Akcie sa za MKCK zúčastnili: Fáziková, Benedikovič, Polák, Slaný, Budoš, Gieci, Naď, Rosa, Matkovčík, Kraic, Babišík, Škoda Št., Škoda P., Herceg,
Ako hosť: Hronský
Typicky aprílové počasie – silný severozápadný vietor, plus 6 stupňov, búrkové oblaky – ani toto neodradilo 15.-tich fanatikov bicykla nasadnúť a šliapať proti silnému vetru na Dobrú Vodu. Dvaja z nich dokonca po nočnej zmene v Atómke. Takže ten rumík s horúcim čajom v reštike nám padol ako balzam na dušu, spolu s radosťou, že je nás viac, ako sme ráno počítali.
Ľubo vyzbieral peniaze pre Goliera na cykloakciu Okolo Tatier, zdá sa, že tento rok je o túto akciu z nášho klubu dosť veľký záujem. Vlado to isté na akciu Okolo Balatonu, kde má sľúbenú veľkú účasť. O spestrenie akcie sa ešte postaral Tóno (najvzdialenejší účastník zrazu). Svoj úplne novučičký krosový bicykel si dal pokrstiť. Krstným sa stal Vlado, ktorý ho poriadne pooblieval šampanským, no niečo sa ušlo aj svedkom krstu.
Pri odchode sme sa rozdelili na 2 partie. Tá väčšia to potiahla už dolu vetrom na Dechtice, Trnavu a Hlohovec (Danka); resp. Posádku za Hlohovcom (Dano). Menšia cez kopce na Prekážku a Trnavu. Zastavili sa ešte pri kaštieli v Dolnej Krupej, kde si v miestnom parku prezreli exemplár sekvojovca mamutieho, stromu pýšiaceho sa obrovským vzrastom. Tento je druhým najväčším (najväčší je v Cíferi) jedincom svojho druhu v Trnavskom kraji . Jeho obvod kmeňa je 503 cm a výška 48 m. Vek sa odhaduje na 120 rokov.
Domov sme prišli všetci v poriadku, spokojní, že sme to zvládli a že nás ani to nevľúdne počasie neodradilo.
Akcie sa zúčastnili: I.Naništa, D.Fáziková, P.Škoda, M.Šuga, A.Masaryková, D.Polák, P.Vrábel, M.Valovičová, D.Vrábel, H.Gurínová, J.Michalec, D.Surovčík, E.Kraicová, M.Nižnanský, J.Poláček, I.Matkovčík, D.Ješko, A.Kučerová, F.Trnka, V.Naď a M.Unger, (21 členov)
Hostia: M.Liška, I.Šikula a I. Kubiš
Po zimnej prestávke sme opäť „oprášili“ naše 2-oj kolesové „tátoše“ a privítali nový cyklorok jazdou na Jašter. Zraz v Trnave bol o 10. hod pred vchodom do Relaxu na Rybníkovej ul. Počasie bolo vcelku svieže – jarné, teplota vzduchu cca 8 st. C. Našťastie trocha ustal vietor, ale slnko sa schovávalo za mraky po celý deň . Piešťanci mali zraz pri kruhovke v cca rovnakom čase. Po tradičnom zvítaní a „štartovej“ fotografii vyrážame na cestu „odkrajovať“ prvé jarné km. Cez Sláviu sa dostaneme na Kopánku a ideme okolo letiska smerom na Malženice – Trakovice – Hlohovec. Na začiatku mosta do HC odbočujeme vľavo na hrádzu Váhu až prídeme k starému železničnému mostu. Prejdeme ním do HC na cyklochodník pri štadióne. Príroda okolo ožíva zeleňou a stromy sa „obliekajú“ do kvetov. Rybári pri Váhu tiež skúšajú uloviť prvú jarnú rybu. No nás čaká ešte pár km a po jazde uličkami vidíme na úpätí svahu za HC cieľ našej 1. jarnej túry Viechu Jašter.
