Pomerne slabšiu účasť možno pripísať nedostatočnej PROPAGÁCII akcie, príprave tradičných účastníkov na akciu 19.6. v Čechách, nezáujmu niektorých „tiež“ našich členov a nepriaznivej predpovedi počasia. Organizačne bola akcia inak zvládnutá na tradične slušnej úrovni.
Predpoveď počasia s búrkami a dažďom sa našťastie nenaplnila. Ráno na štarte o 8:30 h od rešt. Relax v Trnave bolo síce „pod mrakom“, ale pre cykloturistov to bolo priaznivé počasie. Slnko nepieklo na hlavy a tak nehrozil žiaden úpal. Vyvedenie pelotónu z mesta sme t.r. zvládli aj bez asistencie vozidiel PZ. (v rovnakom termíne PZ zabezpečoval aj pelotón akcie BA – Jasná).
Trasa akcie viedla cez obce Suchá n/Parnou – Častá – Č.Kameň – Píla ( tu sme mohli na vlastné oči vidieť škody, ktoré zanechala nedávna povodeň v obci) – Modra – Vinosady – sedlo Baba. Trasa pokračovala po „Záhoráckej časti“ cez Pernek – Rohožník – Sološnicu – (v miestnom pohostinstve mali v ponuke dokonca 3 druhy polievok) – ďalej cez Bukovú – Trstín -do cieľa akcie KT 2011 – rešt. Relax v Trnave.
Tu už bol pre účastníkov pripravený tradičný kotlíkový guláš, pivko príp. nealko. Nasledovala potom tiež tradičná tombola s losovaním štartových čísiel o športové vecné ceny. O kultúrne „vyžitie“ účastníkov sa postaral aj M. Ďuga s gitarou a trampskými pesničkami. Predpovedaný dážď napokon prišiel v závere akcie cca o 18 hod, keď nás zahnal pod strechu Relaxu. Tu sme ešte v úzkom kruhu „7 statočných“ zaspievali aj pieseň „Rosa na kolejích“ od Wabiho Daněka.
A so želaním: o rok sa stretneme zas, sme sa pomaly pobrali domov k rodinám.
Na záver ešte POĎAKOVANIE! Patrí všetkým účastníkom akcie za disciplínu na trati, dodržanie zastávok aj pitného režimu, ako aj rešpektovanie ostatných účastníkov cestnej premávky. Trocha štatistiky: najstarší účastník- Milan Vrábel z Piešťan r.1945, najmladší účastník- Roman Strážay r.1986, najvzdialenejší účastník- Jozef Ďurjak z Vrábľov.
Za MKCK sa akcie zúčastnili: Poláček Juraj, Oravec Vlado, Putera Vlado, Naď Vlado, Vrábel Paľo, Budoš Ján a Surovčík Dušan
Hosť: Vrábel Milan a Škumát Lubo
Vyrazili sme za krásneho počasia z Nového Mesta cez Bzince a dolinu Rybníky smerom na Cetunu. Tu bola prvá občerstvovacia stanica.
A potom to začalo. Prvé cvičné stúpanie na križovatku Barina a odtiaľ 6,8 km smer Veľká Javorina. Krásny kopec. Zdolali sme ho všetci a bez straty desiatky. Hore nás čakala Holubyho chata. Hoci je v prestavbe, bola otvorená a tak nám prišlo vhod krátke občerstvenie a doplnenie tekutín.
Potom sme sa vybrali na bývalý vojenský vysielač Jelenec (cca 2,5km), ktorý je ako neoficiálna rozhľadňa. Oceľová veža je vysoká 40 m a na jej vrchol sa dá dostať len po rebríkoch. Bol to skutočne zážitok spojený so športovým výkonom, no stáť opäť na zemi bolo istejšie .
Bicyklami sme sa vydali okolo vysielača smerom po Česko Slovenskej hranici späť. Tuná sme sa rozdelili . Ja som šiel smerom na sever, (Boudy , Květná , Nové Mesto) a zvyšok skupiny vedený Jurajom šiel na juh na starú vojenskú cestu, smer Stará Turá, Nové Mesto.
Myslím, že cyklo-akcia patrila medzi vydarené akcie vďaka krásnemu počasiu a dobrej atmosfére. Prešli sme 90-100km a prevýšením 1100m.
Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, D. Surovčík, P. Herceg, M. Šuga.
Sicília tento nádherný ostrov v stredozemnom mori, s ktorým svoje osudy spojili aj hrdinovia starých gréckych bájí a povestí, o ktorý viedli boje starí Rimania s Grékmi a Kartágincami a ktorý vyzýva k objavovaniu jeho krás ešte aj dnes, tak sem smerovali kroky nedočkavých nadšencov pripravených spoznávať tento krásny kút zeme zo sedla bicykla.
V piatok 27. mája sa krátko po desiatej hodine po naložení poslednej skupinky cyklistov a ich strojov vydávame z Bratislavy na nekonečne dlhú púť cez celé Rakúsko a Taliansko na samý dolný okraj „Talianskej čižmy“, do slnečnej Kalábrie, presnejšie do mesta Villa San Giovanni. Sem prichádzame na druhý deň okolo obeda. Naloďujeme sa na trajekt a cez Messinskú úžinu sa preplavujeme do Messiny, nášho prvého mesta na Sicílii. Sicília nás víta so zakvitnutými oleandrami a všakovakým iným kvetenstvom. Z Messiny smerujeme smerom na juh. Do cieľa našej cesty, mesta Giardini Naxos, prichádzame v poobedňajších hodinách. Ubytovávame sa v apartmánovom kempe Villagio Alcantara. Okrem krásneho bazéna nám okolie spestrujú voľne posadené tropické stromy citrónovníky, pomarančovníky, banánovníky samozrejme aj so zrelými plodmi. Tieto nás všade sprevádzali aj po našich cyklocestách po miestnom okolí.
