Akcie sa za MKCK zúčastnili: H. Gurínová, J. Michalec, J. Čavojová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Benedikovič, J. Poláček a M. Šuga.
Ostrov Sardínia sme už viacerí navštívili v roku 2010, kedy sme obdivovali krásy jeho juhovýchodnej časti. Tentokrát naše kroky viedli na jeho severozápad, do oblasti Costa Paradiso. Táto je známa svojimi prenádhernými skalnatými scenériami, ktoré zasahujú aj do reliéfu pobrežia, čo vytvára neskutočne krásne prírodné divadlo. No a k tomu keď sa pridá krištáľovo čistá tyrkysová voda omývajúca toto pobrežie, tak pomenovanie Costa Paradiso rajské pobrežie – je naozaj na mieste.
V piatok 22.5. v ranných hodinách nakladáme v Bratislave posledné bicykle a smerujeme cez Rakúsko do Talianska. Okná autobusu sú neustále bičované dažďom. Všetko sa to zmení a dážď ustáva, keď prídeme pred Livorno. Tu sa nalodíme na nočný trajekt a ráno už vystupujeme v slnečnej Sardínii. Máme ešte trochu času, tak sa zastavujeme v meste Santa Teresa Gallura. Prezrieme si centrum a trochu sa pomotáme po pobreží smerom na mys Capo Testa. Ten si chceme podrobnejšie prezrieť na jednej z cyklotrás.
Ubytovávame sa krátko popoludní a sme trochu sklamaní, lebo celú výpravu cestovka zase rozdelila na dve skupiny vzdialené od seba cca 400m. Našťastie my z klubu sme zostali všetci pospolu, tak sme to aj patrične oslávili kalíškom tekutého ovocia. Podvečer sme sa ešte vybrali spoznať naše okolie. Našťastie ubytovanie aj destinácia sa nám páčili, takže sme v pohode.
V nedeľu 24.5. nás čaká prvá etapa. Keďže je trochu pod mrakom, kúpanie necháme na zajtra, tak naše cyklokroky vedú do vnútrozemia. Avšak prvá zastávka je na pláži Cala Sarraina. Ústretová barmanka nám otvorí vtedy ešte zavretú reštauráciu a nám dobre padne prvé kapučínko a ako pozornosť podniku bábovka panettone. Takto posilnení sa vydávame na cestu do vnútrozemia. Cesta je značne výškovo členitá, tak sa riadne zapotíme. Je tu pomerne pusto, len kde tu malé samoty. Občas nás predbehnú domorodci čisto oblečení (na autách staršej výroby). Je nedeľa, idú pravdepodobne do kostola. Okolo poludnia sa dostávame na výškový bod cez 480m. Je to dedina Aglientu prvý náznak civilizácie od rána. Tu si sadáme do miestneho baru na krátke občerstvenie a preskúmame aj obsah našich balíčkov od kuchára.
Naše trápenie neskončilo ani poobede, lebo nás čakala ešte kóta 522m. Cesta pred ňou a za ňou sa niesla v znamení neustáleho striedania výšok. Tesne pred cieľom etapy sa zastavíme v zelovoci pri hlavnej ceste, kde nám dobre padne trochu vitamínov. Samotný záver etapy je tiež pomerne členitý, tak preverí aj naše posledné zvyšky síl.
Dĺžka trasy 69,6km, prevýšenie 1415m.
V pondelok 25.5. smerujú naše tátoše k mestu Castelsardo. Zo začiatku je trasa šetrnejšia, lebo ideme po hlavnej ceste SP90. Po chvíli pri mestečku Paduledda odbočujeme doľava a začína stúpanie na dedinu Trinita d Agultu e Vignola. Odmenou za námahu je dobré kapučínko s croissantom v miestnej reštaurácii a pomerne dlhý zjazd do mestečka Badesi. Odtiaľto sa vydávame do mestečka Valledoria a na pláž San Pietro a Mare. Celé to tu má atmosféru ako na Riviére. Tu sa rozdeľujeme na tých, čo sa idú kúpať a tých čo pokračujú ďalej. Chystá sa tu aj nejaká oslava, ale nás čaká ešte dlhá cesta, takže po kúpaní smerujeme na Castelsardo. Tesne pred mestom treba vystúpať do výšky 140m ku skale v tvare slona ohromný to div prírody. Následný zjazd do mesta bola zaslúžená lahôdka s prekrásnymi scenériami mesta na polostrove a pevnosti nad ním. Castelsardo založené rodom Doria v 12. storočí je považované za historický klenot tejto oblasti. Po prezretí úzkych uličiek centra a okolia pevnosti a samozrejme po ochutnaní miestnej zmrzliny pokračujeme smerom k prístavu. Odtiaľ sa krátkym stúpaním dostávame na hlavnú cestu SP90 a tá nás samozrejme po zdolaní viacerých – no teraz už miernejších – kopčekov doviedla domov.