Tu sme dnes o „čosi“ skôr ako obyčajne keďže „tradičnú“ zastávku v Trakoviciach vynechávame. Na dvore pred Jašterom nás už čakajú priatelia (-ky) z Piešťan a okolia. Akciu prišli podporiť aj hostia z klubu Trnavskí sršni, Milan Liška a Ivan Šikula. Obaja sa v rámci tréningu potom od skupiny oddelili a išli ďalej domov vlastnou trasou.
Úderom 12. hod. je otvorená aj viecha a tak zasadáme do lavíc pekne dostavanej terasy. Príjemná a rýchla obsluha čoskoro nosí na stoly požadované jedlá a nápoje. Rozbieha sa debata o plánovaných akciách v r.2016. Zároveň prebieha aj „spisovanie“ záujemcov o akciu Kysuce – Orava (29.6. 3.7.) kt. zabezpečuje P.Herceg. Predseda klubu navrhuje zabezpečiť cyklosprievod na akcii Cyklojazda pre všetkých dna 7.5.2016, a zároveň „spisuje“ záujemcov. Spomenieme si aj na zraneného Jozefa Benedikoviča. ktorému držíme palce a prajeme mu skoré uzdravenie.
Na Jašteri sa vždy dobre cítime a po nedeľnom obede sa ešte debatuje o aktualitách aj „všetkom“ možnom i nemožnom. S hospodárkou klubu potrebujem ešte „doriešiť“ platbu členských známok za r.2016. Po obede a občerstvení nasleduje fotenie na dvore pred Jašterom. Lúčime sa s priateľmi (-kami) a tešíme sa na 2. cyklojazdu na D.Vodu. Cestami aj „necestami“ sa opäť vraciame domov. Cyklosezóna MKCK 2016 je úspešne OTVORENÁ.
49. ročník Slovenského zimného zrazu turistov v B.Štiavnici 28.-31.1 2016
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Naď, Šuga, Gieci, Oravec, Putera, Čavojová,a Herceg.
Ako hostia: Modrovský, Mocko a Hronský
Tak táto zima je na šľak trafenie, nadávalo takmer 1250 účastníkov zrazu, z ktorých väčšina (optimisti) brala zo sebou aj bežky.
Ja s Vladom sme ich nebrali (a Tónovi sme to tiež neodporučili), darmo, skúsenosť sa nedá kúpiť.
Bežkárske trasy – bolo ich naplánovaných 5 – boli zrušené pre nedostatok snehu a nahradené ďalšími pridanými pešími trasami v blízkom okolí aj do Štiavnických vrchov.
Na piatok sme si na prezentácii zjednali pešiu trasu na Sitno, o ktorú bol veľký záujem. Šesť autobusov nás vyvážalo na Počúvadlo(640 m.n.m.),odkiaľ sme o 9:30 v dvoch skupinách šliapali najskôr v blate a potom v snehu a ľade na Sitno (1009 m.n.m).
Na vrchole Sitna sa ukázalo slnko, aj Perinbaba niečo nasypala. Koliba bola otvorená a plná vysmädnutých a hladných turistov.
Po občerstvení sme sa vydali dobiť neďaleký Sitniansky hrad, žiaľ, prišli sme o 400 rokov neskôr, Turci nás predbehli. Späť sme po zvážniciach prišli na Krížnu a dlhším zostupom aj po ľadových úsekoch do Štiavnice a autom do Vyhní, kde sme boli ubytovaní vo vilke Sokáč. Tam nás čakal Tóno. Po obligátnom privítaní nasledoval opäť horúci wellness, potom dobré pivko a spánok.
Druhý deň nás čakala túra zo Štiavnice na Červenú studňu. Tam sme sa stretli s Julom H. Ten si robil len ľahké prechádzky, ďalej sme pokračovali cez Paradajs, Tanád (pekné stupáky), Klinger do Štiavnice.
Večer bola znovu klasika – wellness, pivko a spánok. Na ukončenie zrazu a papučový bál sa nám do Štiavnice už nechcelo.
V nedeľu doobeda sme sa okúpali v horúcom bazéne v Sklených Tepliciach a potom šup domov oddýchnutí a plní zážitkov zo zimného zrazu.