V nedeľu 29. mája sa vydávame na prvé spoznávanie tunajšieho kraja. Sú tu medzi nami rôzne výkonnostné a záujmové skupiny a podľa toho si určujeme trasy. Naša skupinka sa vydáva smerom do centra Giardini Naxos do miestneho prístavu. Tu vyčkáme štart miestnych pretekov cestných bicyklov, ktorý ovplyvnil atmosféru celého mesta. Pre nás to bol tiež nevšedný zážitok. Ďalej pokračujeme po ceste po pobreží a obdivujeme nádherné okolie. Zastavujeme sa na miestnych plážach a prechádzame po plážových korzách v letoviskách: Mazzaró, Letojanni, Sant Alessio Sicula, a S. Teresa di Riva. Tu odbočujeme do hôr. Nastáva stúpanie do mestečka umenia, Savoca, ktorého záverečná časť vedie po prekrásnych serpentínach, takže sa to ľahšie zvláda. Tu hore si doprajeme zaslúženého odpočinku v tieni košatých stromov na miestnom námestí pri dobrej kávičke s krásnymi výhľadmi na more. Ďalej pokračujeme po horách do dedinky Casalvechio, padneme do údolia riečky Flumara di Agro a následne začneme stúpať smerom na dedinku Limina. Je trochu dlhšie, cestou sa občerstvujeme na čerešniach pri ceste a riadne vysilení prichádzame do Liminy, kde nám padne vhod občerstvenie v miestnej reštaurácii. K objednanému pivu nám prinesú aj rôzne pozornosti podniku: olivy a rôzne vyprážané jednohubky, ktoré nás príjemne prekvapia. Pokračujeme ďalej a stúpame do dedinky Roccafiorita. Stúpanie ešte nekončí a zastavuje sa až hodný kus za dedinou, vo výške 840m. Potom nasleduje cesta po hrebeni s krásnymi výhľadmi na všetky strany a zaslúžený padák do mestečka Graniti okolo krásneho chráneného píniového lesa až do mesta Gaggi. Do kempu je to už len kúsok, cesta vedie okolo nespočetného množstva citrónovníkov a pomarančovníkov, ktorých plody sa priam ponúkajú na odtrhnutie. Cyklotúru (dlhú 79 km s prevýšením 1400 m) zakončíme kúpaním sa v miestnom bazéne alebo v mori.
V pondelok 30. mája naložíme bicykle do prívesného vozíka autobusu a ten nás spolu s nimi vyvezie až do výšky bezmála 1800 m na severnú stranu Etny. Tu hore počasie nič moc, teplota asi 11 °C. Trochu pofotíme lávové polia a poďho dolu. Čaká nás asi 30 km klesanie k moru až na 0 m. Prechádzame mestečkami Milo, Zafferana, ktorých osudy sú spojené aj s ich nevypočítateľným susedom. Dôkazom sú lávové polia v ich blízkom okolí. Tu sa kolegovi prihodí defekt, ale opravu zvládne v pohode. Pokračujeme v klesaní cez S. Venerinu až do prístavného mestečka Torre Archirafi. Cesty sú veľmi frekventované a tak nám dobre padne občerstvenie v miestnej cukrárni. Ďalšia cesta domov ide už len po pobreží, sledujeme miestne pláže a sem tam nepríjemnú hustú premávku, ktorá nás odradí podniknúť ďalšie cesty týmto smerom. Cyklotúru (dlhú 63 km s prevýšením 265 m) zakončíme kúpaním sa na miestnej pláži.
V utorok 31. mája nás zobúdza krásne slniečko a tak sa nedočkaví zoraďujeme pred východom z kempu rozohnať svoje tátoše po ďalších krásnych kútoch tejto časti Sicílie. Ani netušíme, ako budeme v tento deň uspokojení. Po vymotaní sa z rušného centra mesta odbočujeme do údolia, ktoré si vytvorila riečka Alcantara. Po prejedení pekného mestečka Calatabiano nás čaká pokojná a prijemná cestička popri nespočetnom množstve pomarančovníkových a citrónovníkových sadov. Prichádzame k starobylému mostu v tvare oslieho chrbta ponad riečku Alcantara. Pod ňou sa rozprestiera divotvorný kaňon, ktorý si cez teplú lávu vytvoril prúd rieky. O kúsok ďalej v Góla dell Alcantara možno zliezť priamo do kaňonu, požičať si gumové čižmy a odskúšať si 12°C vodu. Nám stačí aj tento pohľad zhora, ktorý tiež chytá za srdce a po obligátnom fotení pokračujeme ďalej. Kúsok pred mestečkom Francavilla sa nám po pravej ruke objavuje panoráma dedinky Motta Canastra postavenej priamo na vrchole pohoria. Trochu nám pripomínala Korzické Bonifácio od mora. Viedla k nej stúpajúca cestička s neuveriteľnými serpentínami. Sánka dolu, šéfe… povieme si ako v tej reklame. Traja neodoláme a po dohode s ostatnými členmi výpravy na mieste ďalšieho stretnutia, sa vyberieme preskúmať tento cyklistický poklad. Neskutočne kľukatiaca sa cestička nás dovedie rovno do dedinky, kde sa zastavil čas. Úzke uličky, kde sotva prejde malé auto nás privedú na malé námestie, kde pri novinách