Zúčastnení: Ľuboš a Milka Kraicoví
Na záver tohtoročnej sezóny sme sa rozhodli pre ľahšiu cykloturistiku, ale s ušľachtilým cieľom: navštíviť vodné mlyny na Malom Dunaji. V súčasnosti sú na tomto toku zachované vodné mlyny v Jahodnej, Tomášikove, Jelke a Dunajskom Klátove. Jediný lodný mlyn sa zachoval v Kolárove.
Do Kolárova je to zo Zelenča už trochu ďaleko, ale k ostatným štyrom to zvládame čisto na našich tátošoch. Rozhodli sme sa túto poznávačku rozdeliť na tri etapy. Všetko to boli len také pol-dňovky ako stvorené na nedeľné popoludnie. Zároveň to bol aj test výdrže batérie na mobilnej GPS-ke pri zápise trasy celej akcie. Už teraz môžem povedať, že prístroj pracoval spoľahlivo, batéria vydržala zapisovať každú trasu aj s polovičnou rezervou výdrže. Niekedy bolo treba aj dlhší čas nechať displej zapnutý, lebo pomerne často sme využívali vedľajšie poľné cestičky a tak sme mohli pokojnejšie vnímať atmosféru okolitého kraja.
Prvá trasa (15. septembra) viedla zo Zelenča cez Abrahám do Sládkovičova. Tu sme sa zastavili na osviežujúcej kávičke a pokračovali sme cez Veľké Úľany. Odtiaľ je to už len skok do Jelky. Tu sme museli dávať pozor, aby sme správne odbočili (lebo značenie k mlynu je len z druhej strany dediny) na malú poľnú cestičku vedúcu popri starej vinici priamo k pekným chatkám. Kúsok za nimi sa už objavila malá odbočka k samotnému mlynu. Koryto Malého Dunaja sa rozširuje na príjemnom štrkovom podloží. Priľahlá lúka slúži ako pláž, aj ako táborisko pre vodákov splavujúcich rieku. Sú tu dve pohostinské zariadenia. Celé to tu pôsobí veľmi očarujúco. Hneď sme si sadli vonku na terasu a pri jednom orosenom sme si vychutnávali pokojnú atmosféru tohto miesta. Využili sme aj ponuku pre vstup do mlyna (vstupenka 1€) sprievodca sa nevedel dovyprávať.
Porozprával nám o celej histórii mlynárstva v tomto kraji. Mlynárstvo patrilo na tomto území vždy medzi najrozšírenejšie remeslá. Jeho rozvoj bol úzko spätý s vynálezom vodného kolesa. Dynamický rozvoj tohto remesla nastal koncom 13. storočia a trval až do polovice minulého storočia. Rozvojom techniky začali tieto mlyny strácať na význame a postupne chátrali. V druhej polovice 80-tych rokov sa začal o tieto objekty starať štát, vytvoril z nich chránené objekty a teraz sú niektoré sprístupnené k nahliadnutiu verejnosti. Mlyn v Jelke mal zariadenie plne funkčné, len silu vodného toku musel pre ukážku nahradiť elektromotor, ktorý rozkrútil vodné koleso a my sme mali možnosť vidieť celý pracujúci mechanizmus mlyna.
Naša cesta ďalej pokračovala zase pomocou GPS-ky, ktorá nás vyviedla z Jelky na poľnú asfaltku. Tá nás popri osade Oraľa a Maholánka doviedla k malej oáze sibírskeho tigra. Bola to vlastne malá zoologická záhrada, kde sa chovajú exempláre tejto šelmy. Za vstupné (zase len symbolické čo je kto ochotný len dobrovoľne prispieť) je možné sa poprechádzať popri klietkach a sledovať ich majestátnosť a krásu zároveň.
Ďalej pokračujeme cez Kostolnú pri Dunaji, Kráľovú pri Senci, Nový Svet do Veľkého Grobu. Tu sa zastavíme na krátke občerstvenie a pokračujeme zväčša po poľných cestách okolo Voderád a Samsungu do Zelenča.
Pre dnes by stačilo. Trasa bola dlhá 75 km a prevýšenie 115 m.
Štart druhej etapy pripadol zase na nedeľné popoludnie 22. septembra. Dnes sa chceme vyhnúť Sládkovičovu, tak volíme cyklochodník popri Samsungu. Cez poľné asfaltky sa nám darí vyhnúť Voderadom a Pavliciam, ale za Pustými Úľanmi za osadou Nový Dvor sa avizovaná poľná cestička nenachádza, pravdepodobne ju asi družstevníci rozorali. Musíme trochu improvizovať. No nakoniec sa predsa len dostávame na kótu – medzi Sládkovičovo a Veľké Úľany. Za Veľkými Úľanmi prechádzame cez Nové Osady Hajmáš. Pokojná cestička bez áut popri čerstvých bagroviskách nás dovedie do dedinky Čierna Voda. Na konci dediny tečie rieka rovnakého mena a na jej ľavom brehu je vybudovaná úzka asfaltka, ktorá sa tiahne do ďaleka. Odbočujeme na ňu. Sledujeme pokojné vody rieky, na ktorých si nerušene plávajú labute. Na oboch brehoch sedia rybári a užívajú si tu svoju samotu. My sa po chvíli lúčime s touto idylkou, lebo GPS-ka nám hlási odbočiť doľava. Poľnou cestičkou pokračujeme ďalej. Po mostíku prechádzame cez Suchý potok, ešte raz odbočíme, teraz doprava a prichádzame k ďalšiemu vodnému mlynu na Malom Dunaji, pri Tomášikove.