Akcie sa za MKCK zúčastnili: Milan Babišík, Ľuboš Kraic, Igor Naništa, Anna Kučerová, Vladimír Naď, Jozef Nádaský, Juraj Golier, Juraj Poláček, Hela Gurínová, Pavol Herceg, Miroslav Šuga, Jozef Antal, Dodo Benedikovič, Jozef Michalec, Čavojová Janka.
Ako hostia: Hela Strížová, Veronika Strížová, Peter Rosenberger, Marian Modrovský, Braňo Poloczik, Viera Gubiová, Jana Štefániková, Daniel Štefánik, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová, Vladimír Trajlinek, Ruženka Stachovičová, Anna Čičmanová, Mária Časná, Terka Jelínková.
Doprava do miesta štartu na Zochovej chate bola rôzna. Väčšina zvolila možnosť ísť autami, a pár ľudí prišlo BUSom. ( Jozef a pekné dievčatá z KST Spartak). Tu sa všetci stretávame na parkovisku krátko pred 9 hodinou. Po zvítaní sa a krátkom občerstvení vyrážame na trasu. Počasie je konečne zimné. Večer nasnežilo asi 3- 5 cm snehu a tak chodník je „pocukrovaný“ bielou perinou. Súčasťou tejto spomienkovej tury na Ondreja Stríža je aj osadenie pamätnej tabuľky na vrchole Vysokej, o výrobu ktorej sa zaslúžil J.Golier s kamarátmi. Cesta vedie okolo chatovej osady až k Huncokárskemu cintorínu.
Odtiaľ sa dostávame na hlavnú cestu (dosť zľadovatelú) a preto je treba šliapať dosť opatrne lebo snehový poprašok tento ľad maskuje. Po cca 1 hod šliapanie po modrej prídeme na „občerstvovačku“ na Hubalovej. Sú tu stolíky aj lavičky ktoré hneď obsadíme. Tuto časť trasy poznáme aj zo sedla bicykla, keď sme tadeto viedli 2 ročníky trasy Karpaty tour. C 2004 nás asi po kilometri privedie na rázcestie. Tu sa rozlúčime s J.Michalcom, J.Čavojovou a Helou Strížovou s rodinou. (Jozef ešte „šetrí“ sily po nedávnom „seknutí“ v krížoch). Pôjdu kratší okruh spať na Hubalovu – odtiaľ po červ. Značke na Čermákovu luku na Zošku. Ostatní pokračujeme vpravo lesnou cestou do kopca až ku trampskému zrubu ukrytému pod skalou. Je tu pekné okolie a dobré miesto na krátky oddych a občerstvenie. Medzi tým fotíme a debatujeme o všeličom možnom i nemožnom. ( čoskoro bude CS a tak príde čas aj na návrhy akcií v r.2016). Modrá značka a Milan Babišík nás bezpečne dovedú až pod záverečné stúpanie na vrchol Vysokej. Tu sa trocha zapotíme lebo chodník sa prudko dvíha hore k nebu.
Po krátkom „výšvihu“ sme na hrebeni Vysokej. Chodník nás dovedie spoľahlivo až ku vrcholovému krížu ( 754 m.n.m.). Tu nastáva čas domácich majstrov aby sa realizovali. Za pomoci AKU-vŕtačky a partie šikovných majstrov osadzujeme ako spomienku na Ondreja pamätnú tabuľku. Krátka spomienka, minúta ticha a modlitba venovaná Ondrejovi nás na chvíľku stíšia. Atmosféra tejto chvíle nás donúti sa zamyslieť nad krátkosťou života a „istotou „smrteľnosti…Ondrej česť tvojej pamiatke.