sediaci miestni štamgasti neuveriteľne krútia hlavami, čo sa to tu takto znenazdajky zjavilo. Toto je tá pravá sicílska atmosféra, ktorú som si veľakrát predstavoval. Popri miestnom kostolíku sa dostaneme na malú terasu, kde sa nám objavujú výhľady na protiľahlé kopce. Na jednom z nich akoby sokolie hniezdo tróni starobylé mestečko Castiglione di Sicília. Úchvatný pohľad. Rýchlo zídeme dolu na hlavnú cestu a snažíme sa dobehnúť našu partiu. O to príjemnejšie prekvapenie nás čaká, keď zistíme, že naša skupinka neodolala a rozhodla sa mestečko Castiglione navštíviť. Dobiehame ich už pri prehliadke starobylého centra, plného historických skvostov v podobe kostolov, katedrál a opevnení. Po tomto kultúrnom občerstvení sa občerstvíme aj z našich zásob a pokračujeme ďalej na východ, do mestečka Randazzo. Cestička je to pokojná bez áut, ale slnko pripeká a tak sme radi, keď prídeme už do mesta, kde si trochu odpočinieme pri dobrom kapučínku a zmrzline. Teraz nás čaká trochu obtiažna cesta vyšplhať sa do výšky 900m na severnú cestu parkom Etna. Vďaka GPS prístroju a pevnej vôli hlavne našich dievčat, sa konečne na tzv. ETNA NORD dostaneme. Cesta má fungl-nový asfalt, premávka je minimálna, ohromné výhľady na všetky strany, nespočetné množstvo zakvitnutých lávových polí a stále jemne klesajúci profil. Zaslúžená odmena hlavne pre romantické duše našich dievčat. Nakoniec nám už len zostáva pretrpieť hustú premávku v Linguaglosse, v Piedimonte a Giardini Naxos. Ale to nám nepokazilo dojmy z prekrásne prežitej cyklotúry (dlhej 85 km, s prevýšením 1480 m), ktorú sme zakončili kúpaním sa na miestnej pláži.
V stredu 1. júna volíme oddychový deň a vyberieme sa našim autobusom do mesta Milazzo na severe. Nalodíme sa na trajekt a smerujeme na Liparské ostrovy. Prvý navštívime ostrov Lipari, kde zakotvíme v miestnom prístave a rozhodneme sa preskúmať toto hlavné mesto. Motáme sa po rušnej uličke Corso Vittorio Emanuele plnom všakovakých obchodíkov. Centru mesta dominuje 60 m vysoká akropola, z ktorej je nádherný výhľad na celé okolie. Znovu sa nalodíme a smerujeme na susedný ostrov Vulcano. Tu zakotvíme a voľný čas využijeme kúpaním sa v miestnom bahennom jazierku, kde síce zapáchajúce, ale liečivé bahno vyhľadávajú ľudia z celého sveta trpiaci na pohybové a kožné choroby, ale aj priamo v mori, v ktorom vidieť veľa bubliniek unikajúcich sírových plynov, ktorých zápach charakterizuje celú klímu ostrova. Opäť sa naloďujeme a po prehliadke krásneho, členitého pobrežia sa vraciame späť na pevninu a následne do kempu.
Vo štvrtok 2. júna máme v pláne navštíviť skvost nielen tunajšieho kraja, ale aj celej Sicílie mesto Taormimu. Je postavené na kopci, tak cesta hore nám dá riadne zabrať. Prehliadka mesta samotného, v ktorom je veľa krásnych uličiek, množstvo malých obchodíkov, malé námestíčka, na ktorých vyhrávajú miestni umelci talianske šlágre nás príjemne naladí, no ale prehliadka Teatra Greco, grécko-rímskeho amfiteátra nás doslova ohromí. Hlavne výhľad na Etnu priamo z hľadiska vám zoberie dych. Po prehliadke mesta zase sadáme na naše bicykle, vydávame sa po pobreží do letoviska Letojanni. Potom odbočujeme na pokojnú tichú cestičku, ktorá nás vyvádza preč od rušného centra po krásnom údolí hore do hôr. Putujeme zase po krásnych serpentínach, takže ani nevnímame, že stúpame. Prechádzame krásnym, umelo vytvoreným tunelom, pretože stavitelia tejto cesty nemali inú voľbu, ako prejsť cez horký masív. Za tunelom vyviera z kopca voda a oproti rastú voľné citróny – no neurobte si citronádu. V tomto momente nič ľahšie. Kľukaté serpentíny nás dovedú do dedinky Melia. Zastavíme sa v miestnej cukrárni, kde na nás pozerajú ako na zjavenie. Vcelku za lacný groš si kúpime kapučínko, pivko a zmrzlinu. Žalúdok ani neprotestuje. Sme spokojní, lebo ďalšia cesta je zase pastva pre oči. Stúpame cez dedinku Mongiuffi do najvyššieho miesta dnešnej etapy, do Roccafiority. Tu po krátkom odpočinku sadáme na bicykle a oddávame prekrásnemu a bezstarostnému zjazdu, ktorý nás údolím riečky Flumara di Agro dovedie na pobrežie. A už nás čaká len známa cesta pobrežím do nášho kempu. Cyklotúru (dlhú 78 km s prevýšením 1450 m) zakončíme kúpaním sa na miestnej pláži.