Mlyn je opäť plne funkčný s možnosťou prehliadky. Nie je tu síce žiadne občerstvujúce zariadenie, ale nám to nevadí, lebo si plne užívame krásnu prírodu tak typickú pre tieto oblasti staré vŕby, lužné háje a pokojne tečúce vody Malého Dunaja.
Keďže je už pomerne pokročilá doba, cestu naspäť volíme po hlavných cestách. Pri príchode do Tomášikova odbočujeme doľava a cez dediny Vozokany, Mostová, Čierny Brod, Košúty prichádzame do Sládkovičova. Stará znám cesta cez Abrahám a Majcichov nás dovedie domov do Zelenča.
Trasa bola dlhá 82 km a prevýšenie 121 m.
Tretiu, poslednú trasu realizujeme v utorok 1. októbra. Táto trasa bola najdlhšia, lebo sme chceli navštíviť dva najvzdialenejšie mlyny. Štartujeme krátko predpoludním. Je pekne slnečno, ale na pocit chladno. Ideme zase popri Samsungu ako v predchádzajúcej etape, ale tento krát mierime priamo do Sládkovičova. Cesta nám však nezačína dobre, lebo hneď pri Samsungu dostávame defekt. Krátke zdržanie nám nevadí, času máme dosť. V Sládkovičove sa zastavujeme trochu sa zohriať v miestnej cukrárni pri dobrom čaji. Pokračujeme ďalej známou cestou do Veľkých Úľan. Hneď ešte v dedine schádzame z hlavnej cesty a pokračujeme poľnými spevnenými cestičkami smer Čierna Voda. Tento- krát nás navigácia vedie z druhej strany bagrovísk, okolo ktorých sme prechádzali v predchádzajúcej etape. Za Čiernou Vodou zase pokračujeme asfaltovou cestičkou popri rovnomennej riečke. Nie však dlho, lebo dnes máme v pláne prísť do Tomášikova z iného smeru. Asi po pol kilometri schádzame z asfaltky na poľnú. Máme smolu, jej kvalitu miestami zhoršil pred nejakou krátkou dobou prechádzajúci traktor, tak to miestami trochu trasie. Táto cesta sa ale vyplatila, lebo onedlho prichádzame ku krásnemu háju, cez ktorý cesta pokračuje, samozrejme už v lepšej kvalite, lebo je to závorou uzavreté územie pre cyklistov však bezproblémovo prístupné. Cesta tzv. Bažantnicou nás dovedie priamo do Tomášikova.
Asi po dvoch kilometroch prichádzame do Jahodnej. Tu v dedine odbočujeme smerom na časť Dunajské Mlyny, konkrétne do krásneho letoviska ALBA REGIA. Je to krásna, dovolenková štvrť s chatkami a penziónmi umiestnenými na brehoch Malého Dunaja. Ale keďže je utorok, je to tu pusté, všetko je zatvorené a opustené. Škoda, byť tu tak v nedeľu, to by to tu vyzeralo pravdepodobne inak. Ako na potvoru aj vodný mlyn je spustnutý a nie je k nemu ani žiaden prístup. Len z veľkej diaľky vidíme vodné koleso a pri ňom opustenú mlynicu.
Vodný mlyn v Jahodnej sa dostal do vlastníctva Západoslovenských energetických závodov, ktoré mali povinnosť objekt uviesť do pôvodného stavu. Kolový mlyn bol zrekonštruovaný v roku 1999, energetické závody sa však o návštevné hodiny nepostarali, preto je problém dostať sa do vnútra. A je aj otázne, kto je vlastne teraz jeho majiteľom.
Trochu smutní pokračujeme k ďalšiemu mlynu v okolí, do Dunajského Klátova. Po ceste máme peknú reštauráciu Ranč Czajlik a tak sa tu najeme.
Mlyn sa nenachádza na Malom Dunaji, ale na jeho tzv. Klátovskom ramene. Dá sa dostať až k nemu. Je vcelku zachovalý, ale máme smolu, je zavretý. Nám na obdiv stačí aj prehliadka zvonku. Je tu opäť pekné, typické „dunajské“ prostredie. V čistej vode vidieť veľa malých rybičiek, veľa vodného vtáctva a neuveriteľné ticho, ktoré sa dá počúvať donekonečna.
No ale čas beží a my sa musíme lúčiť z našim posledným kandidátom tohto vodného remesla. Uberáme sa na sever, domov. Hlavná cesta však začína byť preplnená autami, tak za Vozokanmi odbočujeme zase na poľné cestičky, ktoré nás v pohode a bezpečne popri paprikových, rajčinových a iných zeleninových lánoch dovedú až pred Sládkovičovo. Do Zelenča prichádzame už po známej ceste cez Abrahám a Majcichov.
Trasa bola dlhá 97 km a prevýšenie 147 m.
Čo dodať na záver: Pri našej ceste za vodnými mlynmi Malého Dunaja sme mali možnosť spoznať pohnutú históriu týchto objektov, zmapovať ich terajší stav a okrem iného spoznať aj krajinu a ľudí v ich okolí. Kto sa pri svojom cykloputovaní neponáhľa a rád naslúcha svojmu okoliu, uvidí okrem iného aj krásnu krajinu lužných lesov a hájov, veľké polia plné všakovakej zeleniny, ktorú táto pôda umožňuje dopestovať a samozrejme pokojné tečúce vody a na nich drobné stavby vodných mlynov, ktoré pripomínajú zašlú slávu mlynárstva na južnom Slovensku.
Ľuboš Kraic