Z vrchu Vysokej sú krásne panoramatické pohľady na malokarpatský reliéf ako aj na blízke či vzdialenejšie vrchy. Pohľad z vrchu stojí za TO úsilie a námahu sa sem „vyštverať“. Za zimných podmienok treba pri zostupe dole smerom na Vývrat po modrej značke dbať na dobru obuv(je dobre mat zo sebou „mačky“) a turistickú vystroj. Čo sme tento raz väčšina „podcenili“ okrem vzornej „mačkovej“ výstroje Vlada a Anky. Videli sme (na Jurajovom zostupe), že slabý poprašok snehu dokáže cestu dole poriadne skomplikovať. Ak sa nechce človek prizabiť, alebo si niečo zlomiť pomôže ceste dole už len „jazda“ po zadku. Po cca 20 min. zostupe „príšmykom vpred“ sme ale všetci úspešne dole na rázcestí pod hrebenom Vysokej. Ideme už peknou lesnou cestou spať na Hubalovu. Odtiaľ po červenej značke na Čermákovú luku. Ešte chcem spomenúť jeden poučný moment našej „Ondrejskej“ tury.
Cca po 10 min cesty od Hubalovej si Janči spomenie, že niekde na trase zabudol paličky. Otáča sa a vraví, že ich ide skúsiť pohľadať. „Možno budú na Hubalovej“ hovorí, keď ide SAM spať. !!! V tomto momente ešte netušíme (je cca 15 hod a slnko vysoko), že robíme všetci:
1. chybu, keď ho nechávame ísť samého hľadať paličky zimným lesom. (do cieľa je ešte 1,5 hod!)
2. chybu robíme následne asi v domnienke, že „nič sa nemôže stáť“ Janči je „makač“ on nás za chvíľu dobehne, keď ho ani nečakáme na mieste, pokiaľ nepríde spať. (5 min je málo…)
3. chybu – nastala vo vzájomnej komunikácii (Janči – skupina – skupina – Janči) neurčíme si MIESTO, kde sa počkáme, či akou cestou pôjde spať na Zošku (cesta/les)
4. chybu nevedomosť a nepreverenie si skutočnosti, že v mieste pohybu ( Hubalová- Čermáková – Zoška) NIE JE možne vždy chytiť 100 perc. signál na mobil!!! Čo je v kombinácii s vybitou baterkou v mobile a chýbajúcou čelovou v batohu – nepríjemná situácia.
Do cieľa na Zošku prichádzame cca o 16:30 – je ešte svetlo, no za chvíľu sa zmráka a bude tma. Tu sa „všetci“ lúčime a časť ľudí ide autami domov. .. no Janči ešte nie je v „dosahu“ mobilu. Zvyšok ideme do koliby ukončiť túru rozhovormi pri pive alebo večeri. Po občerstvení cca o 17 h sa pokúšame viackrát dovolať Jančimu na mobil. (stále nie je v dosahu a vonku sa zotmelo…) . Tipujeme či palice našiel a akou cestou ide naspať, Juraj a Milan stále nemajú odpoveď na SMS- „Janči kde si? „. Nervozita a neistota narastajú s pribúdajúcimi minútami a tiež OBAVA kedy a či vôbec príde na Zošku, ci niekde neblúdi a pod…
O 17:30 h sa už nedá ďalej čakať- musíme konať! Vyplatíme účty za večeru a začíname organizovať „pátraciu akciu“ po stratenom kamarátovi. Rozdeľujeme sa na tri skupiny po troch ľuďoch. Prvá skupina zostáva v kolibe, druhá a tretia ide na parkovisko k autám a dohadujeme taktiku pátrania po „Džovanovi“. Ešte pár minút a sme rozhodnutí vyraziť spať po značke do lesa. V poslednej chvíli cca o 17:50 h ale nastáva príjemné prekvapenie. „Džovan“ sa vynorí z tmy spoza autobusovej zastávky- živý a zdravý – ale bez paličiek. Naša „eufória“ z toho, že je opäť s nami, bola neskutočná. Okrem vrúcneho prijatia sa mu hneď ujde aj oprávnená výčitka a kritika, že nás takto naťahoval a skutočne aj vystrašil, keď sa „trepal“ spať do lesa – SAM hľadať palice proti noci ďalej než bolo dohodnuté.
Na záver chcem poďakovať všetkým účastníkom akcie za to, že si „hojnou“ účasťou prišli uctiť pamiatku Ondreja Stríža.
Ondrej, budeme na teba v dobrom spomínať a dobru náladu na akciách udržiavať tak ako si sa aj Ty o to vždy snažil.