V piatok 3. júna sa rozhodneme podniknúť krátku túru do dedinky Castelmola, ktorá ako pena na pive tróni na kopci nad Taorminou. Pohľad na ňu zdola je priam provokujúci a vyzývajúci na jej zdolanie. Vedú k nej zase krásne serpentíny s neustálymi panoramatickými výhľadmi na Taorminu, pobrežie a Etnu. Toto všetko sa nám pred očami strieda po ceste nahor. Spokojní dochádzame hore, navštívime miestny kláštor, na terase si dáme kapučínko s mandľovým vínom (pozornosť podniku) a na záver si prezrieme starobylé centrum s uzučkými uličkami. Čaká nás padák až k moru a pod Taorminou zamierime k miestnej pláži, kde vo veľmi krásnom prostredí osviežime naše unavené telá. Cyklotúru (dlhú 34 km s prevýšením 560 m) zakončíme dnes nakladaním bicyklov do prívesného vozíka za autobusom, aby sme mali ráno kľud pri balení vecí na cestu domov.
V sobotu ráno po zbalení vecí nasadáme do autobusu a známou cestou sa vraciame späť na Slovensko. V nedeľu krátko pred 17. hodinou vystupujeme v Trnave a rozchádzame sa do svojich domovov.
Čo dodať na záver. Cykloturistika v spojení s dobrou partiou, ktorá sa ako obvykle zase zišla a prekrásna Sicílska krajina, to spoločne dobije človeku všetky duševné a fyzické batérie, zaženie všetky depresie poskrývané hlboko vo vnútri a naladí každého na prekrásne spomínanie na tento nevšedný zážitok vždy, keď sa trochu zastaví a zamyslí.
Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, V. Putera, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, A. Nováková, V. Naď.
Hosť: R. Vetrík.
Zraz na túto akciu bol o 8:45 na parkovisku pri autobusovej stanici v Nitre, kam úspešne dorazili dve motorizované posádky, celkom 7 odhodlaných cyklistov a odkiaľ sme aj plní optimizmu za veľmi pekného a teplého počasia vyrazili na naplánovanú trasu. Po malej prehliadke centra Nitry sa k nám pri amfiteátri pod Zoborom pripojil V. Naď, ktorý si to z Trnavy na rozdiel od nás odšlapal po svojich, za čo si rozhodne zaslúži uznanie.
Mierne stúpajúca cesta druhej triedy s jedným prudkým padákom v obci Kolíňany nás postupne priviedla na prvú občerstvovaciu zástavku v Jelenci, kde sa k nám pripojil hosť R. Vetrík s nablýskaným fungl novým bicyklom, čím naša výprava nadobudla konečný počet 9 účastníkov.
Za Jelencom sme odbočili vľavo smerom na Kostoľany pod Tríbečom, kde sme opustili „civilizáciu“ a kde sa zároveň začala najkrajšia časť trasy, vedúca po veľmi slušných asfaltových cestách lesom popod Tríbeč. Tesne pred obcou Zlatno nás žiaľ opäť raz „nesklamalo“ počasie a okrajom nás lízla prvá búrka, nič vážne.
V Zlatne sme zvolili skratku po červenej turistickej značke na Vlčí kút, kde nás trocha vytrápila nepokosená lúka a neskôr na lesnej ceste druhá búrka, tento krát už poriadna. Lesný chodník sa zmenil na zablatenú a šmykľavú dráhu pre kaskadérov a garant akcie začal rapídne strácať body za celkový dojem. Našťastie všetci sme bez úrazu dorazili na asfaltovú cestu k Zubrej zvernici a aj pršať prestávalo. O čo menej však padala voda zhora, o to viac stúpala para z rozpálenej cesty po daždi, takže aj keď náhodou niekto nezmokol, bolo to úplne jedno, parný kúpeľ ho zavlažil dodatočne.
V Zubrej zvernici nás už zase privítalo slnečné počasie. Trochu sme sa osušili, občerstvili v miestnom bufete, poobdivovali stádo zubrov a po obligátnom fotení vyrazili smerom na Topoľčianky. Takmer nová asfaltová cesta s výnimkou jedného menšieho stúpania viedla stále dole kopcom v dĺžke cca 12 km, čo si viacerí účastníci veľmi pochvaľovali.
V Topoľčiankach sa od nás odpojil V. Naď, ktorý už musel vyraziť na spiatočnú cestu do Trnavy. My ostatní sme plánovali rýchly obed, čo sa spočiatku aj zdalo byť reálne, nakoľko jedáleň v reštaurácii hotela Národný dom bola úplne prázdna. Pomalosť kuchára a obsluhy však bola natoľko výrazná (polievka po polhodine, jedlá prinášané jednotlivo, účty podobne), že sme tu napokon stratili vyše hodiny. V Topoľčiankach je ešte reštaurácia Gazdovský dvor, takže nabudúce asi zmeníme lokál.
Posilnení sme so značným časovým sklzom vyrazili po vedľajších cestách smerom na Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch, kam sme za opätovne zhoršujúceho sa počasia dorazili až o cca 16:30. Tu sme usúdili, že sa vzhľadom na z diaľky viditeľnú búrku nad Nitrou nemáme kam ponáhľať a že si teda aj napriek pokročilej dobe môžeme pozrieť Arborétum. Časť výpravy pritom uprednostnila doplnenie tekutín v miestnej krčme, čím sa pripravila napr. o prehliadku rododendronov všetkých možných farieb, ktoré práve kvitli. Veľmi pekné.
Po prehliadke Arboréta, resp. doplnení tekutín sme vyrazili na záverečnú časť trasy. V Beladiciach sa od nás odpojil R. Vetrík, ktorý mal v Jelenci auto, ostatní sme pokračovali cez Pohranice smerom na Nitru. Bolo už našťastie po búrke, cesta však bola ešte mokrá a nakoľko sme po trase križovali dva krát stavbu rýchlostnej komunikácie R1 aj dosť špinavá, takže sme podľa toho po jej absolvovaní aj tak vyzerali. Pred Pohranicami sme zdolali ešte posledné dve väčšie stúpania a s malým poblúdením prišli do Nitry unavení a plní dojmov krátko po 20-tej hodine.
