred vrcholom prídeme k malému otvoru v zemi. Vychádza z neho práve muž v kombinéze. Je to jaskyniar Miloš Hačo, ktorý ju pred pár rokmi objavil, nazval ju podľa seba (Hačova jaskyňa) a teraz tu koná prieskum. Vraj má vcelku peknú výzdobu a je pomerne veľká. My ale teraz máme iný cieľ.
Dostávame sa na vrchol Čelo. Sú tu prekrásne výhľady do široka-ďaleka. Ďalej postupujeme po hrebeni smerom na samotný Veterlín. Je tu pomerne veterno (veď sa blížime k Veterlínu) a je vidieť, že táto trasa sa bežne nepoužíva, lebo chodník je sotva viditeľný. Zastavujeme sa pri drevenými brvnami ohradenej jame, tento krát podstatne väčšej, než bola tá do jaskyne. Je to jeden z ďalších krasových útvarov, ktorý tu príroda za dlhé roky vytvorila. Keďže pri tejto priepasti je vcelku závetrie, využijeme to ako miesto na obedňajšiu prestávku.
Krásny skalnatý reliéf hrebeňa nás dovedie na samotný vrchol Veterlína. Sú tu zase veľmi pekné výhľady na všetky strany. Tu nás dobieha aj Igor Naništa s priateľmi, ktorí vychádzali na trasu zo smolenickej stanice. Symbolické stretnutie vyzýva k pripitiu si pohárikom dobrého tokajského vína k Jozefovej 60-tke a popriať mu ešte veľa turistických úspechov, či už pešo, alebo na bicykli.
Pokračujeme ďalej. Keďže ešte stále nie je vidno nijakej cesty, spoliehame sa na GPS-ku, ktorá nás dovedie na asfaltku, smerujúcu na Jahodník. Cestou je sem tam vidno už prvých poslov jari krásne, zakvitnuté snežienky. Počasie je stále krásne a tak popri obdivovaní okolitej prírody ani nezbadáme a sme opäť na Jahodníku. Trasu dlhu 13 km s prevýšením 521 m zakončíme v miestnej reštaurácii, kde do tretice si pripijeme na Jozefovo zdravie.
Rozchádzame sa domov s dobrým pocitom, že sme sa už konečne po dlhej zime aspoň trochu naštartovali na prichádzajúcu sa sezónu.