Dĺžka trasy 96km, prevýšenie 1312m.
Utorok 26.5. si doprajeme zaslúžený odpočinkový deň a počasie priam nabáda navštíviť niektorú z pláží. My navštívime tú najkrajšiu nazývanú Li Cossi. V objatí nádherných skál sa piesková pláž zvážuje pozvoľne do mora a my môžeme v krásnej tyrkysovej vode plávať popri tej skalnatej nádhere. No paráda.
V stredu 27.5. sa vydávame po SP90-tke na opačný smer k druhej perle tejto oblasti, do mesta Santa Teresa Gallura. Cestou tam sa zastavíme pri pláži Vignola, kde si doprajeme povzbudzujúce kapučinko. Pokračujeme ďalej, teraz už mesto obídeme, lebo sme si ho prezreli v sobotu pri ceste autobusom do letoviska. Chystáme sa priamo navštíviť legendárny mys Capo Testa. Prichádza sa sem cez úzky pás pevniny, ktorý spája mys s mestom. Bicykle nechávame pri vstupe do areálu , kde sa nachádza maják s krásnym výhľadom na korzické Bonifacio. Toto sme navštívili v roku 2009.
Po prezretí tejto krásnej lokality obklopenej – ako inak krásnymi skalnými útvarmi sa presúvame k miestnej pláži a opäť v tyrkysovej vode schladíme už naše pomerne rozpálené telá. Po starej známej SP90-tke sa vraciame späť do nášho letoviska.
Dĺžka trasy 91km, prevýšenie 1025m.
V štvrtok 28.5. odchádzame na výlet loďou po ostrovoch La Maddalena. Loď vychádza z prístavu Santa Teresa Gallura. Sem nás privezie autobus. Plavíme sa popri ostrove Budelli a ďalej zakotvíme pri zálive ostrova Cala Santa Maria, kde opäť v neuveriteľne tyrkysovej vode ovlažíme naše telá. Plavba pokračuje na hlavný ostrov Maddalena, kde zakotvíme v rovnomennom meste, Tu nás čaká krátka prechádzka po starobylom centre. Opäť nasadáme na loď a plavíme sa na ostrov Spargi, kde máme opäť na výber kúpanie sa na viacerých tyrkysových plážach. Počasie je priam ukážkové, tak to využívame. Plní dojmov z tejto stredomorskej oblasti sa vraciame do nášho letoviska.
V piatok 29.5. sa vyberáme pozrieť si ďalšie blízke letovisko, kde sú momentálne ubytovaní ďalší cyklisti zo Slovenska z našej cestovky. Toto letovisko zvané Isola Rossa je situované priamo pri mori a pôsobí už skôr v štýle Riviéry. Od nás je vzdialené niečo cez 20 km a dostaneme sa k nemu cez mesto Paduledda (cca 200m nad morom). Čaká nás potom celkom riadny zjazd, ktorý bude treba aj naspäť opačne zas vystúpať. Na to teraz ale nemyslíme, užívame si prehliadku krásneho letoviska, navštívime starú strážnu vežu, pobicyklujeme sa po palmovo oleandrových uličkách a zasadneme v jednej z mnoho malých kaviarničiek, kde ochutnáme kapučínko a zmrzlinu. Zvyšok dňa sa oddávame slneniu a kúpaniu na miestnej pláži. Niektorí sa cestou domov vyberieme navštíviť ešte neďalekú, pomerne obrovskú pláž Di Li Junchi. Odtiaľto cez mesto Badesi sa dostaneme na starú známu SP90-tku a po nej do nášho letoviska.
Dĺžka trasy 54km, prevýšenie 1014m.
Ako každý večer, tak aj tento sa stretneme na jednej z terás našich apartmánov a pri dobrom vínku a niekedy aj speve debatujeme dlho do noci o nevšednosti našich zážitkov.
V sobotu 30.5. začíname baliť, ale keďže je času do odchodu ešte dosť, využijeme posledné voľné chvíle na kúpanie sa v miestnych čarovných zátokách, ktorých sa nejako nevieme nabažiť.
Odchádzame. Bude nám smutno, veď sme zažili cyklodovolenku ako v raji. Užili sme si síce pomerne kopcovú cyklistiku, ale zvládali sme ju spoločnými silami a ako odmenu sme si vždy dopriali kúpanie v neuveriteľne čistej vode. Veľa sme toho videli, veľa sme sa toho naučili, ale hlavne spoznali sme sami seba a utvrdili sme sa, že sme boli dobrá cyklopartia.
Ľuboš Kraic