Dĺžka trasy bola 110 km s celkovým prevýšením 1207 m, čo je celom slušný športový výkon. Účastníci akcie hodnotili trasu, najmä jej časť po Topoľčianky veľmi pozitívne, nesklamalo ani Arborétum. Škoda len, že nám neprialo počasie, predpoveď ktorého našim meteorológom zas raz nevyšla.
Juraj Poláček
Pred Kolíňanmi, Zobor na obzore
Zastávka na občerstvenie v Jelenci
Dáme si ešte kávičku
Kostoľany pod Tribečom
Hrad Gýmeš
Naše hradné panie
Pyšný majiteľ nového bicykla
Garant začína strácať body
Občerstvenie v zubrej zvernici
Na drevenom zubrovi
Pohľad spoza plota
Pamätník padlým Ezsterházyiovcom v tureckej vojne v roku 1652
Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Michalec, I. Naništa, J. Budoš, Ľ. Kraic, E. Kraicová, M. Novák, M. Babišík, I. Matkovčík, J. Poláček, V. Putera, D. Surovčík, V. Oravec, A. Nováková, P. Herceg.
Hostia: R. Mužila, M. Kupčík.
Stretávka na túto akciu bola o 9:00 na Dobrej Vode. Napriek pomerne nevľúdnemu počasiu, ktoré sa práve rysovalo, stretlo sa nás 16 cyklistov odhodlaných popasovať sa s nachystanou porciou kilometrov. A dobre sme urobili, lebo takmer celý deň sme mali modré „azúro“ nad hlavou.
Vyrážame z Dobrej Vody krátko po deviatej hodine po lesnej ceste smerom na Brezovú. Prehupneme sa cez hrebeň a opatrným zjazdom vbiehame do mesta. O chvíľu prichádzame k bufetu, kde nás čakali už pripravení Piešťanci. Po krátkom zvítaní sa pokračujeme smerom na Priepasné. Tu sa napojíme na novú vyasfaltovanú cyklocestu, ktorá nás privedie do Polianky.
Ďalej pokračujeme cez centrum mesta Myjavy a krajom Brestovca na Starú Myjavu. Tu odbočujeme na lesnú cestu, ktorá nás popri chatkách privedie do SkiLandu, do bufetu, kde sa chceme občerstviť, veď to už naozaj potrebujeme. Tamojšie pohostinstvo nás opäť „nesklamalo“. Zase mali, tak ako minule, zatvorené. Občerstvíme sa z vlastných zdrojov, s pitím je to už horšie. Ďalšia zastávka je až na Morave, tak musíme vodou šetriť. Nakrátko sa zamračilo a padlo asi 8 kvapiek, ale nič mimoriadne.
Znova sa vyjasnilo. Najedení, ale smädní pokračujeme ďalej. Lesná cesta nás dovedie až na starú vojenskú cestu a za neustáleho stúpania prichádzame na hraničný hrebeň popod vrch Čupec. Tu sa odpojili od nás dvaja členovia výpravy R. Mužila, ktorý ponáhľal domov a J. Poláček, ktorý išiel preskúmať okolie rekreačnej oblasti Vápeniek. My ostatní pokračujeme krásnym zjazdom na Moravu. Cestičkou po lúke s neuveriteľne krásnymi výhľadmi po okolí schádzame do Filipovského údolia. Popri potôčku, ktorý musíme raz aj prebrodiť, prichádzame k poľovníckej chate Megovka, známej z dôb Jozefa Miloslava Hurbana. Ďalej už po asfaltovej cestičke prichádzame k miestnej reštaurácii Filipov. Keďže tu bolo aj otvorené, konečne sa môžeme nielen najesť, ale aj napiť. Zakrátko sa k nám pripojil aj Juro Poláček. Na chvíľu sa tu stretávame aj s kamarátom Rasťom Mockom, ktorý tu bol na výlete s dcérou.
Po dobrom občerstvení pokračujeme smerom na Javorník, Velká nad Veličkou. Tu odbočujeme doľava smerom na Slovensko. Tesne pred pomyslenými hranicami nás upúta nová, voľne prístupná rozhľadňa, ktorú samozrejme navštívime.
Prichádzame na Slovensko a v obci Vrbovce odbočujeme na Turú Lúku. Čaká nás tu podľa tabuliek až 16%-né stúpanie. Bolo dosť vyčerpávajúce a riadne nás aj potrápilo. Na vrchole boli krásne výhľady do ďaleka. Mohli sme ich sledovať z nového vyhliadkového miesta, ku ktorému nás priviedla novučičká cestička postavená z euro fondov. Nasledoval zaslúžený padák do Turej Lúky s neustálymi výhľadmi po okolí. Už nás čaká len krátke stúpanie k Belanským, ktoré bohužiaľ bolo „odmenené“ zase zavretým hostincom. Zaslúženého občerstvenia sme sa dočkali až v Brezovej, kde sme došli po jemnom klesaní cez Žriedlovú dolinu.
Tu sme akciu zhodnotili nakoniec ako vydarenú, lebo čo pokazilo slovenské občerstvenie, to napravila slovenská príroda, ktorá je neuveriteľne krásna.
V Brezovej sa odpojili od nás Piešťanci a nás Trnavákov čakalo ešte prejsť na Dobrú Vodu cez lesný hrebeň a zdolať vyše 17%-tné stúpanie. Do cieľa prichádzame okolo 19. hodiny a hoci celkové prevýšenie bolo vyše 1350 m, sme veľmi spokojní s pekne prežitým dňom. Nastala konečná rozlúčka. Jedni už na autách a niektorý ešte po svojich sa poberáme k svojim domovom.
Ľ. Kraic
V Polianke
Pri priehrade Myjava
Odpočinok pri Starej Myjave
Pri zavretom SkiLande nám zostali len otvorené huby
Za MKCK sa zúčastnili: Ľ. Kraic, S. Studený, V. Oravec, M. Unger, J. Poláček, J. Nádaský, J. Michalec, V. Naď, K. Lavor, D. Surovčík, J. Antal.
Hostia: E. Antalová.
Túto akciu sprevádzala už dva dni vopred neistota z vývinu počasia, pretože predpovede na tento deň neveštili nič dobrého. Prevažne dážď a sem tam aj búrky.
V Trnave sa krátko pred deviatou stretáme štyria (Kraic, Michalec, Naď a Nádaský) a zatiaľ za vcelku priaznivého počasia štartujeme smer Špačince, Kátlovce, Dobrá Voda so zámerom, že úplné rozhodnutie na dovŕšenie trasy necháme až na stav počasia na Dobrej Vode. Cestou sa nám vcelku vyjasnilo, čo nám pridalo na nálade. Aj na Dobrej Vode, kde sme sa na chvíľu zastavili a trochu občerstvili, počasie ešte vydržalo. Tak sme sa vydali ďalej cez hory smer Brezová. Tu sme sa dozvedeli, že za nami ide aj Kamil Lavor a že v Piešťanoch počasie nie je až také prívetivé, aké sprevádzalo doteraz nás. Cestou lesom zisťujeme, že sa začína obloha rapídne zaťahovať a na hrebeni na Dlhom Rovnom nás dostihol dážď. Navliekame pršiplášte a snažíme sa dostať niekam pod strechu. Tú nájdeme až na Brezovej na benzínovej pumpe. Tu nás dostihne aj Kamil.
Našťastie dážď netrvá dlho a my sa poberáme cez Brezovú hore na Bradlo. Pri stúpaní hore sa sem tam na nás usmeje aj slnko, to nám dodá novej chuti a o chvíľu sme hore pri mohyle.
Z druhej strany Bradla od Košarísk prichádza na prekvapenie aj skupina z Piešťan (Poláček, Surovčík, Oravec a Studený). Takže je nám veselšie. Zasadneme v miestnom bufete a trochu bufetíme. O chvíľu k nám prichádza sólo cyklista. Je to Mišo Unger, ktorý šiel sám z Trnavy cez Bielu Horu. Tak už je nás desať. A aby to bolo už úplné, nakoniec prichádza aj Jozef Antal s manželkou. Tí prišli od kopaníc, zo Žadovice. Takže tohtoročné Bradlo pokorilo jedenásť chlapov a jedna nebojácna žena.
Na Bradle bolo síce zima, ale našťastie nepršalo. Za to v okolí sa asi čerti ženili, lebo obloha bola zatiahnutá a bolo počuť hrmenie.
Po krátkom odpočinku a fotení sme sa rozišli zase každý svojim smerom. Piešťanská skupina cez Priepastné, Dlhý Vŕšok, Podkylavu do Krajného. Odtiaľ cez Ošmek do Piešťan. Našťastie dážď ich už nezastihol. Trochu viacej smoly mali Antalovci, ktorí išli cez Polianku do Žadovice. Tí ešte zopár kvapiek okúsili. Naša Trnavská skupina sa pobrala späť na Dobrú Vodu. Tu sme si v okolitých lesoch natrhali trochu medvedieho cesnaku na vylepšenie a ozdravenie našej domácej stravy. Z Dechtíc sme pokračovali cez Naháč, Hornú a Dolnú Krupú do Trnavy. Našťastie aj nám sa dážď vyhol.
Takže do cieľa sme prišli všetky skupiny v poriadku. No a na záver môžem konštatovať, že aj napriek neistote z počasia, sme sa nezľakli, na cestu sme sa vydali a Bradlo 2011 zdolali.
Za MKCK sa zúčastnili: P. Herceg, I.Naništa, Ľ.Kraic, E.Kraicová, P.Hovorka, D.Fáziková, M.Nižnanský, A.Nováková, S.Studený, M. Babišík, V.Oravec, M.Unger, V.Putera, J.Poláček, J.Nádaský, D.Ješko, J.Michalec, P.Vrábel, I.Matkovčík, M.Ševčík, H.Gurínová, V.Naď, M.Šuga, J.Benedikovič, B.Ilavská, K. Lavor, O. Stríž, Ľ. Slaný, M. Novák.
Hostia: J.Hergottová, M.Valovičová, Ľ.Ondrejkovič, D.Kraic, A. Oravcová, E. Nižnanská, M. Harčarík, J. Bilčík, M. Kupčík, D. Kontína.
Ako druhá v poradí z nášho kalendára cykloakcií bola naplánovaná stretávka členov (a priaznivcov) nášho cykloklubu na D. Vode. Hoci nebola prekonaná účasť z minulého roku – podľa zápisu v prezenčke tam bolo 39 cyklistov – aj tak to veľmi teší, že nie sme iba pasívni vyznávači bicykla, že sa radi stretávame a jazdíme v skupinách, či už podľa cieľa, či kondície.
Tak to bolo aj tento rok, počasie pekné, slnečné, žiadny fučiak ako pred týždňom na Jašteri, Štartovali sme z rôznych smerov: z Trnavy, z Piešťan, z Prekážky a ešte inak, rôzne, individuálne. Okolo obeda sme sa zrazili v miestnej krčme a porozprávali.
Tí hladnejší si pochutili na pizze, smädnejší na pive, dohodli sme sa na farbách tričiek pre mužov a ženy a vymýšľali cyklotrasy: kto s kým a kadiaľ pôjde naspäť.
No a po dvoch hod. sme sa rozpŕchli po skupinkách na všetky svetové strany: Jedni cez Suchánku a Prekážku do Trnavy, iní cez Hradište pod Vrátnom a pod.
Celý deň sme mohli obdivovať už pomerne prebudenú jarnú prírodu; po cestách a dedinkách zakvitnuté ovocné stromy, kríky, v lese záružlie močiarne, vyrastajúci medvedí cesnak.
Domov sme došli plní dojmov a s predsavzatím, že o dva týždne sa určite znovu stretneme na ďalšej cykloakcie, tento krát na Bradle.
Hostia: J.Hergottová, M.Valovičová, Ľ.Ondrejkovič, K.Ondrejkovičová, D.Kraic, A. Oravcová, Š. Zatko a z Cykloklubu Hrnčiarovce prišli: M.Strážay, R.Strážay, J.Záprážný, M.Škumát, Ľ.Škumát, R.Vavrinec, M.Marek, P. Galba.
Veľmi bohatá účasť na tejto akcii svedčí o tom, že po dlhej, nekonečnej zime sme sa už nevedeli dočkať, kedy konečne roztočíme kolesá na našich tátošoch. Počasie malo dvojakú tvár. Na jednej strane krásne – slnečno, pekné výhľady, na druhej strane – veľmi silný, priam búrlivý vietor, ktorý nám v určitých smeroch poriadne znepríjemnil bicyklovanie.
Trnavská skupina sa strela na parkovisku pri amfiku a pobrala sa krátko po pol jedenástej smerom na Malženice a Trakovice. Vietor svoju silu demonštroval hlavne z boku, takže na Jašter nás to trochu brzdilo, ale zvládli sme to. Piešťanci to mali teraz celé tzv. po vetre.
Krátko po dvanástej sa nás na Jašteri stretlo až štyridsaťpäť cyklistov, z toho 30 členov MKCK. Keby nám to takto vydržalo čo najdlhšie? Takže bolo o čom hovoriť. Plány na túto sezónu sa preberali z každého uhlu.
Asi okolo pol druhej poobede sme sa po obligátnom fotení pomaly rozišli po skupinkách každý svojim smerom. Piešťanci na sever – proti vetru. Ale aj nám Trnavákom sa cestou domov miestami ušiel pekný proti – fučiak. Takže sme si miestami dali aj my riadne do tela.
Ale hlavné je, že sme sa po zime zase stretli, zabicyklovali sme si a podstatné je, že sme sa v zdraví vrátili domov.
Ľ. Kraic
Zraz Trnavskej skupiny pri amfiku
Tu v závetrí na Jašteri je nám dobre…
…dáme si aj niečo dobré pod zub…
…lebo sme od toho vetra riadne vyčerpaní
Jano s Piešťanskou skupinou
Chvíľka pre slnenie
Oslava predsedových menín tentokrát so sójovou tyčinkou
Skupinka nežnejšieho pohlavia
Spoločné foto
Pomaly sa balíme
Partia Hrnčiarovského cykloklubu
Ešte jedno foto…
…a potom ešte jedno a ideme.
Zastávka v Hlohovci na káve v Jašterke
Po cyklochodníku smerujeme na Šulekovo
Krátka zastávka pri Siladiciach
Odpočinok a kochanie sa po okolitej prebúdzajúcej, jarnej prírode
Za MKCK sa zúčastnili: P. Herceg, I. Naništa, J. Nádaský, J.Michalec, Ako hostia: E. Hercegová s rodinou
Ráno sa stretáme o 8:35 h v Trnave na žel. stanici až traja. Igor N, Jozef N, Jozef M.
Počasie vyzerá sľubne. Teplomer ukazuje -10 st.C a hlavne, je bezvetrie. Po vystúpení z vlaku v Smoleniciach nás už čaká Pavol Herceg s rodinou. Po zvítaní a upresnení trasy šliapeme po chodníku okolo Chemolaku do obce Smolenice. Prejdeme okolo kostola a pri bývalom pivovare odbočíme doprava do doliny Hlboča. Chodník je pocukrovaný snehom. Stúpame plynule hore okolo zamrznutého jarku a obchádzame prvé polámané stromy. Mokrá jar aj leto t.r. zmáčala zem a korene starších stromov sa už nedokázali udržať na skalistom podklade kopca. Prvú prestávku si urobíme pri kaplnke v skale, na konci doliny Hlboča. Sme prekvapení, že tečie voda v blízkom občasnom vodopáde. Po krátkom občerstvení pokračujeme ďalej po značke smerom k Čertovmu žľabu. Po ceste obdivujeme zamrznutú krásu zimného lesa. V žľabe sa náš postup hore spomaľuje obchádzaním ďalších popadaných stromov. Po zdolaní strmého stúpania pri smerovníku s n.m.v. 555 m sa dohadujeme ako ďalej. Eva H. má trocha problémy s dýchaním a netrúfa si vystúpiť až hore na Záruby. Po vydýchaní sa, prehovorí syna Juraja s nevestou, aby si trasu túry skrátili. Vrátia sa lesnou cestou k Smolenickému zámku a späť k autu na žel. stanici. Preto sa krátko s nimi rozlúčime, zaželáme si VŠETKO NAJLEPŠIE V NOVOM ROKU 2011. Ďalej postupujeme už len v štvorici, Pavol H., Jozef M., Jozef N., a Igor N.
Stúpanie do sedla pod Zárubami je opäť lemované lesným polomom. Stromy sú naukladané vo svahu ako keď spadnú kocky DOMINA v úseku cca 200 m. Cestu nám spríjemňuje vykúkajúce slnko nad „mliečnym morom“, ktoré je rozložené v doline. Obdivujeme krásu inovati na lesných velikánoch a stúpame hore po kľukatom chodníku. V niektorých úsekoch má pripekajúce slnko takú silu, že jej neodolá ani sneh, ktorý schádza z chodníka dole. Ani sa nenazdáme a už sme hore na Záruboch. Hore ešte stretáme pár rodín s deťmi, ktoré tiež neodolali výletu na zdolanie najvyššieho kopca Malých Karpát na záver roka. Vynaložená námaha na zdolanie vrcholu stála zato.
Pri kríži sa nám naskytne ÚŽASNÝ VÝHĽAD NA MLIEČNE MORE DOLE POD NAMI. Krásnu scénu dotvárajú zasnežené stromy s námrazou a SLNIEČKO, ktorému vystavujeme naše líca, aby sme sa troška ohriali aj opálili. Nasleduje slávnostný vrcholový prípitok, fotografovanie, kochanie sa výhľadmi. Po občerstvení a doplnení kalórií ešte zamávame na pozdrav turistom zo Záhoria a zostupujeme dole po hrebeni Zárub smerom na Havranicu. Na chodníku rozoznávame aj stopy po pneumatikách horských bicyklov. Tradičný „výjazd“ na Záruby si nedajú ujsť ani vyznávači tejto adrenalínovej disciplíny. Našu túru zakončíme pri krbe staničného bufetu, kde sa ešte trocha zohrejeme a počkáme na vlak do Trnavy. Lúčime sa s Paľom H., ktorý ide domov cez Trstín do Bíňoviec. Vo vlaku do Trnavy ešte stretáme kamarátov bicyklistov z Kopánky, ktorý absolvovali výlet na Kršlenicu. Unavení, ale aj spokojní s prežitým dňom v krásnej zimnej prírode sa podvečer vraciame späť domov k rodinám.
Za MKCK sa zúčastnili: Ľ.Kraic, B. Ilavská, J Antal, H. Gurínová, A, Masaryková, D. Pollák, V. Putera, V. Oravec, J. Budoš, J. Poláček, I. Naništa. Ako hosť: E. Antalová
Trochu prevetrať si žalúdky po náročnom gastronomickom zaťažení počas Vianočných sviatkov sa rozhodlo až dvanásť turistov z Malokarpatského cykloklubu a ich rodinných príslušníkov.Čakala ich náročná previerka ich odhodlania, ale bola okorenená neuveriteľne krásnym počasím.
Trnavská skupina ráno o 5.28 nasadáme do vlaku v Trnave do Piešťan. Tu sa k nám pridávajú aj Piešťanci a spolu sa autobusom nechávame vyviesť na križovatku pri Bezovci. Je ešte relatívne tma, keď sa púšťame na trasu. O chvíľu však slnko definitívne víťazí nad tmou, necháva rozplynúť aj ranný opar a nám sa ukáže nádherne atramentovo modrá obloha, ktorá spolu s rozprávkovo „mrázikovsky“ ozdobenými stromami nám robí kulisu po celý deň. Niečo priam neuveriteľné.
Výhľady, ktoré sa nám tu naskytujú dotvorené teplotnou inverziou nám vyrážajú dych. Výhľad, ktorý sa nám však naskytol z rozhľadne na Panskej Javorine predčil všetky naše očakávania. Bol dôstojný aj pre fotenie do časopisu Krásy Slovenska. Pol Slovenska ako na dlani. Človek sa na chvíľu cíti ako kráľ.
Naša trasa viedla stále po červenej značke hrebeňom Považského Inovca s malou, no hodnotnou zachádzkou na Panskú Javorinu. Desať centimetrový „prašan“ sem tam spestrovali krátke, asi polmetrové záveje. Tento terén spolu s dosť značnými striedaniami výškových úrovní hrebeňa nám dosť uberal síl a podstatne predlžoval čas pochodu. Ale rozprávkové okolie nám pomáhalo na toto strádanie čiastočne zabudnúť.
O tretej popoludní sme dosiahli najvyššiu kótu vrchol Inovca 1041m. Následne v Chate pod Inovcom sme sa trochu občerstvili a pobrali sa na vlak k motorestu Radar, ktorý nás mal odviesť do Trenčína.
Vinou nesprávnej navigačnej rady, i keď dobre mienenej, ktorú si garant akcie dôkladne neoveril, sa dostala skupinka deviatich turistov do dedinky Trenčianske Jastrabie, čo bolo od spomínanej stanice pri Radare vzdialené vyše tri kilometre. Túto patovú situáciu našťastie vyriešil práve prichádzajúci autobus, ktorý nás doviezol i keď s oneskorením do Trenčína.
Domov sme síce prišli o dve hodiny neskôr, ako sme plánovali, ale šťastní, že sa to všetko nakoniec dobre skončilo.
Trasa bola pomerne náročná a ďakujem všetkým zúčastneným, najmä našim ženám, že všetko s obdivuhodným výkonom a bez sťažovania zvládli. Dúfam, že na únavu čoskoro zabudnú a zostane im len krásna spomienka na pobyt v rozprávkovej prírode, ktorý rozhodne stál za to.